Juh proti Severu

Občianska vojna Juhu proti Severu

Spoločenská štruktúra a hospodárstvo štátov na juhu USA bolo zložené na pracovnej sile otrokov, ktorí pracovali na obrovských bavlníkových a tabakových plantážach. Naproti tomu severné štáty USA potrebovali slobodné pracovné sily na budovanie priemyslu. Navyše v posledných desaťročiach vzrástlo pobúrenie nad neľudskosťou otrokárstva. Tieto rozpory vyvrcholili v r. 1861 Občinskou vojnou štátov Severu a Juhu. Po zvolení republikána Abraháma Lincolna za prezidenta USA vystúpila z Únie J. Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Lousiana a Texas. Odtrhnuté, tzv.konfederované štáty vytvorili dočasnú vládu, zvolili Jeffersona Davisa za prezidenta a prijali ústavu, v ktorej obhajovali otrokárstvo ako legálnu inštitúciu. Po začatí bojov prešli
na stranu Konfederácie aj ďalšie štyri štáty. Rok po začatí občianskej vojny armáda Únie dobila New Orlins a na západe vyšiel zákon o bezplatnom prideľovaní pôdy. V r. 1863 v USA vstúpila do platnosti proklamácia o zrovnoprávnení otrokov vydaná prezidentom Abrahámom Lincolnom
v r. 1862. Bitka pri Gettysburgu bola jedna z rozhodujúcich, ktorá veľmi oslabila štáty Juhu. Oddiely južných štátov pod vedením generála Roberta Edwarda Leea kapitulovali pri Apommattoxe, a tak Sever definitívne zvíťazil. O týždeň na to fanatický rasista John Wincler zastrelil prezidenta A. Lincolna v divadelnej lóži. Prezident na druhý deň podľahol následkom zranenia. Hlavné postavy: prezident USA Abrahám Lincoln

Cieľ revolúcie: Zrušenie otrokárstva. Okrem týchto buržoáznych revolúcií bola ešte Nizozemská buržoázna revolúcia, ktorá však mala len lokálny význam.