Stavby

Pyramídy

“Človek sa bojí času, no čas sa bojí pyramíd.” arabské príslovie

V súčasnosti je pyramíd menej ako v minulosti - je ich okolo 70 na celom svete. Niektoré podľahli času, iné sa prepadli do púštneho piesku.

Pyramídy sa nachádzajú iba v Dolnom Egypte a stavali ich iba v starej a strednej ríši. Egypťania kedysi nazývali pyramidu m-r alebo mer. Pyramídy majú rôzne tvary, nie iba pravidelné ihlany. Zaujímavá je Stupňovitá pyramída v Sakkáre. Okolo roku 1600 pred n. l. ju dal postaviť faraón Džoser architektovi Imhotepovi. Jej vek archeológovia odhadujú na 4700 až 4800 rokov a jej výška je 62 metrov. Vravelo sa, že šesť veľkých stupňov predstavuje rebrík do neba pre faraóna. Stupňovité pyramídy stavali aj iné národy. Ďalšia nezvyčajná pyramída sa nachádza v Dášúre, ktorá má zalomené steny. Vyzerá, ako keby si niekto zmyslel, že postaví veľkú pyramídu, ale chcel ju mať urobenú rýchlo, tak odbremenil robotníkov od niekoľkoročného stavania.

Faraóni stavali veľkolepé pyramídy ako svoje hrobky, no sú však aj hypotézy, že mali slúžiť ako astronomické pozorovateľne, či obrovské sýpky alebo záchranné body pri biblickej potope. Niektorý tvrdia, že ich postavili mimozemšťania. No keby ich predsa len stavali ľudia, najznámejšiu Veľkú pyramídu v Gíze by stavalo 30 000 platených robotníkov, nie otrokov vyše 25 rokov. Panuje názor, že bola postavená za 4. dynastie v roku 2560 pred n. l. Kým začali Egypťania stavať pyramídy, na určenie severu postavili kamenný múr. Pieskovcové kamenné bloky vážili približne 5 ton - asi ako 2 autá strednej veľkosti. Oficiálne sa Veľká pyramída volala ,, Achtej Chufu “ - Chufevov obzor. Ďalej než 4000 rokov to bola najväčšie umelo vytvorená stavba na zemi. Ako prvá ju prevýšila Eifelova veža. Jej strany sú presne zarovnané podľa svetových strán. Aby ich presne určili postavili najprv kruhový múr. Tvar pyramídy bol vyprojektovaný tak, aby tvorili spojenie s hviezdami. Anglický egyptológ I. E. S. Edwards prišiel na zaujímavú teóriu, že pyramídy boli navrhnuté tak, aby napodobňovali lúče slnka dopadajúce na Zem cez mraky. Pyramída sa pravdepodobne vyvinula z mastaby, nízkej obdĺžnikovej stavby, ktorá pokrýva skalnú hrobku. Zaujímavé je, že vzduchové šachty vedúce von z kráľovej a kráľovninej komory sú presne usporiadané podľa hviezd Orionu a Síria. Tieto šachty boli možno vybudované tak, aby poslúžili ako dráha pre dušu faraóna. Je vysoká 137,3 metra, pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra a pôvodne bola tiež väčšia – o dva metre. Pôvodne bola obložená vápevcom, ale väčšina ho bola časom odstránená. Podobnú korunu ale dnes má susedná pyramída faraóna Chafreho. Pri stavbe Chufevovej pyramídy je zaujímavé, že má pohrebné komory až tri. Buď sa plán niekoľkokrát menil aj v priebehu výstavby, alebo je tiež možné, že ide o súčasť ochranného labyrintu, v ktorom mal nevítaný návštevník zablúdiť a zahynúť. Vedci odhadujú, že na veľkú pyramídu sa spotrebovalo približne 2 250 000 kamenných kvádrov. Metódu výstavby pyramídy sa ako prvý pokúsil vysvetliť R. Lepsius. Domnieval sa, že na pyramídu sa prikladajú vrstvy tak dlho, kým panovník neumrie. To znamená, že čím dlhšie faraón panoval, tým väčšiu pyramídu mal postavenú. Pyramídy v Gíze patria medzi jeden zo siedmych divov sveta a keby sme ich rozobrali mohli by sme vytvoriť z kamenných kvádrov múr okolo krajiny, ktorá je tak veľká ako dnešné Francúzsko. Egypťania ich stavali pre faraónov 4. dynastie a neďaleko nich sú menšie pyramídy s hrobkami kráľovien.

