Posmrtný život

BA, KA

Spisy starých Egypťanov sa zmieňujú o duchovi ba, ktorý opustil telo v okamžiku smrti a vydal sa na cestu do ďalšieho života, ale zostával závislý na fyzickom tele: preto Egypťania chránili po smrti telo balzamovaním a starostlivým uložením v hrobke. Texty sa tiež zmieňujú o ka, životnej sile, ktorá sa rodí s telom, ale po jeho fyzickej smrti blúdi. Jedlo a pitie v hrobkách mali toto ka živiť.

Posledný súd

Veľkú úlohu u Egypťanov zohrával posledný súd - Boží súd. Každý človek sa ho veľmi obával. Pri poslednom súde vyšli najavo všetky hriechy, činy a previnenia, ktorých sa človek za života na Zemi dopustil. Duch po odchode z tela prešiel tunelom a po jeho opustení vstúpila duša do Siene oboch právd. V tejto sieni sedel na zlatom tróne boh Usire s kráľovskou korunou na hlave. Po ľavej strane stál boh Anupev so šakalou hlavou, ktorý na všetko dozeral. Napravo bol boh múdrosti a pisár bohov s hlavou ibisa Thovt, ktorý celý súd sledoval a zapisoval skutky mŕtveho.

Hlavnú činnosť súdu však predstavovalo váženie srdca a preto v strede siene stáli váhy, na ktoré sa vážili dobré skutky oproti zlým. Na jednej miske váh bolo položené srdce mŕtveho a na druhej pštrosie pero bohyne pravdy, spravodlivosti a poriadku Maat. Nad váhami sedel súdny tribunál bohov - 42 sudcov, ktorí súdili celý život mŕtveho. Tu pred kráľom Usirom dostal zosnulý možnosť hovoriť o svojich dobrých i zlých skutkoch a obhájiť ich. Na záver musel zodpovedať 42 otázok členom súdneho tribunálu a prisahať, že nevykonali žiadny hriech, ktorý bol na zozname možných hriechov, od neúctivého správania sa voči ľuďom, nadávok alebo krádeží. A na úplný koniec Anupev odvážil srdce oproti pštrosiemu pierku. Ten, kto sa úspešne obhájil a jeho srdce bolo ľahké ako pierko bol vyhlásený za ospravedlneného a nevinného. Bolo mu dovolené vstúpiť do ríše mŕtvych k Usirovi. No hrozilo nebezpečenstvo, že srdce prehovorí v neprospech zosnulého. Preto existovali zaklínadlá a prosby k srdcu, aby sa neobracalo proti nemu, aby ho neobviňovali z jeho činov. Tak isto keď mŕtvy klamal, zle zodpovedal otázky a misky váh ukázali, že srdce je ľahšie ako pravda, jeho srdce zožrala Veľká požieračka Amemait s hlavou krokodíla, telom hrocha a pazúrmi leva. Zo zosnulého sa stal zlý, nepokojný a blúdiaci duch, ktorý škodil živým a zasahoval im do životov.

Bohovia a najdôležitejšie hodnosti

Bohovia

Egypťania uctievali množstvo bohov, ktorý sa menili podľa oblastí a jednotlivých období. Často bohom prisudzovali rôzne zvieracie črty napr. Anupevovi hlavu šakala. Niektorý bohovia ako napríklad Re alebo Amon boli trestajúci bohovia a ich kňazi mali takú moc, že mohli ohroziť dokonca samotného faraóna. O chrámy kde bohovia sídlili sa staral štát a venoval na ich zabezpečenie celé bohatstvo. Kňazi ustavične vykonávali rôzne obrady. Každé ráno prišiel veľkňaz oživiť sochu boha priateľským objatím. Soche spravili rannú toaletu a priniesli jej pokrm. Osoby z ľudu sa k soche priblížiť len v dňoch veľkých slávností. Vtedy opúšťala chrám, nesená vernými, aby sa previezla v loďke po Níle.

