Wilhelm II.

Wilhelm II.

V roku 1882 sa k Nemecku a Rakúsko–Uhorsku pripojilo v spojeneckej zmluve i Taliansko a táto spojenecká zmluva sa nazývala Trojspolok. 15.6.1888 sa dostal na trón posledný nemecký cisár Wilhelm II. Pre svoju panovačnosť sa dostal skoro do sporu s Bismarckom a vynútil si jeho demisiu v roku 1890. Wilhelmova vláda sa neukázala ako moc dobrá, pretože všetky svoje zákony a rozhodnutia boli vydávané v popude jeho okamžitej nálady. To prispelo k politickej izolácií Nemecka na počiatku 20. storočia. V roku 1898 prijal ríšsky snem program námorného zbrojenia, ktorý pripravil admirál Alfred von Tirpitz. Program stanovil počet vojenských lodí na 17 radových, 8 pobrežných vojnových, 35 krížnikov a 1 rezervný. Bola i ustanovené obnova loďstva, pretože každých sedem rokov mali byť postavené nové radové lode(7) a krížniky(9). Týmto programom sa Nemecko pripravovalo na nástup do svetovej politiky a politických kríz(anglo-búrska vojna, americko-španielska vojna). V roku 1901 sa ríšsky snem rozhodol, že bude dobré, ak nemecké loďstvo bude schopné účinne bojovať proti britskému vojnovému loďstvu.

Prijal sa preto plán s pomocou ktorého sa malo postaviť nových 38 vojnových lodí v priebehu 20 rokov. Tým sa stalo, že diplomatické vzťahy s Veľkou Britániou sa ochladili. Po revolúciách v Rusku sa nimi začalo otriasať i Nemecko. V krátkom časovom období rokov 1905-1906 zažilo množstvo povstaní a hospodárskych a politických bojov robotníkov za svoje práva. K najväčším patril štrajk baníkov v Porúrí(január–február 1905), masový politický štrajk v Hamburgu(január 1906) a hnutie proti pluralitnému volebnému právu v Sasku. Zjazd sociálne demokratických slobodných odborov v Kolíne na Rýnom(máj 1905) sa vyjadril proti politickým štrajkom a za obmedzenie hospodárskych stávok. Na zjazde tejto strane v Jene(september 1905) presadil Bebel rezolúciu, ktorá pripúšťala použitie masového politického štrajku v prípade atentátu vlády proti všeobecnému volebnému právu alebo proti koaličnému právu.Nemecko a 1. svetová vojna: V auguste 1914 vstúpilo Nemecko do 1. svetovej vojny ako vedúca mocnosť Trojspolku. 1.8 vypovedalo vojnu Rusku, 3.8 Francúzsku a 4.8 prepadlo Belgicko a dostalo sa tak do vojny s Veľkou Britániou. 11.11.1918 kapitulácia Nemecka v Compienskom lese v salónnom vagóne.

Vývoj Nemecka od roku 1918 do roku 1933: Dňa 9.11.1918 oznámil nemecký kancelár Max Bádenský abdikáciu Wilhelma II. ako nemeckého cisára i pruského kráľa a korunného princa Bedricha. Wilhelm II. ušiel z hlavného nemeckého stanu na západnom fronte do Holandska. V Nemecku sa k moci dostali socialisti a Nemecko sa stalo republikou. Ústava tejto republiky bola prijatá vo Vaimare dňa 31.7.1919. Táto republika sa preto označuje ako Vaimarská. Na jej čelo ako ríšsky prezident bol dosadený F.Ebert(11.2.1919–28.2.1925). Prezidenta volili priamo voliči. Vládu tvoril ríšsky vláda(parlament) a na jej čele stál ríšsky kancelár. Po vojne nenastali žiadne zmeny vo vlastníckych vzťahoch. Robotníci boli nespokojní. Na ich čelo sa postavili dvaja vodcovia Karol Liebknecht a Rosa Luxemburgová a začal sa generálny štrajk. Bol potlačený zásahom vládnych dôstojníkov. V roku 1920 sa 13.-17.3 Gen W. v. Lüttwitz a W. Kapp pokúsili o nastolenie reakčnej militaristickej diktatúry tzv. Kappov puč. Berlín obsadili vojenské jednotky, zvl. Erhardtova brigáda. Ríšska vláda utiekla do Stuttgartu. Stúpenci Kappovho puču nastolili kabinet poriadku, slobody a činu. Uprchlá vláda organizovala odpor voči tomuto režimu a v Porýní–Vestfálsku vyzvali robotníkov odpovedať na puč okamžitým bojom za diktatúru ploretariátu. Puččisti kapitulovali 17.3 pod tlakom generálneho štrajku týchto robotníkov.

Ozbrojení robotníci ešte dobyli 19.3 Essen, 21.3 celú priemyselnú panvu. 21.3.1921 bol v Hornom Sliezsku vykonaný plebiscit o príslušnosti k Nemecku alebo Poľsku. Sporné územie bolo rozdelené medzi obidva štáty. V rokoch 1922-1923 nastala v Nemecku inflácia meny, a tak na jej stabilizáciu bola zavedená rentová marka:1 rentová marka=1 bilión papierových mariek. V 1924 bol zavedený nový názov meny: ríšska marka. 8.-9.11.1923 sa bývalý generál E. v. Ludendorff a A.Hitler pokúsili o puč v Mníchove. Hitler sa vyhlásil kancelárom a vyhlásil nemeckú a bavorskú vládu za zosadené. 9.11 bol puč potlačený bavorskou políciou a vojskom. NSDAP(Nemecká národosocialistická strana Nemecka) založila ochranné oddiely SS ako vojensky organizované a vyzbrojené teleso SA–úderných oddielov.

Nemecko zaznamenalo v dôsledku pôžičiek v rámci Davesovho plánu značný hospodársku rozvoj. V roku 1926 presiahol vývoz predvojnovú úroveň a v roku 1929 ho prekročil o tretinu. V roku 1930 opustilo vojsko Dohody okupované pásmo v Porýní. V roku 1931 podpísalo Nemecko a Rakúsko 19.3 vo Viedni deklaráciu o uzavretí colnej únie oboch štátov. V roku 1932 vláda zrušila zákaz činnosti oddielov SA a nariadila krvavé potlačenie robotníckych demonštrácií v Hamburgu. V roku 1933 menoval prezident Hindenburg A. Hitlera ríšskym kancelárom. Ten 1.2 rozpustil ríšsky snem pod zámienkou, že nedokážu vytvoriť vládnu väčšinu. Týmto bola v Nemecku nastolená fašistická diktatúra. Nacisti potom zinscenovali požiar budovy ríšskeho snemu v Berlíne a zvalili to na komunistov. Komunisti nato reagovali vyhlásením štrajku ako protestu proti teroru. 3.5 zriadil Hitler tajnú vládnu políciu tzv. gestapo. Jej šéfom sa stal H.Himmler.14.7 fašisti vydali zákaz činnosti a zakladania iných politických strán. Rozpustené boli i odbory.19.10 Nemecko vystúpilo zo Spoločnosti národov. 21.9-23.12 ríšsky súd obžaloval G. Dimitrova a iných zo zapálenia snemu. Pre nedostatok dôkazov boli oslobodení a odhalili provokačný ráz procesu. Potom ich vypovedali do ZSSR.