Tak zacal postupne vo svojich
rukach sustredovat moc.
Treba vsak spomenut, ze vtedy funkcia generalneho tajomnika
bola cimsi znacne odlisnym od podoby aka bola napr. za
Gorbacova. Bola to funkcia v ramci sekretariatu strany, cisto
administrativna, o com svedci aj to, ze Stalin mal ako
generalny tajomnik dokonca navstevne hodiny. Napriek tomu vsak
jeho vplyv rastol. V roku 1923 si zacal vtedy uz velmi chory Lenin uvedomovat,
ze Stalin nie je vhodny tajomnik a chcel ho odstavit, v com mu
vsak zabranila jeho smrt v januari 1924.
V tomto roku bol XIII zjazd strany, na ktorom podla Leninovej
vole precitali jeho "List zjazdu", co bol v podstate jeho
politicky zavet. Lenin ho napisal uz na zaciatku roku 1923 a
obsahoval osobne posudky na
vsetkych vtedajsich celnych predstavitelov strany. O Stalinovi
okrem ineho napisal toto:

"Stalin je prilis hruby a tento nedostatok, ktory sa
da ako-tak strpiet medzi nami, v styku s nami
komunistami, je nepripustny u generalneho tajomnika.
Preto sudruhom navrhujem, aby premysleli sposob, ako
prelozit Stalina z tejto funkcie"

Stalin na zjazde ponukol svoju abdikaciu z funkcie, ale
zastali sa ho Zinoviev s Kamenevom, dvaja z najvyznamnejsich
ludi v strane a jeho abdikacia nebola prijata. Je dost mozne,
ze Stalin s tymto pri navrhu na zlozenie funkcie ratal, Kamenev
a Zinoviev boli vtedy jeho spojencami proti Trockemu. Tak sa
teda Stalin udrzal na poste generalneho tajomnika a po
Leninovej smrti sa stal akymsi vykladacom Lenina a zastupcom
vacsiny strany, a pomocou toho neskor prekonal vsetkych svojich
protivnikov.
Ked sa zamyslime nad vtedajsou situaciou, je na prvy pohlad
skutocne nepochopitelne, ako sa mohol Stalin dostat k moci.
Jeho intelekt sa zdaleka nevyrovnal Trockemu ci Zinovievovi,
medzi ludmi nebol popularny a ako teoretik bol vyslovene slaby.
Jednou z pricin jeho uspechu bolo zrejme to, ze ho vzdy vsetci
podcenovali, snad okrem Lenina. Napriek vsetkym svojim
negativam mal Stalin iste prednosti, ktore nemal nik iny z
"Leninskej gardy". Vedel obratne manipulovat so stranickym
aparatom, bol obzvlast lstivy, pomstychtivy a mal vybornu
pamat. A na rozdiel od ostatnych neprecenoval svoj vplyv a
schopnosti.
Stalinova taktika likvidacie politickych odporcov bola
jednoducha a pritom velmi uspesna. Stalin vzdy tvrdo zastaval
strednu, vacsinovu liniu strany. Vzdy sa spojil s vacsinou a
obvinil daneho odporcu z frakcionarstva, odpadlictva a neskor
aj zo sabotaze ci zaskodnictva.