Sfinga

VÝŠKA: 20 METROV
DĹŽKA: 73,5 METRA
ŠÍRKA: 14 METROV

Veľká sfinga má telo leva a ľudskú hlavu. Jej tvár však z väčšej časti chýba. V 15. storočí zaútočili na jej nos náboženský fanatici. Roku 1798 si jej hlavu zvolili za terč pri streleckých cvičeniach napoleónsky vojaci. Početné pieskové búrky poškrabali kameň a ďalej ničili sochu. Americký archeológ Mark Lehner pomocou počítačovej techniky vytvoril nanovo model tváre a myslí si, že mohla patriť faraónovi Chafremu a tak isto zrejme aj jej oblečenie. Neďaleko sfingy sa nachádza aj jeho pyramída. No podľa všeobecného názoru má predstavovať slnečného psa, ale nie je isté, či psa alebo mačku. Pôvodne sa predpokladalo, že vznikla okolo roku 2500 pred n. l., ale najrôznejšie teórie tvrdia, že mohla byť postavená oveľa skôr, medzi rokom 7000 až dokonca 10 500 pred n. l. Mnohý tvrdia, že vo vnútri sfingy alebo pod sfingou sa nachádzajú ešte nejaké neobjavené priestory. „Spiaci prorok“ Edgar Cayc vo svojom tranze tvrdil, že pod sfingou je Sieň záznamov, kde sú informácie o bájnej Atlantlantíde.

Písmo

Hieroglyfy

Hieroglyf je grécke slovo a znamená svätá rezba. Ako prvý ich rozlúštil Francúz Jean – Francois Champollion roku 1822 čím umožnil skúmať písomné pramene starovekého Egypta. Hieroglyfické texty vyryté na stenách v pyramídach mali chrániť mŕtveho a dopomôcť mu k uľahčeniu cesty na posledný súd. Symboli však aj vyratúvali dobré skutky jeho pozemského života. Iba málo Egypťanov vedelo písať, lebo sa bolo treba naučiť viac ako 700 znakov. Gramotní ľudia, pisári, boli rešpektovaný zamestnancami štátu a mali skutočnú moc.

Jean - Francois Champollion

Papyrus

Papyrus, hrubá trstina, ktorá rástla na brehoch Nílu sa stala papierom na písanie. Robotníci odstránili vonkajšiu tvrdú vrstvu a rozdelili dlhé vlákna na tenké pásy. Potom pásy položili vedľa seba na tvrdý podklad a roztĺkali ich kladivami, kým sa vlákna nezmenili na pevnú vlhkú masu. Na niekoľko dní ju zaťažili a nechali vysušiť na hárok. Pisári hľadiacim kameňom vyrovnali všetky nerovnosti skôr, než začal na papyrus písať. Pretože tento postup bol veľmi pracný, papyrus bol vzácny a aj deti v škole ho používali len na najdôležitejšie úlohy. Popísaný papyrus sa často zvynul do zvytku. No neslúžil len na písanie, rybári si z nej zhotovovali tiež loďky, jeho klíčky sa jedli ako šalát, kôru spletali na povrazy a koše, rohože, bederné zástery a sandále, vysušený papyrus používali ako palivo.

Múmie

V najstarších časoch sa mŕtvy jednoducho pochovávali do horúceho piesku v púšti, ktorý dobre vysušil a zachovali sa ich telá. Tie získali vzhľad múmie. Neskôr viera v posmrtný život, pri ktorom duša potrebovala dobre zachované telo, podnietila Egypťanov, aby hľadali vznešenejšie metódy, ako zachovať telo nedotknuté. Chudobných ľudí zavinuli do rohože a pochovávali v piesku, príbuzný mu vykopali štvorcovú jamu. Končatiny mŕtveho zohli, aby telo mohlo odpočívať ležiac na boku. Hrob prikryli veľkým kameňom, aby telo nevyhrabali šakali. Múmia bohatej, či dokonca kráľovskej osoby nebola uložená na odpočinok zabalená iba do textilných ovínadiel. Kňazi uložili medzi ovínadlá amulety a osobné šperky. Na ovínadlá položili ozdobnú masku znázorňujúcu tvár zosnulého a telo uložili do rakvy. Prvá rakva bola uložená do ďalšej a niekedy do viacerých drevených alebo kovových rakiev, pričom každá z nich bola ozdobená textami a scénami zo života zosnulého. Nápisy mali obsahovať text čarovných formúl, ktoré mali duši pomôcť nájsť cestu v podsvetí. Potom boli rakvy uložené do sarkofágu vysekaného z kameňa.

Kňazi - balzamovači pripravovali telo mŕtveho. Balzamovanie tela trvalo dlho, až 70 dní a z toho 40 dní schlo.

Kňazi si na hlavu si nasadili masku Anupeva, potom odstránili žalúdok, črevá, pečeň a pľúca a vložili ich do špeciálnych krčahov s vrchnákmi v podobe synov boha Hora. Cez nos odstránili kovovým háčikom mozog a odhodili ho. Egypťania verili, že zdrojom osobnosti je srdce, nie mozog. Balzamovači vysušili telo pomocou hydroxidu sódneho a potom brušnú dutinu vypchali slamou alebo látkou. Napokon natreli telo olejom a vonnými látkami a zabalili ho do platených ovínadiel. Keď už bolo telo faraóna dôkladne nabalzamované a ovinuté ľanovými ovínadlami, na prsty rúk a nôh boli nasadené zlaté náprstky a do rúk, ktoré boli prekrížené vložili jeho insígnie. Potom pristúpil veľkňaz, krížom Ankhom mu otvoril ústa a nasadil mu na tvár zlatú masku. Ich hroby boli mimoriadne trvácne a pevné, skoro také, že by vydržali výbuch atómovej bomby.