referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vendelín
Streda, 20. októbra 2021
História Žiaru nad Hronom
Dátum pridania: 12.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Holinees211
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 976
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 40s
Pomalé čítanie: 7m 0s
 

Mesto Žiar nad Hronom

Mesto Žiar nad Hronom leží na pravobežnej trase rieky Hron. Výhodná poloha s dobrými klimatickými podmienkami lákala k osídleniu od dávnych čias. Dôkazom toho sú nálezy z obdobia strednej doby bronzovej nájdené na Šibeničnom vrchu a jeho priľahlých svahoch, ktoré v prehistorickom období osídlili nositelia tzv. lužickej kultúry. Z prvých storočí nášho letopočtu sa našli stopy po osídlení v mestskom parku, kde ležala osada Germánov a to v období tzv. doby rímskej.

V 9. až 10. storočí terasy s juhovýchodným sklonom osídľujú Slovania. Ich stopy sa našli v mieste budovy terajšieho kaštieľa, kde osídlenie pretrváva a v týchto miestach vzniká aj kryštalizačné centrum stredovekej osady Svätý Kríž. Prvá zmienka o nej je z roku 1237, kedy sa v listine panovníka Bellu IV. spomína pod názvom – Cristur, ako významné mýtne miesto. Osada ležala na križovatke ciest spájajúci Starý Tekov so Zvolenom a Bojnice s Banskou Štiavnicou. Poloha bola vhodná k rozvoju obchodovania, ktorý podporoval aj zemepán, ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča udelením výsad, ktoré významne posilnili pozíciu Sv. Kríža voči okolitým obciam. V priebehu nasledujúcich storočí tu sídlili ostrihomskí úradníci, ktorí spracovali hospodársky celé okolie lesov v okolí Kremnice. Správna budova stála pravdepodobne v mieste terajšieho kaštieľa.

V období nepokojov v 15. storočí okolie ovládal český šľachtic Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov okolitých hradov. Opevnil okolie kostola, čím zabezpečil cestu od Bojníc na Pohronie. Po mierovej zmluve z roku 1452 medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadim sa táto pevnosť zbúrala. Pevnostný charakter mala pravdepodobne už len stavba v mieste terajšieho kaštieľa, do ktorej v čase bocskaiovho povstania po útokoch povstaleckého vojska pod velením kapitána Františka Rédeya na Kremnicu, prišli Kremničania dňa 8. novembra 1605 vzdať hold Štefanovi Bocskaiovi, ktorý tu sídlil. Po skončení nepokojov bol zdevastovaný kaštieľ opravený na náklady ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý v kaštieli sídlil a v roku 1615 tu aj zomrel. Kaštieľ sa stal letným sídlom ostrihomských arcibiskupov.

Ďalšie z protihabsburských povstaní vedené Gabrielom Betlénom opäť zasiahlo do dejín Sv. Kríža kedy bol obsadený povstaleckým vojskom, ktoré plienilo široké okolie až do konca roku 1621 po podpise tzv. Mikovského mieru. No pohyb vojsk po okolí pretrvával naďalej. A tak v roku 1644 sa stretli vojská Juraja 11. Rákocziho s trojtisícovou armádou rakúskeho generála Pucheima v bitke pri Sv. Kríži, kde bolo Rákocziho vojsko porazené. Cisárske vojsko zostalo po bitke v oblasti ako ochrana pred tureckou expanziou.

O tri roky na to v roku 1647 Turci postupujúci cez Novú Baňu, Žarnovicu a Revište zaútočili aj na Sv. Kríž, ktorý však vďaka dobrému opevneniu a početnej posádke útok Turkov odrazil. Turci počas nasledujúceho obdobia udržiavali obyvateľstvo v neustálom strachu. Z toho dôvodu ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay dal vybudovať v opevnení kaštieľa bašty, čím zvýšil obranyschopnosť objektu a posilnil tak obranu proti Turkom o ďaľšie opevnenie. Prítomnosť vojska značne zaťažovalo obyvateľstvo dávkami pre ich vydržiavanie, čo sa prejavilo aj v prípade generála Rolffyho, ktorý tu so svojím vojskom v roku 1657 prezimoval.

17. storočie bolo pre obyvateľov Sv. Kríža mimoriadne ťažké, kedy neustále boje ale aj morová nákaza v roku 1638 zdecimovalo miestne obyvateľstvo, ktoré sa z nej len veľmi ťažko pozviechalo. Roku 1661 došlo k veľkému požiaru, v ktorom všetky usadlosti ľahli popolom spolu s kostolom a zvonicou. Obyvatelia Sv. Kríža ho v nasledujúcich rokoch opäť vybudovali a zúčastňuje sa ďalej dejinných udalostí, v roku 1678 priviedli vojská Imricha Thökölyho, ktorého v bitke pod Sv. Krížom porazil generál Rabatt.
Imrich Tököly v roku 1684 opäť zaútočil so svojim vojskom a spustošil arcibiskupský kaštieľ.

Povstanie Františka Rákocziho zachvátilo skoro celé Slovensko. Jazda grófa Alexandra Károlyho porazila dňa 20. novembra 1703 cisárske vojsko v bitke pod Sv. Krížom. Rákocziho vojaci tu zostali až do roku 1708, kedy ich po obliehaní Sv. Kríža porazil generál Stahremberg. Po príchode vojska generála Nyáriho v auguste v roku 1708 sa v kaštieli ubytoval veliteľ cisárskych vojsk generál Heister a dňa 27. októbra 1708 po bitke pri Sv. Kríži dobil aj hrad Šášov, kde sídlili povstalci.

Po vojnových udalostiach sa mestečko len veľmi pomaly zotavovalo a obnovovalo svoje hospodárske zázemie. Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Koncom 18. storočia dochádza k jeho rekonštrukcii. Ako významné politicko-kultúrne portugalské knieža Don Miguel a ďalší. Dňa 8. apríla 1851 sem prichádza banskobystrický biskup Štefan Moyzes a usídľuje sa tu natrvalo až do roku 1869, kedy 5. júla zomiera v kaštieli vo Sv. Kríži.

Novoveké dejiny mestečka Sv. Kríž sú spojené s rozvojom a industrializáciou oblasti, ktorá mení tvar a charakter osídlenia regiónu a mestečko Sv. Kríž sa následkom týchto vzťahov v ostatných desaťročiach mení na mesto Žiar nad Hronom.

Podľa P. Ratkoša - Dejiny Žiaru nad Hronom
Zostavil P. Mosný

 
Zdroje: P. Ratkoš – Dejiny Žiaru nad Hronom
Galéria k článku [2]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.