Barma

Geografia:

Barma je krajina Juhovýchodnej Ázie s počtom obyvateľov asi 45 miliónov, medzi ktorými je 8 hlavných etník: etnickí Burmovia – je ich asi 60%, nasledujú Shanovia(9%), Karenovia(4%), Kachinovia a Kareninovia. Barma je veľmi multikultúrna spoločnosť, ktorá je aj jazykovo vysoko diverzifikovaná. Hovorí sa v nej dohromady 106 jazykmi a dialektami. Úradným jazykom je ale barmčina.

V rámci náboženstiev sa tu prelínajú budhizmus, kresťanstvo, islam a varianty animizmu. Barma je relatívne bohatá na prírodné bohatstvo ako drahokamy, tropické dreviny a energetické rezervy. Mjanmarsko hraničí s Bangladéšom, indickými federálnymi štátmi Mizorám, Manípur, Nágsko a Arunáčalpradéš, ako aj s Čínou, Laosom, Thajskom a Indickým oceánom (v smere hodinových ručičiek, začínajúc na západe). Andamanské more oddeľuje Mjanmarsko od juhozápadne ležiaceho indického zväzového teritória Andamany a Nikobary. Podľa rozlohy je to najväčšia krajina Juhovýchodnej Ázie - 2x tak veľká ako Vietnam s veľkosťou asi ako Anglicko s Francúzkom dohromady.

Hlavné mesto je Nepjito, do r. 2005 to bolo najväčšie mesto Rangún. Štátne zriadenie je vojenská diktatúra. Hlavou štátu je generál Than Šwei (Than Shwe). Do roku 1989 sa Mjanmarsko volalo Barma, na Slovensku sa tento názov používal do roku 1996. Oficiálny názov je Mjanmarský zväz. Pojem Barma je však všeobecne akceptovaný a bežne užívany. Mjanmarsko sa premenovalo hlavne preto, aby sa vehementne nepoukazovalo na dominantné barmské etnikum, ktoré je v Mjanmarsku vládnuce a taktiež preto, aby junta odstránili viditeľné spomienky na Britov. Aj hl. mesto Rangún premenovali na Yangun. Meno Mjanmar je skrátenie slova Myanma Naingngandaw. Pojem Mjanmar sa ale používa už od 13. storočia. Barma používajú hlavne opozičné skupiny, aby dali najavo že premenovanie krajiny juntou nepovažujú za legálne.

História:

História Mjanmarska začína zo sťahovaním štyroch národnostných skupín na toto územie. Na tomto území žili obyvatelia viac ako 11 tis. rokov. Prvými boli obyvatelia národnosti Pyu, nasledovali ich ľudia národnosti Mon, pôvodom z Kambodže, potom prišli Barmčania mongolského pôvodu a nakoniec sem prišli kmene Thajov. Ale kmene Mon a Barmčania sa spomínajú v textoch sanskrtu ako kráľovstvo Mon v Thatone. Pyu prišli na územie Barmy v 1 stor. pred Kristom a vytvorili kráľovstvá ako Binnaka, Mongamo alebo Peikthanomyo a Halingyi. Počas tejto periódy bolo územie súčasťou obchodnej cesty z Číny do Indie. Čínske pramene uvádzajú, že Pyu kontrolovali 18 kráľovstiev a boli tu mierumilovní ľudia. Vojny sa medzi Pyu nevyskytovali a konflikty sa často riešili napr. súťažami. Nosili bavlnu namiesto hodvábu, aby nemuseli zabíjať priadky morušové. Zločiny sa trestali bičovaním a väzenie nepoznali, aj keď ťažké zločiny sa mohli trestať smrťou. Pyu prkatikovali Theravada Buddhismus a deti boli vyučovaní ako novicovia v kláštoroch do veku 20tych rokov. Éra Pyu skončila v polovici 9. teho storočia, keď ich pohltilo kráľovstvo Nanzhao.

V 11. storočí bolo založené prvé barmské kráľovstvo Bagan, ale rozpadlo sa ešte pred príchodom Tatárov pod vedením Kublajchána v roku 1287. Shanovia a Monovia využili vákuum, ktoré tu vzniklo nato, aby sa pokúsili vytvoriť vlastné kráľovstvá, ale nepodarilo sa im presadiť sa voči Barmčanom. Títo založili druhé Barmské kráľovstvo od 16. storočia, keď sa kráľom dynastie Taungoo podarilo poraziť siamské kmene. V 18. storočí sa krajina opäť rozpadla a horské kmene ako napríklad Mon si založili vlastné kráľovstvá. V roku 1767 Barmčania zaútočili na Siamsko a prinútili Thajcov presťahovať svoje hlavné mesto do Bangkoku. V rokoch 1824, 1852 a 1883 Briti na koloniálnom ťažení v regióne na krajinu zaútočili.