Re

Anupev - egyptský boh, sprievodca a ochranca mŕtvych, neskôr spojovaný tiež s balzamovaním. Bol znázorňovaní v podobe čiernej psovitej šelmy (šakala), od Novej ríše tiež v ľudskej podobe s hlavou tejto šelmy.

Eset - grécky Ísis – egyptská bohyňa mágie a života zobrazovaná ako žena; nebeská vládkyňa sveta, darovala život a obilie, udržiavateľka poriadku vo svete aj v rodine. Sestra a manželka Usira, matka Hora; spolu s nimi tvorí božskú trojicu uctievanú v celom Egypte. Po zavraždení Usira bratom Sutechom zobrala časti jeho rozsekaného tela, zostavila ich a znovu oživila. Veriaci prechádzali zasväcovacími obradmi, ktoré im mali zaistiť po smrti druhý život. Kult je doložený už z konca 4.tis.pr.n.l. ; koncom 5.st.pr.n.l. prenikol do Grécka a v dobe helénizmu sa rozšíril po celom antickom svete. Bola stotožňovaná s Demétrou a Afroditou.

Hor - egyptský boh, pôvodne kozmického rázu (za jeho oči sú pokladané Slnko a Mesiac), od konca 4.tis.pr.n.l. bol stotožňovaní s panovníkom, neskôr chápaní ako jeho osobní ochranný boh. V mýte vystupuje ako syn Usira a Eset, ktorý pomstil svojho otca a prevzal jeho vládu. Znázorňovaní obvykle ako sokol alebo muž so sokoľou hlavou.

Usir– egyptský boh plodnosti a rastlinstva, zároveň pokladaný za vládcu ríše mŕtvych - boh smrti. Doložený od konca 5. dynastie, stal sa hneď jedným z najvýznamnejších egyptských bohov. Zobrazovaný s faraónskym bielym klobúkom na hlave. Býva často zelenej farby, lebo nie je celkom živý.

Usire, Anupev, Hor RE - egyptský boh predstavujúci slnko. Znázorňovaný v ľudskej podobe so slnečnou guľou na hlave alebo so sokoľou hlavou, tiež ako kocúr, šakal, lev. V mytológii pokladaný za vládca bohov, viac mýtov je spojená i s jeho pohybom po oblohe. Jeho kult vrcholil za 5. dynastie.

Amon - egyptský boh, pôvodne vzduchu, neskôr plodnosti, od polovice 2.tis. pred n.l. s rysmi štátneho božstva. Znázorňovaný v ľudskej podobe s dvojicou dlhých pier na korune, menej často v podobe barana alebo husy. Hlavným centrom jeho kultu boli Théby (chrámy v Karnaku a Luxore).

Ptah - egyptský boh pokladaný za vynálezcu a ochrancu remesiel a umenia. Pôvodne miestni boh Memfidy, ktorá zostala hlavným strediskom jeho
kultu. V okruhu mýtov vzniknutých v jeho chráme v Memfide označený za stvoriteľa sveta, ktorý bol stvorený v jeho srdci a jeho jazykom.

Hathor - egyptská bohyňa, pôvodne kozmického rázu, neskôr hlavne radosti, lásky, hudby a tanca. Často znázorňovaná v podobe kravy či ženy s kravskými rohmi so slnečným kotúčom a korunou.

Faraón

Faraóna v starovekom Egypte nazývali farao, čo znamenalo veľký dom. Faraónova výchova začínala už od ranného detstva. Pozorný učitelia ho učili predovšetkým športy, ako je poľovačka. Musel sa stať majstrom v lukostreľbe, aby neskôr mohol v púšti na svojom dvojkolesovom voze prenasledovať gazely a šípom ich skoliť. Jeho hlavným poslaním bolo nakloniť si pre svoje kráľovstvo všetkých bohov.

