-ľudový hrdina, zbojnícky kapitán

Životopis:

Dátum narodenia:
Pred 25. 1. 1688 Terchová

Dátum úmrtia:
Okolo 18. 3. 1713 Liptovský Mikuláš

Vo varínskej matrike (Terchová ešte vtedy nemala svoju farnosť) sa zachoval zápis o jeho pokrstení. Pochádzal z chudobnej poddanskej rodiny. Od detstva pracoval s rodičmi – poddanými na panstve, ktoré patrilo grófovi Jakubovi Lowenburgovi z Tepličky nad Váhom. Ako osemnásťročného ho zverbovali do kuruckého vojska Františka II. Rákociho. Po porážke kurucov pri Trenčíne r. 1708 utiekol domov, no chytili ho cisárski žoldnieri a začlenili do strážneho oddielu na Bytčianskom zámku, kde väznili zajatých kurucov.

Tam ho svojvoľník Tomáš Uhorčík nahovoril na zboj. Utiekli spoločne s inými príslušníkmi „zelených regimentov“, zoskupili ozbrojenú družinu, ktorej vedenie čoskoro prevzal Jánošík. Prepadalli kupcov a pánov v Trenčianskej, Oravskej, Liptovskej a Gemersko-Malohotskej stolici, takisto v Poľsku, Sliezsku a na Morave. Už o rok Jánošíka chytili na zimovke v Klenovci, kde Tomáš Uhorčík krčmáril pod menom Martin Mravec. Na jar 1713 ho znova chytili a stoličný súd v Liptovskom Mikuláši ho 17.3.1713 odsúdil na smrť obesením na hák.

Jánošík mal vtedy iba 25 rokov.

Prokurátor ho obvinil, že sa stal vodcom karpatských zbojníkov, kradol a zabíjal. Nezabudol zdôrazniť, že Jánošík je povstalec a Rákocziho prívrženec, a v zmysle platných zákonov navrhol trest smrti – napichnutie na kôl alebo lámanie v kole. Súčasne žiadal, aby bol podrobený mučeniu a prezradil mená svojich pomocníkov. Jeho obhajca naopak obvinenie z vraždy, ktoré malo slúžiť ako základ súdneho procesu, vyvrátil. Naviac uviedol, že Jánošík sa od rákocziovských povstalcov vrátil, prihlásil sa do cisárskej armády a slúžil na Bytčianskom zámku. Až potom ho ku zbojníctvu priviedol jeho najbližší druh Tomáš Uhorčík. Obhajca, ktorý ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť uviedol Jánošíkov mladý vek a fakt, že bol zbojníkom len veľmi krátky čas a nikoho pri tom nezranil ani nezabil, požadoval, aby bol oslobodený. Zdôrazňoval, že ako najmladší člen družiny nemohol niesť zodpovednosť za činy starších spoločníkov. Napriek tomu liptovský súd rozsudok smrti vyniesol. Zo spôsobov, ktoré navrhol prokurátor, vybrali ten najhorší a najbolestivejší – popravu obesením na háku.

Jánošíkovská legenda:

Už krátko po smrti začala rásť jánošíkovská legenda, legenda o odvážnom zbojníkovi, čo „rovnal svet“, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“. Ľudová fantázia ho obdarila priam rozprávkovými vlastnosťami, zázračnou silou, neobyčajnou rozvahou a odvážnymi činmi. Stal sa hrdinom mnohých ľudových piesní a povestí. Osudy Juraja Jánošíka, jeho druhov i ďalších zbojníckych družín sa stali obľúbeným námetom slovesného, hudobného a výtvarného ľudového umenia.

Postava Jánošíka sa stala predmetom bádania historikov a dodnes nie je celkom presne zmapovaná. Vzhľadom k neúplnosti autentických písomných prameňov asi nebude nikdy možné dôkladne poznať celú faktografiu Jánošíkovho krátkého života a pohnútky, ktoré ho viedli k jeho činom.

Jánošík v literatúre:

Téma „slovenského Robina Hooda“ hlboko prenikla aj do profesionálneho umenia. Spomedzi básnikov vynikli skladby Janka Kráľa, Sama Chalupku a najmä Jána Bottu: Smrť Jánošíkova. Romány o Jánošíkovi napísali P. Beblavý, G.Maršall-Petrovský, J. Hrušovský a M. Ferko. V dráme sa inšpirovali jánošikovskou témou S. Petruš, E. M. Škultéty, M. Rázusová-Martáková, Ľ. Feldek a iní. Vo výtvarnom umení zvečnili Jánošíka J. Alexy, M. A. Bazovský, M. Benka, Ľ. Fulla, F. Štefunko, K. Sokol a iní.
J. L. Bella zložil kantátu Svadba Jánošíkova, B. Urbanec Zbojnícky tanec a J. Cikker operu. Už v r. 1921 nakrútili o Jánošíkovi film bratia Siakeľovci, o pätnásť rokov neskôr Martin Frič a v r. 1962-63 Pavol Bielik.

Z vecnej stránky sú najdôležitejšie publikácie A. Melicherčíka a J. Kočiša. Jánošíkovskú legendu spracovali umelecky aj v Poľsku (maľby na skle, rozprávky, E. Bryll a K. Gärtnerová vytvorili úspešný muzikál Na skle maľované). Na Morave a v Čechách zvečnili Jánošíka M. Aleš, M. Jiránek, J. Mahen, A. Jirásek, K. Hába a iní.

Jánošíkovská tradícia prerástla aj do odbojového hnutia počas 2. svetovej vojny – Jánošíkova partizánska brigáda. Po Jánošíkovi pomenovali aj niektoré prírodné útvary, slávnosti a jedlá.