Nemali poli-tické práva.
Proletári: nemajetní bezzemkovia, spolu majú jeden hlas.
Patriarchálni otroci: len malý počet.
Vzťah klienta a patróna: chudobný sa dal pod ochranu bohatého jednotlivca
Zánik kráľovstva (r. 510 pnl) - posledný kráľ Tarqius Superbus (=pyšný) bol vyhnaný a už nedovolili, aby bolo znovu na-stolené kráľovstvo.
Rímska patricijská republika (6.st.- 3.st. pnl) Republika - res publica - vec verejná. Úrady mohli zastávať len patricio-via, a preto je charakteristická bojom plebejcov za poli-tické práva.
Správa republiky - Na čele stáli dvaja konzuli volení na 1 rok z radu patriciov, striedali sa po mesiaci, mali právo rozho-dovať v správnych a vojenských veciach. Ich poradným orgánom bol senát (300 senátorov) zložený z bývalých úradníkov. V ča-se vojenského nebezpečenstva menovali Diktátora s neobmedze-nou právomocou na pol roka. Nižší úradníci: Prestori (súdnictvo), Questori (štátna poklad-nica), Cenzori (dane)
Boj plebejcov za zrovnoprávnenie (6.st. - 3.st. pnl)
Hlavným rozporom ranej rímskej republiky. Príčiny bojov: Ple-bejci nemali politické práva, ale museli plniť svoje vojenské povinnosti - tvorili jadro rímskej armády - ale uvedomili si svoju dôležitosť v súvislosti s bojom o ovládnutie Itálie a začali boj o politické práva. Etapy bojov: Secesia (494. pnl) - hromadný odchod plebejcov z Ríma na Svätú horu, čím si vynútili právo voliť tribúna ľudu, ktorý bol osobne nedotknuteľný a mal právo veta, čiže zákaz, alebo zrušenie rozhodnutia patricijského úradníka nevýhodné-ho pre plebejcov.
Zákony dvanástich tabúľ (450 pnl) - Spísanie zvykových práv, ktoré vlastne nič neprinieslo, len zamedzilo voľné vykladanie týchto práv. Neskôr dosiahli právo dosadzovať 1 plebejca za konzula.
Prístup do všetkých úradov (3.st. pnl) toto právo získali po-stupne, ale keďže úrady neboli platené, mohli ich zastávať len bohatí plebejci. Bohatí plebejci a patricijovia tak utvo-rili novú vládnucu vrstvu nobilitu .
Boj o ovládnutie Itálie - boli obranné, neskôr dobyvačné vojny o pôdu a Rím sa postavil na čelo boja Italikov s Etruskami, tých porazili okolo r. 400 pnl. Zo severu postupovali Gáli (Kelti) a dostali sa až do Ríma (387 pnl), mesto obsadili, spustošili a vypálili. Za vysoké výkupné mesto opustili. Po-sledné sa bránili grécke mestá - Tarent si na pomoc privolal gréckeho kráľa Pyrrhu („Pyrrhovo víťazstvo“). R. 270 pnl bola už pod nadvládou Ríma celá Itália (okrem podalpskej Gálie)
Charakter rímskej spoločnosti a štátu - Rimania vytvorili fede-ratívny zväzok Spojencov - tak nazíval Rím podmanené kmene a vo zväzku mal Rím nadradené postavenie. Riadil sa heslom: “Rozdeľuj a panuj“.