V roku 1886 vyhnali Briti barmského kráľa, ktorý mal v tom čase svoje sídlo v meste Mandalay a Burma Proper sa stala provinciou Britskej Indie. Outer Burma, to znamená hraničné oblasti s množstvom nebarmských etník dokonca dostali zvláštny status a zostali viac – menej stále autonómne. Barma nebola pokladaná za tak hodnotný koloniálny majetok ako India, ale možnosť exportovať veľké množstvo ryže a vzácneho dreva boli pre Britov dostatočnou výhodou. Ako povedal Georg Orwell vo svojom románe Burmese Days bolo Britské Impérium iba zariadenie, ktoré zaobstaralo Britom obchodný monopol.

Onedlho po obsadení sa stala Barma naozaj najväčším exportérom ryže. V roku 1937 sa Barma administratívne osamostatnila od Britskej Indie. Pod britskou nadvládou sa postupne vyvinuli 3 vrstvy obyvateľstva. Všetky naozaj dôležité posty boli obsadené Britmi. Ale aj indický imigranti mali v priemere lepšie postavenie ako pôvodní obyvatelia Barmy. Tí pracovali väčšinou na poliach a pri manuálnych prácach. British East India Company zohrala dosť nepríjemnú úlohu. Používala totiž agresívne metódy pridistribúcii indického ópia po celej JV Ázii. Drevo, ryža a banské koncesie sa postupom času stali najdôležitejšími koloniálnych pánov, ktorí považovali Barmu za menej schopnú riadiť samú seba ako Indiu. Stratégia ovládania Barmy sa riadila podľa hesla Divide and Rule, ktoré Briti používali pre niektoré menšiny v Indii aj Barme. Napr. pre Kahinov a Karenov z pohraničných oblastí., aby si podmanili domorodé obyvateľstvo.

Keď Barmčania komunikovali s Európanmi, najmä s Britmi, museli používať ponižujúce oslovenie thakin(pán). Postupom času sa z tohto slova sa vyvinulo bežné oslovenie aj medzi mladými Barmčanmi aj preto, aby demonštrovali svoju rovnosť s Britmi. Oficálny názov ich tajnej organizácie bol Doba Asi-ayon, ale medzi obyvateľstvom sa nazývali Hnutie – Thakin. Niektorí z týchto mladých ľudí sa neskôr stali slávnymi ako členovia Thirty Comrades – skupina, ktorá sa po 1940 dostala do Haininu, kde boli trénovaní japonskou armádou. Práve k nej patril budúci národný hrdina Aung San a generál Ne Win an. Počas II.SV sa toto hnutie spojilo s japonskou cisárskou armádou v nádeji, že toto spojenectvo im prinesie nezávislosť od britskej koruny.

Moderné hranice Mjanmarska nie sú dané históriou, ale platnosťou administratívy počas 60tych rokov britskej nadvlády, ktorá skončila 1948. Vzápätí začali v krajine nepokoje nasledované vzburami horských kmeňov, komunistov a moslimov. Generál Aung San, architekt barmskej nezávislosti, ktorý bol všeobecne uznávaný ako vodca hnutia, ktoré sa snažilo o nezávislosť, bol zároveň schopný získať si dôveru etnických národností na Konferencii v Palongu vo februári 1947 a spojil ich s Barmancami. Spoločne sa všetky národnosti vyslovili za nezávislosť na Británii. Vražda generála Aung San'sa v júli 1947, práve v okamihu vzniku novej Únie sa stala národnou tragédiou, ktorá straší Barmu doteraz. Vákuum po silnej osobnosti viedlo k pádu existujúcej dôvery medzi jednotlivými etnikami. Generál Ne Win, ktorý vycítil, že krajina je pred kolapsom, uskutočnil prevrat v roku 1962 a nastolil systém vlády, ktorý zabezpečil, že armáda mala dominantnú úlohu vo všetkých sférach života. Krajina sa vydala cestou vojenského socializmu.

Od roku 1962 do 1988, generál Ne Win a jeho dôverníci izolovali Barmu od medzinárodnej komunity. Vyslovili striktnú neutralitu krajiny aj pri udalostiach v Indočíne aj voči svojím agresívnym susedom. Aj keď Barma musela zápasiť s vlastnými bojmi medzi etnickými skupinami, ópiovými barónmi a pozostatkami z feudalizmu, vyhla sa strašným následkom, ktoré dopadli na iné krajiny, ktoré sa zúčastnili konfliktov Indočíne. Ale aj tak mala vláda armády vysokú cenu. Obrala ľud o slobody, ľudské práva.

