Naša planéta má plochu 510 miliónov kilometrov štvorcových, z toho na 70,8 % sa nachádza voda a na súš pripadá iba 29,2 %, na ekumenu – obývateľnú časť ešte menej, pretože Antarktída, končiare veľhôr, púšte a iné časti nie sú obývateľné.

Zem – modrá planéta – planéta života. Tento prívlastok jej plným právom patrí, veď naša Zem je domovom pre 330 miliárd kg živej hmoty. Táto, ako vieme tu nebola od jej samého začiatku, od vzniku planéty. Život sa zrodil, prešiel zložitým vývojom a dospel do plnej sily.

V súbore ekologických podmienok, nutných pre existenciu pozemského života stojí Zem na prvom mieste. Pre existenciu ľudstva a života na Zemi však nestačí „ mať len pevnú pôdu pod nohami “. Potrebujeme k tomu ešte priaznivý súhrn mnohých faktorov. Splnené musia byť tieto podmienky:

-príslušnosť k slnku, ako stálemu zdroju energie
-vhodná vzdialenosť k slnku
-vhodná veľkosť
-dostatok vody
-pomerne malé kolísanie teplôt a chemického zloženia atmosféry
-ochrana pred škodlivým žiarením z kozmu

Pri splnený týchto podmienok mohol na Zemi začať život. Nás konkrétne zaujímajú živočíchy – teda človek a jeho vznik. Živočíchy vznikli z bičíkovcov, ktoré sa v ďalšom vývoji orientovali na heterotrofnú výživu. V starohorách sa vývoj živočíchov rozdelil na jednobunkové a mnohobunkové. Na začiatku prvohôr sú už všetky živočíšne kmene vývojovo stabilizované a geograficky značne rozšírené.

V prvohorách prebieha vývoj bezstavovcov ( kambrium ), prvých rýb ( silur ), prvých obojživelníkov ( devon ), prvých plazov ( karbón ). Plazy žili na súši, vo vode i vo vzduchu viac ako 100 mil. rokov. Dinosaury existovali 130 mil. rokov, asi pred 63 mil. rokmi ( v kriede ) začali vymierať. V druhohorách sa objavili prvé cicavce ( trias ), pravtáky ( jura ) a vyhynutie veľjašterov bolo v kriede. Pre treťohory bol charakteristický rozvoj cicavcov.

Chronologizácia cicavcov:

Hmyzožravce: žili od konca druhohôr, pred 70 miliónmi rokov. Tana obyčajná je modelom hmyzožravca – poloprimáta
Primáty: žijú na našej planéte desiatky miliónov rokov, najstaršie vznikli pred 65 mil. r. na severnej pologuli
Poloopice: objavili sa v eocéne, medzi 58 – 34 mil. r.
Vyššie primáty: úzkonosé sa objavujú od 25 mil. r.

Súčastných primátov nie je veľa, iba 53 dnes žijúcich rodov zo 123 rodov fosílnych primátov. Zo súperenia s prírodou mladších treťohôr vyšiel víťazne jediný primát – človek, jedine on osídlil celú obývateľnú časť zemského povrchu.

Človek sa svojou dnešnou stavbou orgánov a ich funkciu podstatne nelíši od ostatných primátov. Dnes vieme, že niektoré živočíšne komunikačné systémy, používajú a dokonca vyrábajú nástroje, žijú v sociálnych štruktúrach, plodia a vyučujú mláďaťa a vlastnia akýsi estetický zmysel.
Ľudia využívajú prírodu, vyrábajú nástroje, vytvárajú priemysel, používajú zložitú ľudskú reč, vzdelávajú sa, majú farebné videnie, veľký a zložitý mozog, psychiku vedúcu k mysleniu, vyspelú sociálnu organizovanosť.