Veľkú časť svojho času venoval príkazom ako udržiavať a reštaurovať chrámy a svätyne, ale aj rozhodoval o práci roľníkov, vykonával spravodlivosť, vyhlasoval vojnu, uzatváral mier. Vládol nad svojimi hodnostármi, vezírmi, správcami a pisármi. Keďže faraóna považoval ľud za boha žijúceho na zemi, musel mať v ruke symboly nadprirodzenej moci: berlu a bič. Na korune mal zobrazeného hada, kobru uraeus. Faraón súdil v súlade s bohyňou Maat a tá ho inšpirovala a vnukávala mu zhovievavosť alebo prísnosť.

Faraónova rodina bývala veľmi početná, mával totiž niekoľko manželiek ( faraón Ramesse II. mal 162 detí ). Sobášili sa iba v rámci svojej rodiny, aby tak zachovali čistotu krvi. Panovník mohol voľne nakladať so všetkými mužmi a ženami vo svojej ríši. Bol jediným vlastníkom pôdy, majetku a zvierat a žil z práce stotisíc roľníkov. Svojim služobníkom, vojakom a priateľom prejavoval vďaku tak, že im prideľoval pôdu aj s roľníkmi.

Pisári

Pisár mal množstvo iných povinností ako len písať - vyberal dane, zabezpečoval vojnový poriadok a spravodlivosť, povolával vojenské ročníky, zorganizovával veľké zavlažovacie práce či službu v chrámoch. Musel byť prítomný aj počas bitky nečestných ľudí.

Pisárov vychovávali v chrámových školách. Museli vedieť napísať na papyrus texty zmlúv, súdnych opatrení, faraónových posolstiev, ale aj statkárov.
Zaujímavá je najznámejšia a najkrajšia socha pisára, ktorá sa našla v jednom hrobe v Sakkáre. Zobrazuje pravdepodobne vysokého dôstojného úradníka. Nikdy sa však pisára nedalo presne identifikovať, lebo sa stratil jeho kamenný podstavec s nápisom.

Kňazi

Úlohou kňazov bolo vo dne v noci zabezpečovať kult boha. Veriaci nesmeli preniknúť do svätyne chrámov. Keď kňaz chcel pristúpiť k soche boha musel sa najprv očistiť. Potom uložil k nohám obetné dary pričom odriekal modlitby. Kňazov vychovávali v domoch života pri chrámoch. V zvláštnych školách sa učili každé gesto, všetky modlitby a posvätné texty, ktoré patria ku kultu každého boha. Kňazi sa často venovali rituálnemu umývaniu. Očisťovali sa vodou z jazierka. Stav kňaza prechádzal z otca na syna.

Umelci

Faraóni veľmi dbali o údržbu palácov, chrámov a náhrobkov. Starali sa o ne početný umelci: kamenári, stavitelia, sochári, maliari a výrobcovia bronzových predmetov. Faraóni a egyptský boháči milovali vzácne, drahé predmety, ktoré majstri vyrábali v dielňach.

Úctu bohom a faraónom vyjadrovali Egypťania nezničiteľnými chrámami a hrobkami. Na ich stavbu potrebovali bloky kameňa. Vyhľadávanie takýchto blokov niekedy pripomínalo vojenskú výpravu. Napríklad Ramesse IV. Zmobilizoval takmer 10 000 mužov, aby vyhľadali kameň z Bekhenu. Výpravu sprevádzal veľkňaz boha Amona, dvadsať pisárov a veľký štáb. Na premiestňovanie kameňa bolo určených 5000 vojakov, veľa úradníkov, kňazov, koniarov, ba dokonca aj rybárov, ktorý mali mužov zásobovať jedlom: 130 lámačov kameňa a kamenárov vyhľadávalo a uvoľňovalo bloky, ktoré potom použili na stavbu chrámu a tesanie sôch. Bloky jeden po druhom ručne oddelili, prepravili po Níle loďou a vytiahli pomocou drevenej guľatiny alebo saní. Okrem chrámov a hrobiek stavali Egypťania pre faraónov a vysokých hodnostárov aj nádherné paláce. Stavby bývali aj poschodové.