Obyvateľstvo krajiny postupne aj chudobnelo kvôli ekonomickým experimentom junty. Hospodárstvo skolabovalo aj po druhej devalvácii, ktorá zničila asi 75% peňažnej cirkulácie krajiny a aj úspory obyvateľstva. Na začiatku 20 stor. patrila Barma k najbohatším krajinám JV Ázie. Teraz patrí podľa ekonomických ukazovateľov medzi najchudobnejšie. Dominantná rola armády bola poistená podrobením občanov násilným poriadkovým metódam a vytvorenie neustáleho systému dohľadu, etnických čistiek, násilného presťahovávania obyvateľstva a pod.

V roku 1988 začali občianske nepokoje. Mnísi, študenti a pracujúci zahájili nenásilné demonštrácie a celoštátne generálne štrajky a volali po demokratických reformách. V septembri toho roku uskutočnila armáda nový prevrat a zabilo niekoľko tisíc neozbrojených demonštrantov. Na spacifikovanie situácie boli vyhlásené voľby v máji 1990. Opozícia rýchlo sformovala Národnú ligu pre demokraciu (NLD) pod vedením Do Aun Scha Su Ťij. V čase konania volieb bola uväznená, napriek tomu ich jej strana vyhrala. Po tomto neúspechu nastal teror voči členom NLD, jej poslancom a sympatizantom. Vojenská junta voľby neuznala, a s pomocou armády drogového baróna Khun Sa, krvavo potlačila vzburu horského kmeňa Karenov. Do Aun Scha Su Ťij zostala uväznená. Napriek tomu dostala niekoľko medzinárodných cien a v roku 1991 aj Nobelovu cenu za mier. Daw Aung San Suu Kyi bola dcérou generála Aung Sana. NLD dostala 392 z 485 v ďalších voľbách. Daw Aung San Suu Kyi sa stala symbolom nenásilnej snahy o demokraciu. Stala sa aj jednou z najdlhšie zadržiavaných politických väzenkýň na svete.

National Coalition Government of Union of Burma (NCGUB):

Na konci 1990, bola skupina poslancov NLD vedená synovcom Daw Aung San Suu Kyi Dr. Sein Win-Daw vyslaná do exilu, kde sa mala pokúsiť mobilizovať medzinárodný záujem o Mjanmarsko. Poslanci, ktorí mali podporu aj do Demokratickej Alincie Barmy a Národného demokratického frontu, sformovali Národnú koaličnú vládu Únie Barmy(NCGUB). NCGUB odvtedy spolupracuje s exilovými skupinami, študentskými hnutiami a opozičnými silami v Barme.

V októbri roku 2001 sa situácia v krajine zvoľnila a Do Aun Scha Su Ťij(Daw Aung San Suu Kyi ) začala s vojenskou juntou tajné vyjednávania. V máji 2002 bola z domáceho väzenia prepustená. Po bojoch medzi jej stúpencami a armádou bola o rok neskôropäť uväznená. Predseda vlády Khin Nyunt vypracoval sedembodový program cesty k demokracii, ale sankcie západných krajín voči Barme zrušené neboli. Koncom roku 2004 bol Khin Nyunt prekvapivo vymenený zástancom tvrdej línie Soe Winom, ktorý prisľúbil pokračovať v programe Khin Nyunta.

23. júna 1997 bola Barma prijatá do Asociácie krajín juhovýchodnej Ázie. (ASEAN). 27 marca 2006 vojenská junta, ktorá preniesla hlavné mesto do Pyinmana ho premenovala na Naypyidaw, čo v preklade znamená Mesto kráľov. Mjanmarsko je druhým najväčším výrobcom ópia na svete po Afganistane, kde ópium rastie na 193 tisíc hektároch, čo je podľa UNODC 17 percentný nárast oproti minuloročným rekordným 165 100 hektárom pôdy. Podľa Costu väčšina polí sa nachádza v oblastiach hraničiacich s Čínou a Thajskom vo východnom Mjanmarsku, kde vládnu etnickí povstalci a junta nemá takmer žiadnu kontrolu. Hlavnými trhmi pre mjanmarské ópium sú Čína, Laos a Kambodža. Represívne opatrenia mjanmarskej vládnucej junty a nefunkčný trh majú na svedomí, že takmer päť miliónov obyvateľov trpí nedostatkom potravín v krajine, ktorá patrila kedysi k hlavným ryžovým oblastiam juhovýchodnej Ázie.

