V ZSSR sa zriadila obrovska siet napravno-pracovnych
taborov, v ktorej bolo v jednom case vraj az 10 milionov
vaznov. Fantasticke svedectvo o nich prinasa Alexander
Solzenicyn v Suostrovi GULAG a dalsich pracach.
Prave roky 29-30 zdruzstevnovania a rozkulacovania znamenali
obrovsky priliv rolnikov (podla niektorych zdrojov okolo 15
milionov ludi) do taborov rozosiatych po celej krajine od
legendarneho ostrova Solovki, cez Kolymu a Sibir az po bane
Dzezkazganu.
Stalin si dal v tomto smere skutocne zalezat. Nikomu sa
nepodarilo utiect patkrat z GULAGU tak ako jemu z carskych
vaznic.
Zaciatkom tridsiatych rokov sa Stalin pomaly dostava do ulohy
vodcu strany a statu. Vsetky velke uspechy industrializacie a
vobec celeho narodneho hospodarstva sa v tlaci prezentovali ako
priamy uspech Stalinovej vodcovskej geniality, umu a
sikovnosti. Propaganda a demagogia najvyssieho stupna vytvarali
v ludoch mienku, ze Stalin je akasi nadprirodzena osobnost, ze
prave on je zarukou vsetkeho pozitivneho a dobreho v state a ze
vsetko zle, co sa v krajine deje, sa deje iba preto, ze sudruh
Stalin o tom nevie. Takto sa zacal tvorit kult Stalinovej
osobnosti.
Na druhej strane, Stalin rozputal v krajine vyslovenu
spionomaniu. Vsetky chyby, omyly, neuspechy a pohromy
prirychleho tempa vystavby a nie najschopnejsieho vedenia
(vcetne povolzskeho hladu) sa pripisovali na vrub trockistom,
saboterom, zaskodnikom, kapitalistickym spionom a inym
kontrarevolucnym zivlom, vznikol fenomenalny pojem nepriatel
ludu. Prave v tridsiatych rokoch sa konalo mnozstvo
falzifikovanych sudnych procesov, ktore zorganizovala Ceka
(Mimoriadna komisia pre boj s kontrarevoluciou), z ktorych
najznamejsie su Sachtinsky proces, proces s Priemyselnou
stranou ci proces s Mensevickym ustredim. Na tychto procesoch
skutocne obdivuhodne spolupracovali sud, obzaloba, obhajoba aj
obzalovani. Obvineni, muceni pri "vysetrovani" (presnejsie
povedane pri uceni sa uloh), obvinovali sa na procesoch sami,
kajali sa, ba dokonca ziadali pre seba najvyssi trest - vsetko
pod hrozbou dalsieho mucenia v pripade komplikacii.
Dvadsiate a najma tridsiate roky boli v Rusku poznacene
atmosferou strachu, nedovery, udavania a hladania vinnikov. Z
dnesneho pohladu je tazko pochopitelne, ako cely lud obrovskej
krajiny mohol uverit comusi takemuto. Vtedy vsak bol Sovietsky
Zvaz skutocne v tazkej situacii.