Geografia:

Barma je krajina Juhovýchodnej Ázie s počtom obyvateľov asi 45 miliónov, medzi ktorými je 8 hlavných etník: etnickí Burmovia – je ich asi 60%, nasledujú Shanovia(9%), Karenovia(4%), Kachinovia a Kareninovia. Barma je veľmi multikultúrna spoločnosť, ktorá je aj jazykovo vysoko diverzifikovaná. Hovorí sa v nej dohromady 106 jazykmi a dialektami. Úradným jazykom je ale barmčina.

V rámci náboženstiev sa tu prelínajú budhizmus, kresťanstvo, islam a varianty animizmu. Barma je relatívne bohatá na prírodné bohatstvo ako drahokamy, tropické dreviny a energetické rezervy. Mjanmarsko hraničí s Bangladéšom, indickými federálnymi štátmi Mizorám, Manípur, Nágsko a Arunáčalpradéš, ako aj s Čínou, Laosom, Thajskom a Indickým oceánom (v smere hodinových ručičiek, začínajúc na západe). Andamanské more oddeľuje Mjanmarsko od juhozápadne ležiaceho indického zväzového teritória Andamany a Nikobary. Podľa rozlohy je to najväčšia krajina Juhovýchodnej Ázie - 2x tak veľká ako Vietnam s veľkosťou asi ako Anglicko s Francúzkom dohromady.

Hlavné mesto je Nepjito, do r. 2005 to bolo najväčšie mesto Rangún. Štátne zriadenie je vojenská diktatúra. Hlavou štátu je generál Than Šwei (Than Shwe). Do roku 1989 sa Mjanmarsko volalo Barma, na Slovensku sa tento názov používal do roku 1996. Oficiálny názov je Mjanmarský zväz. Pojem Barma je však všeobecne akceptovaný a bežne užívany. Mjanmarsko sa premenovalo hlavne preto, aby sa vehementne nepoukazovalo na dominantné barmské etnikum, ktoré je v Mjanmarsku vládnuce a taktiež preto, aby junta odstránili viditeľné spomienky na Britov. Aj hl. mesto Rangún premenovali na Yangun. Meno Mjanmar je skrátenie slova Myanma Naingngandaw. Pojem Mjanmar sa ale používa už od 13. storočia. Barma používajú hlavne opozičné skupiny, aby dali najavo že premenovanie krajiny juntou nepovažujú za legálne.

História:

História Mjanmarska začína zo sťahovaním štyroch národnostných skupín na toto územie. Na tomto území žili obyvatelia viac ako 11 tis. rokov. Prvými boli obyvatelia národnosti Pyu, nasledovali ich ľudia národnosti Mon, pôvodom z Kambodže, potom prišli Barmčania mongolského pôvodu a nakoniec sem prišli kmene Thajov. Ale kmene Mon a Barmčania sa spomínajú v textoch sanskrtu ako kráľovstvo Mon v Thatone. Pyu prišli na územie Barmy v 1 stor. pred Kristom a vytvorili kráľovstvá ako Binnaka, Mongamo alebo Peikthanomyo a Halingyi. Počas tejto periódy bolo územie súčasťou obchodnej cesty z Číny do Indie. Čínske pramene uvádzajú, že Pyu kontrolovali 18 kráľovstiev a boli tu mierumilovní ľudia. Vojny sa medzi Pyu nevyskytovali a konflikty sa často riešili napr. súťažami. Nosili bavlnu namiesto hodvábu, aby nemuseli zabíjať priadky morušové. Zločiny sa trestali bičovaním a väzenie nepoznali, aj keď ťažké zločiny sa mohli trestať smrťou. Pyu prkatikovali Theravada Buddhismus a deti boli vyučovaní ako novicovia v kláštoroch do veku 20tych rokov. Éra Pyu skončila v polovici 9. teho storočia, keď ich pohltilo kráľovstvo Nanzhao.

V 11. storočí bolo založené prvé barmské kráľovstvo Bagan, ale rozpadlo sa ešte pred príchodom Tatárov pod vedením Kublajchána v roku 1287. Shanovia a Monovia využili vákuum, ktoré tu vzniklo nato, aby sa pokúsili vytvoriť vlastné kráľovstvá, ale nepodarilo sa im presadiť sa voči Barmčanom. Títo založili druhé Barmské kráľovstvo od 16. storočia, keď sa kráľom dynastie Taungoo podarilo poraziť siamské kmene. V 18. storočí sa krajina opäť rozpadla a horské kmene ako napríklad Mon si založili vlastné kráľovstvá. V roku 1767 Barmčania zaútočili na Siamsko a prinútili Thajcov presťahovať svoje hlavné mesto do Bangkoku. V rokoch 1824, 1852 a 1883 Briti na koloniálnom ťažení v regióne na krajinu zaútočili.

V roku 1886 vyhnali Briti barmského kráľa, ktorý mal v tom čase svoje sídlo v meste Mandalay a Burma Proper sa stala provinciou Britskej Indie. Outer Burma, to znamená hraničné oblasti s množstvom nebarmských etník dokonca dostali zvláštny status a zostali viac – menej stále autonómne. Barma nebola pokladaná za tak hodnotný koloniálny majetok ako India, ale možnosť exportovať veľké množstvo ryže a vzácneho dreva boli pre Britov dostatočnou výhodou. Ako povedal Georg Orwell vo svojom románe Burmese Days bolo Britské Impérium iba zariadenie, ktoré zaobstaralo Britom obchodný monopol.

Onedlho po obsadení sa stala Barma naozaj najväčším exportérom ryže. V roku 1937 sa Barma administratívne osamostatnila od Britskej Indie. Pod britskou nadvládou sa postupne vyvinuli 3 vrstvy obyvateľstva. Všetky naozaj dôležité posty boli obsadené Britmi. Ale aj indický imigranti mali v priemere lepšie postavenie ako pôvodní obyvatelia Barmy. Tí pracovali väčšinou na poliach a pri manuálnych prácach. British East India Company zohrala dosť nepríjemnú úlohu. Používala totiž agresívne metódy pri