Momentálna situácia:

Desiatky rokov boli vedúce posty obsadené armádou, ktorá prenikal do správy štátu, sociálnej a hospodárskej siete. V roku 1996 zavrelo vláda štátne univerzity. Až v roku 2000 bola výuka opäť obnovená a viac ako 400tis. mladých ľudí mohlo začať alebo aspoň dokončiť svoje vzdelanie. Daw Aung San Suu Kyi vyzvala svet, aby Barmu hospodársky bojkotoval. K tejto výzve sa ale nepripojili hlavne ázijské krajiny. State Law and Order Restoration Council (SLORC) dostal nové meno State Peace and Development Council (SPDC) a aj nového predsedu generála Than Shwe, ktorý bol zároveň aj najvyšším veliteľom ozbrojených síl a premiérom.

Aung San suy kyi bola presvedčená, že aj všetky príjmy z turizmu idú do rúk junty a preto vyzvala aj k turistickému bojkotu. Pri tejto výzve ale zrejme nedomyslela, koľko pracovných miest je závislých od turizmu. A taktiež vplyv turistov na politické ovzdušie. S nimi sa spájajú informácie – teda veci, ktoré si diktátorský systém nemôže dovoliť. Dlho bola politická situácia v krajine zakonzervovaná dvoma stranami na jednej generáli, na druhej Aung San Suu Kyi, ktorí stálu proti sebe a nenašli kompromis. Stretnutie medzi vojenským predstaviteľom Khin Nyunt, prvý sekretár SLORC a Aung San Suu v roku 1995 nepriniesol žiaden dialóg.

Rastúci vplyv Barmancov v krajine je znepokojujúcich pre iné kmene a etniká. Je potrebné im zabezpečiť účasť na procese vývoja krajiny, pretože inak nevznikne žiadna národná jednota. Vlády sveta a medzinárodné humanitárne inštitúcie odsúdili juntu za sústavné porušovanie ľudských práv. Boli zdokumentované prípady otrockej práce niektorých etnických skupín pre rozvoj turistickej infraštruktúry a transporty vojenského materiálu. Násilné vyhladzovacie akcie a vysťahovávania vyústili do obrovského počtu utečencov – medzi 150 až 350 tis. Tisícky politických aktivistov boli mučených a uväznených bez súdu alebo bez obvinenia. Je stále viac zdokumentovaných prípadov smrti vo väzení. Medzinárodnému červenému krížu bol odopretý vstup do väzníc, kde sa nachádzajú politickí väzni.

Pri prvých nepokojoch, ktoré zahájili hlavne mnísi na konci septembra, zomrelo asi 6 osôb. Postupne sa ale nepokoje vyostrili. Presný počet obetí sa nedá zistiť, pretože vláda vypla mobilné siete a internetové pripojenie, aby zabránila posielaniu správ do sveta. Mobilné snímky sa ale mnohým demonštrantom stali osudné. Podľa nich ich identifikovali úradníci junty a mnoho z nich zatkli alebo zabili. Dôvodom prepuknutia protestov sa stalo augustové prudké zvýšenie cien palív a základných potravín bez upozornenia miestneho obyvateľstva.

Po zapojení sa budhistických mníchov sa protesty rozrástli na najväčšie demonštrácie proti vládnemu režimu za posledných 20 rokov. Niekoľko členov opozície bolo umučených vo väzení, mnísi boli izolovaní v kláštoroch, kde boli fyzicky napádaní a postupne deportovaní na sever krajinu. Ich ďalší osud nie je známy. Podľa družicových snímok sa podarilo zistiť, že niektoré dediny boli vyhladené a obyvateľstvo násilne presunuté alebo vyvraždené. Veľkú časť obetí nechala junta spáliť. Zdá sa ale, že junta demonštrácie spacifikovali a pokus o zmenu režimu bol síce krvavý, no neúspešný. Niektoré krajiny reagovali tak, že s krajinou prerušili akékoľvek diplomatické alebo obchodné styky. Sem patrí aj Japonsko, ktoré tak reagovalo na smrť japonského reportéra. Jeho smrť je zachytená na fotkách a aj jej zásluhou sa demonštráciám v Mjanmarsku dostalo takej veľkej pozornosti.

Momentálne sa barmská junta obáva ďalších pouličných protestov. Poslala ozbrojené zložky strážiť dôležité buddhistické svätine. Vláda oznámila, že zadržala približne 3000 osôb v súvislosti so septembrovými demonštráciami proti junte, vedenými budhistickými mníchmi. Objavilo sa mnoho správ o tom, že ich vo väzbe týrali. Rozhodnutie vojenské vlády súvisí s koncom trojmesačného obdobia Vassa, behom ktorého tradične zostávajú budhistickí mnísi na jednom mieste, väčšinou v kláštoroch. Mnísi, ktorí nedávno prodemokratické demonštrácie v Barme viedli, sa tak môžu opäť vrátiť do ulíc.