Naša planéta má plochu 510 miliónov kilometrov štvorcových, z toho na 70,8 % sa nachádza voda a na súš pripadá iba 29,2 %, na ekumenu – obývateľnú časť ešte menej, pretože Antarktída, končiare veľhôr, púšte a iné časti nie sú obývateľné.
Zem – modrá planéta – planéta života. Tento prívlastok jej plným právom patrí, veď naša Zem je domovom pre 330 miliárd kg živej hmoty. Táto, ako vieme tu nebola od jej samého začiatku, od vzniku planéty. Život sa zrodil, prešiel zložitým vývojom a dospel do plnej sily.
V súbore ekologických podmienok, nutných pre existenciu pozemského života stojí Zem na prvom mieste. Pre existenciu ľudstva a života na Zemi však nestačí „ mať len pevnú pôdu pod nohami “. Potrebujeme k tomu ešte priaznivý súhrn mnohých faktorov. Splnené musia byť tieto podmienky:
-príslušnosť k slnku, ako stálemu zdroju energie
-vhodná vzdialenosť k slnku
-vhodná veľkosť
-dostatok vody
-pomerne malé kolísanie teplôt a chemického zloženia atmosféry
-ochrana pred škodlivým žiarením z kozmu
Pri splnený týchto podmienok mohol na Zemi začať život. Nás konkrétne zaujímajú živočíchy – teda človek a jeho vznik. Živočíchy vznikli z bičíkovcov, ktoré sa v ďalšom vývoji orientovali na heterotrofnú výživu. V starohorách sa vývoj živočíchov rozdelil na jednobunkové a mnohobunkové. Na začiatku prvohôr sú už všetky živočíšne kmene vývojovo stabilizované a geograficky značne rozšírené.
V prvohorách prebieha vývoj bezstavovcov ( kambrium ), prvých rýb ( silur ), prvých obojživelníkov ( devon ), prvých plazov ( karbón ). Plazy žili na súši, vo vode i vo vzduchu viac ako 100 mil. rokov. Dinosaury existovali 130 mil. rokov, asi pred 63 mil. rokmi ( v kriede ) začali vymierať. V druhohorách sa objavili prvé cicavce ( trias ), pravtáky ( jura ) a vyhynutie veľjašterov bolo v kriede. Pre treťohory bol charakteristický rozvoj cicavcov.
Chronologizácia cicavcov:
Hmyzožravce: žili od konca druhohôr, pred 70 miliónmi rokov. Tana obyčajná je modelom hmyzožravca – poloprimáta
Primáty: žijú na našej planéte desiatky miliónov rokov, najstaršie vznikli pred 65 mil. r. na severnej pologuli
Poloopice: objavili sa v eocéne, medzi 58 – 34 mil. r.
Vyššie primáty: úzkonosé sa objavujú od 25 mil. r.
Súčastných primátov nie je veľa, iba 53 dnes žijúcich rodov zo 123 rodov fosílnych primátov. Zo súperenia s prírodou mladších treťohôr vyšiel víťazne jediný primát – človek, jedine on osídlil celú obývateľnú časť zemského povrchu.
Človek sa svojou dnešnou stavbou orgánov a ich funkciu podstatne nelíši od ostatných primátov. Dnes vieme, že niektoré živočíšne komunikačné systémy, používajú a dokonca vyrábajú nástroje, žijú v sociálnych štruktúrach, plodia a vyučujú mláďaťa a vlastnia akýsi estetický zmysel.
Ľudia využívajú prírodu, vyrábajú nástroje, vytvárajú priemysel, používajú zložitú ľudskú reč, vzdelávajú sa, majú farebné videnie, veľký a zložitý mozog, psychiku vedúcu k mysleniu, vyspelú sociálnu organizovanosť.
K tomu spôsobu života, človek neprišiel od počiatku svojho vývoja ale postupným zdokonaľovaním sa. Priblížme si vývoj homo sapiens sapiens.
