referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klaudia
Nedeľa, 17. novembra 2019
Mestský hrad - Kremnica
Dátum pridania: 13.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Holinees211
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 435
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 7m 10s
Pomalé čítanie: 10m 45s
 

Udelenie výsad slobodného kráľovského mesta Kremnici roku 1328 je najstarším písomným dokladom o nej. Historikmi predpokladané osídlenie Kremnice dávno pred týmto dátumom bolo zhodne lokalizované do doliny potoka stekajúceho z Kremnických Baní, okolo starého komorského dvora a do priestoru Mestského hradu s dodnes zachovaným románskym karnerom. Vyhlásenie hradu za národnú kultúrnu pamiatku 24. apríla 1970 dalo podnet na jeho obnovu a súčasne aj archeologický výskum, ktorý potvrdil názory o starobylom osídlení Kremnice a priniesol nové poznatky o jeho vývoji.

Začiatkom stavby hradu môžeme datovať okolo roku 1200. Hradný kopec mal vtedy tvar nízkej homole, ktorej vrchol vystupoval 1 meter nad terajšiu úroveň. Na vrchole kopca stál pravdepodobne románsky kostol, ktorého zvyšky odstránili neskoršou planírovkou a prestavbami. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín. Pred polovicou 13. storočia hradný kopec opevnili jednoduchou kamennou hradbou, do ktorej neďaleko vstupu postavili románsky karner.

Karner je teda najstaršou zachovanou stavbou hradu, ale aj mesta vôbec. V kruhovom suteréne má kostnicu – osárium z prvej polovice 13. storočia zaklenutú šesťdielnou neskororománskou klenbou. Horná časť slúžila ako kaplnka sv. Michala, neskôr Ondreja. Pochádza zo 14. storočia a je zaklenutá šesťdielnou gotickou klenbou so svorníkom zdobeným baníckym znakom. Neskôr k nej bola pristavaná sakristia, ktorá je spojovacím článkom medzi Karnerom a Severnou vežou. V kaplnke sú zachované gotické nástenné maľby.

Vstup do hradu zo severu chránila Severná veža. Pochádza z druhej polovice 14. storočia a má tvar hranola s tromi poschodiami a priechodom na prízemí. Pôvodne bola o jedno poschodie nižšia, posledné pristavali až po požiari v roku 1560. Pri tejto prestavbe vznikli aj renesančné klenby priechodu a prvého poschodia. Veža má na vonkajších stranách strieľne a smolný nos, chránili vstupný padací most. Koncom 19. storočia ho nahradil dnešný pevný kamenný. V Severnej veži je na prvých dvoch poschodiach inštalovaná expozícia Z archeologického výskumu Mestského hradu v Kremnici a v podkroví expozícia Obrana mesta.

Ďalšou baštou je Malá veža, štvorpodlažná hranolovitá stavba, tzv. Türl alebo Hodinová veža. Jej jadro súvisí s pôvodným opevnením z prvej polovice 13. storočia. V 14. storočí siahala do výšky dnešného tretieho poschodia. Na prízemí má klenby zo 16. storočia. Koncom 17. storočia bola nadstavaná poschodím pre zvony a bol tam umiestnený najväčší renesančný zvon Urban z roku 1588. V 18. storočí osadili na druhé poschodie hodiny, ktoré v ďalšom storočí premiestnili na vežu kostola. V Malej veži je expozícia Kremnické zvony a zvonolejári doplnená zvukovými nahrávkami tunajších súčasných zvonov.

Najväčšou svetskou stavbou hradného areálu je Radnica. Pochádza zo 14.storočia. Začiatkom 15. storočia a koncom 16. storočia prešla stavebnými úpravami. Z prvej prestavby sa zachovali kamenné portály a ostenia okien, z druhej renesančné valené klenby. Koncom 19. storočia bola Radnica v dôsledku statického narušenia znížená o dve poschodia, zachoval sa len suterén a prízemie. Radnica, keďže je súčasťou hradieb, okrem reprezentatívnej funkcie plnila aj funkciu obrannú. Mestská rada v nej zasadala do roku 1560. Predpokladá sa, že pôvodne tu mohlo byť aj sídlo komorského grófa, keďže iná reprezentatívna stavba sa doposiaľ na hrade nenašla. V súčasnosti sa tu nachádza expozícia Barokové plastiky, ktorá prezentuje sochy z výzdoby dvoch kremnických kostolov.

Južná veža, tzv. farská, spája vstupným schodiskom hrad s mestom. Jednopriestorová hranolová stavba vznikla v druhej polovici 14. storočia a do 15. storočia tu sídlila fara. Schodisko bolo prekryté v poslednej tretine 18. storočia. Koncom 19. storočia umiestnili na poschodí zvony. Južná veža v súčasnosti slúži ako vstup do hradu pre verejnosť a je v nej umiestnená pokladňa.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.