1563 Prvá bratislavská korunovácia

Oficiálne sa Bratislava stala hlavným, teda aj korunovačným mestom krajiny v roku 1535. Prvá korunovácia bola v bratislavskom dóme až v roku 1563, kde korunovali Maximiliána Ferdinanda I. Veľká časť kráľovského sprievodu prišla do Bratislavy už týždeň pred korunovaním. Cisár Ferdinand I. prišiel do mesta 1. septembra z Viedne. Večer po korunovácii pri slávnostnom ohňostroji vznikol požiar, ktorý si vyžiadal niekoľko životov. Do roku 1830 korunovali v bratislavskom dóme 8 kráľovien a 11 kráľov. Všetci boli z habsburského rodu.

1679 Čierna smrť

Najväčšou katastrofou ľudí v minulosti boli vojny a mor. V stredoveku morová nákaza niekoľko ráz postihla Európu a vyžiadala si desiatky miliónov obetí. Niekoľko ráz navštívila „čierna smrť“ aj Bratislavu. Čiernou smrťou sa táto choroba ľudovo nazývala preto, lebo sa prejavovala naskočením čiernych pľuzgierov na tele. Najhoršie následky pre Bratislavu mal mor v roku 1679. Očitý svedok, ktorý túto chorobu prežil, bol lekár Karl Rayger starší.

Nakazených touto epidémiou odvážali najprv do nemocnice na Dunajskej ulici. Ale keďže nemocnica onedlho nestačila pre všetkých, vystavali v jeho blízkosti drevené domy. Mŕtvych odvážali na cintorín bez rakvy a hádzali ich do spoločného hrobu. Denne umieralo vyše sto ľudí. Šľachta a činovníci kráľovských úradov hneď po vypuknutí epidémie odišli z mesta.

Liek proti chorobe neexistoval a Bratislava sa začínala podobať vymretému mestu. Všade sa ozýval len plač a nárek. Domy, v ktorých niekto ochorel na mor, označila morová služba dvojitým bielym krížom. Obyvatelia týchto domov mali štyridsaťdňovú karanténu. V kostoloch sa nekonali bohoslužby, školy boli zavreté a do krčiem mali prístup len cezpoľní. Peniaze, ktorými sa platilo, umývali v octe.

Keď v druhej polovici novembra nastali chladnejšie dni, nákaza zmizla. Mor si vyžiadal vyše 12 000 ľudských obetí. Z toho mesto malo v tom čase sotva 25 000 obyvateľov. Na znak vďaky za zažehnanie moru dalo mesto vybudovať kaplnku na Kalvárii.

1783 Prešporské noviny

Dňa 1. júla v roku 1783 mestský úradník Daniel Tállay začal vydávať Prešporské noviny. Názov jeho novín bol doslovným prekladom názvu nemeckých novín Presseburger Zeitung, ktoré od roku 1764 vydával mestský senátor Karl Gottbieb Windisch a tlačil „slovodný tlačiar“ Michael Landerer. Všetky noviny mali spoločný cieľ: informovať svojich čitateľov o významných udalostiach v krajine a vo svete.

Prešporské noviny vychádzali dva razy týždenne, v utorok a piatok. Mali iba 40 až 50 predplatiteľov a vydavateľ na nich istotne nezarábal. Vydávali sa až do roku 1787. Prinášali hlavne správy o vojnách, informácie z kráľovského dvora a rozličné zaujímavostiz Bratislavy i zo sveta. Ich redaktormi boli postupne Štefan Leška, Ján Vyskydenský a Ján Šinkovic. Aj pri svojich nedostatkoch získali si Prešporské noviny v bratislavskom kultúrnom živote čestné miesto.

1800 Mesto v plameňoch

V mestských príbytkoch sa svietilo sviečkami, olejovými kahancami a zapaľovalo sa kresadlami, z ktorých požiar vznikol veľmi ľahko. Požiar 26. augusta 1798 zničil 32 domov a veľké zásoby palivového dreva a sena. Ďalšia pohroma postihla mesto 18. júla 1800. Popoludní vypukol požiar v istom dome na Michalskej ulici. Fúkal prudký vietor, takže oheň sa šíril rýchlo. Zdalo sa, že celé mesto zhorí na popol. Napokon sa predsa podarilo požiar uhasiť. Zatiaľ však zničil 102 domov a škoda sa vyšplhala na dva milióny zlatých. Požiar si vyžiadal aj dve obete na ľudských životoch.

1805 Bratislavský mier

V Primaciálnom paláci je pod skleným príchlopom uložené pero (husie brko so zlatým hrotom), ktorým tu 27. decembra 1805 francúzsky minister zahraničia Talleyrand a za Rakúsko knieža Lichtenstein podpísali tzv. bratislavský mier. Tým sa, aspoň dočasne, skončila vojna medzi Francúzskom a Rakúskom, ktorú vyvolal Napoleon Bonaparte.

Koncom novembra obsadilo Bratislavu asi 9 000 Francúzov pod velením generála Gaudina. Na šťastie, prevažná časť francúzskeho vojska Bratislavu o dva dni opustila a stiahla sa k rieke Morave. Rakúsky cisár František I. začal totiž s Napoleonom rokovať o prímerí a o uzavretí mieru. Rokovanie malo úspech a Bratislava sa dostala do dejín ako mesto, v ktorom uzavreli bratislavský mier.

1891 Nový most

Nový most odovzdali do prevádzky na Nový rok 1891. Na slávnostnom otvorení mosta sa zúčastnil aj cisár František Jozef I. Prvý most povolil Bratislavčanom vybudovať kráľ Žigmund v roku 1430. Z oboch krajov Dunaja bol na drevených stĺpoch. O niekoľko rokov ho ale odniesli ľadové kryhy, takže bolo treba stavať nový most, ktorý Bratislavčania vystavali v roku 1473.

Pomerne najtrvácnejší bol pontónový most, ktorý zhotovili v roku 1825 na rozkaz cisára Františka I. Slúžil až do roku 1891. Mestská rada v roku 1877 sa rozhodla dať postaviť veľký železný most. Stavali ho tri roky a stál 1 780 000 zlatých. Bol 460 metrov dlhý a jeho stred tvoril oblúk. Slúžil svojmu poslaniu až do apríla 1945. Vtedy ho nemeckí nacisti vyhodili do povetria.

1919 Ani Pozsony ani Pressburg – Bratislava

Československé vojsko, ktoré obsadzovalo územie Slovenska, sa zastavilo pri Devínskej Novej Vsi a tam utvorilo demarkačnú čiaru. Veliteľom československého vojska na území Slovenska sa stal taliansky generál Piccione, ktorý delegácii mesta Bratislavy 30. decembra 1918 oznámil, že mesto 1. januára 1919 obsadia československé a talianske vojenské jednotky. Ešte v poslednej chvíli, keď už hlavnú stanicu malo v rukách československé vojsko, na Nový rok o 16-hodine , sa pokúšali predstavitelia Bratislavy na porade s talianskym veliteľom obsadenie Bratislavy odvrátiť.

Ale večer 1. januára 1919 prišlo československé vojsko do mesta a Bratislava sa stala súčasťou Československej republiky.