Najstarší fosílny hominid ( tvor podobný človeku ) sa datuje do čias spred 3,5 milióna rokov. Dostal pomenovanie Australopithecus podľa miesta jeho prvého nálezu, ktorým bola Južná Afrika. Medzi najstaršie a najznámejšie nálezy patria pozostatky ženy známej pod menom Lucy, objavené v 70. rokoch v Hadare v Etiópii. Australopitekovia boli oveľa nižší ako súčastný ľudia ( merali sotva 1 meter ) a mozog mali len o niečo väčší ako ľudoopy. Na rozdiel od nich kráčali vzpriamene a pri získavaní obživy vedeli dobre používať kamene.
Asi pred dvoma miliónmi rokov sa objavil prvý skutočný človek. Bol vyšší a mal aj väčší mozog než australopitek. Pri spracúvaní kože na odev a mäsa na jedlo používal kamenné nástroje a staval si jednoduché prístrešia. Najznámejší je druh Homo habilis ( človek zručný ), ktorého pozostatky boli nájdené v Olduvajskej rokline v Tanzánií.
Asi pred 1,5 milióna rokov sa objavil Homo erectus ( človek vzpriamený ), hominid vysoký ako dnešný človek. Vedel si založiť oheň, uvariť potravu a zver lovil s pomocou dlhých drevených oštepov. Títo hominidi mali menší mozog ako my.
Prvý hominid s mozgom rovnako veľkým, ako je náš, sa nazýva Homo Sapiens ( človek rozumný ) a objavil sa pred 300 000 rokmi.
Niektorí vedci sa domnievajú, že podobnosť DNA v našich bunkách je dôkazom toho, že všetci ľudia sa vyvinuli z jednej ženy, ktorá žila vAfrike pred 200 000 rokmi a nazvali ju Eva. Iní vedci argumentujú tým, že fosílie druhu Homo erectus sa našli nielen v Afrike ale aj v Ázii a v Európe, z čoho usudzujú, že tento druh sa vyvíjal oddelene na rôznych miestach sveta.
Najznámejším poddruhom Homo sapiens je Homo sapiens neanderthalenis ( neandertálsky človek ), ktorý sa objavil asi pred 100 000 rokmi. Vyznačoval sa veľkou tvárou a robustným telom. Mozog mal väčší ako my, nosil odev a vedel kresliť.
Prvý človek fyzicky totožný s nami sa nazýva Homo sapiens sapien ( súčastný človek ) a objavil sa asi pred 30 000 rokmi. Hlavným zdrojom obživy týchto ľudí zostával aj naďalej lov veľkej zveri. Nálezy zvieracích kostí dokazujú, že ľudia si dokázali uloviť dostatočné množstvo zveri, k čomu prispeli aj dokonalejšie zbrane – luk, šípy a kostené harpúny.
Celý tento zdĺhavý proces sa vyvíjal v praveku. Ten sa v oblastí Blízkeho východu končí už okolo roku 3000 pred n. l. V oblasti strednej Európy sa končí na prelome letopočtov a v severnej Európe v období sťahovania kmeňov ( národov ).
Ako sa končí sťahovanie národov nastáva stredovek. Vznikajú mestá a významné remeselné osady. V tomto období nastáva obrovský rozvoj poľnohospodárstva a miest ako stredísk remeselnej výroby a obchodu. 90 % ľudí sa zaoberá poľnohospodárstvom.
Novovek je obdobie ľudstva, ktoré nasleduje po stredoveku a prechádza najnovšími dejinami. Tradične sa vymedzuje a datuje od objavenia Ameriky 1492 Krištofom Kolumbom.
Tu už môžeme sledovať ako vývoj človeka pokročil doslova míľovými krokmi. Samotný fakt, že ľudia sa stali civilizovanými obyvateľmi Zeme je fantastický, že sa dokázali prepravovať ako na súši tak i na vode. Pomaly sa rozvíjal priemysel a obchodovanie, ľudia sa už dávno neživili len pestovaním plodín.