Staroveký Egypt

Úvod

Dávno predtým, než faraóni dali postaviť v starovekom Egypte prvé pyramídy, prilákalo usadlíkov úrodné údolie Nílu. Každoročné povodne obohacovali pôdu a prispievali k dopestovaniu väčšieho množstva obilia, než obyvatelia potrebovali. Táto hojnosť viedla k vzniku novej civilizácie, ktorá trvala asi 3000 rokov, čiže oveľa dlhšie, ako naše moderné dejiny. Túto civilizáciu teda môžeme označiť za jednu z najvýznamnejších v histórii ľudstva.

Egypťania mali dve kráľovstvá - Horný a Dolný Egypt. Panovníci sa ich usilovali spojiť, čo sa aj podarilo. Mali jedného kráľa - faraóna jedno zákonodarstvo a uctievali spoločných bohov. Faraónov považovali za bohov žijúcich na zemi. Boli spravodlivý a nečestnému úradníkovi dali odseknúť nos aj uši.

Egypt kedysi nazývali aj Čierna zem. Jeho súper bola Núbia, pretože Egypt bol síce bohatý na prírodné zdroje ako je zlato, meď, tyrkys, ťažil sa i stavebný kameň a polodrahokamy, Egypťania zvykli Núbiu okrádať. Od najstarších čias Egypt s Núbiou obchodoval, vyvážal obilie, meď, látky, medené nástroje a olej, dovážal korenie, medenú rudu, zlato a drevo. Už okolo 3000 rokov pred naším letopočtom začali Egypťania nájazdy k hornému toku Nílu a zmocňovali sa vzácnej medi a zlata.

Obdobia Starovekého Egypta

Archaické obdobie a Stará ríša

V Archaickom období na rozhraní Egypťania založili nové hlavné mesto Memfis ( Mennofer ). Búrlivo sa rozvíjalo písomníctvo. Pohrebný rituál sa stával časom čoraz zložitejší. Bola postavená prvá, stupňovitá pyramída.

Stará ríša bola preslávená pyramídami. Faraón bol osobnosťou štátu.

Stredná ríša

Oslabenie silnej autority faraónov koncom 5. a 6. dynastie vyvrcholilo rozpadom kráľovskej moci. Prepukali občianske vojny a sú tiež dôkazy o hladomore.

Až faraónovi Mentuhotepovi II. Z 11. dynastie sa konečne podarilo ovládnuť celú krajinu. Po krátkom panovaní viacerých vládcov 13. dynastie nasledovalo druhé, prechodné obdobie, v ktorom sa politická moc krajiny opäť rozbila. Zo štyroch dynastií tohto obdobia 2 tvorili domáci egyptský panovníci ( 14. a 17. dynastia ), zatiaľ čo ďalšie 2 znamenajú vládu cudzích ázijských Hyksósov ( 15. a 16. dynastia ).

Nová ríša

Politiku vládcov Novej ríše značne ovplyvňovali spomienky na nadvládu Hyksósov. Faraóni 18. a 19. dynastie boli veľký bojovníci: na čele svojich armád dobyli územia od Sýrie až po južný Sudán. Egypt sa stal najväčšou ríšou starovekého Blízkeho východu. Nadviazal kontakty aj s inými mocnosťami tohto obdobia - s Chetitmi, Babylončanmi a Asýrčanmi. Uzatváral s nimi mierové zmluvy, často spečatené dynastickými sobášmi faraónov s cudzími princeznami.

V tomto období tiež vzniklo významné mesto Téby. Vybudovali v ňom a tiež v hlavnom meste Memfide množstvo nových stavieb. Veľkolepý chrámový komplex v Karnaku postavili nielen ako hlavnú svätyňu, ale aj ako štátnu pokladnicu. Kráľovské hroby z bezpečnostných dôvodov umiestnili do údolia kráľov. Stavali sa obrovské svätyne, paláce a chrámy.

Neskoré obdobie

Za 19. a 20. dynastie začal Egypt znova upadať. Ramessemu sa okrem iných nepriateľov podarilo odraziť nájazdy Líbyjčanov a morských národov z východného Stredomoria. Egyptská nadvláda nad ríšou sa rozpadala a po viacerých slabých panovníkoch väčšinou kráľovskú moc zdedil veľkňaz boha Ammóna. Po definitívnom zrútení Novej ríše sa krajina znovu rozdelila na dve časti: Horný Egypt ovládali Ammónovi kňazi z Téb, zatiaľ čo faraóni vládli v novom meste Tanis v nílskej delte.

Za 25. dynastie dobyli Egypt núbijský faraóni. Až za 26. dynastie sa krajina opäť zjednotila pod vládou silných a schopných panovníkov, ktorý obnovili poriadok a trochu oživili zašlú slávu. Roku 525 pred n. l. porazili Peržania Egypťanov. Znamenalo to koniec egyptskej nezávislosti. Roku 332 pred n. l. porazil Peržanov Alexander Veľký a bol korunovaný za egyptského faraóna.

Roky (pred n. l.)           Obdobie                   Dynastie
3100-2575            Archaické obdobie               1-3
2575-2134              Stará ríša                         4-8
2134-2040         prvé prechodné obdobie         9-11
2040-1640            Stredná ríša                      11-13
1640-1552         druhé prechodné obdobie      14-17
1552-1070            Nová ríša                          18-20
1070-712           tretie prechodné obdobie       21-24
712-332               neskoré obdobie

Obdobia a dynastie Starovekého EgyptaStavby

Pyramídy

“Človek sa bojí času, no čas sa bojí pyramíd.” arabské príslovie

V súčasnosti je pyramíd menej ako v minulosti - je ich okolo 70 na celom svete. Niektoré podľahli času, iné sa prepadli do púštneho piesku.

Pyramídy sa nachádzajú iba v Dolnom Egypte a stavali ich iba v starej a strednej ríši. Egypťania kedysi nazývali pyramidu m-r alebo mer. Pyramídy majú rôzne tvary, nie iba pravidelné ihlany. Zaujímavá je Stupňovitá pyramída v Sakkáre. Okolo roku 1600 pred n. l. ju dal postaviť faraón Džoser architektovi Imhotepovi. Jej vek archeológovia odhadujú na 4700 až 4800 rokov a jej výška je 62 metrov. Vravelo sa, že šesť veľkých stupňov predstavuje rebrík do neba pre faraóna. Stupňovité pyramídy stavali aj iné národy. Ďalšia nezvyčajná pyramída sa nachádza v Dášúre, ktorá má zalomené steny. Vyzerá, ako keby si niekto zmyslel, že postaví veľkú pyramídu, ale chcel ju mať urobenú rýchlo, tak odbremenil robotníkov od niekoľkoročného stavania.

Faraóni stavali veľkolepé pyramídy ako svoje hrobky, no sú však aj hypotézy, že mali slúžiť ako astronomické pozorovateľne, či obrovské sýpky alebo záchranné body pri biblickej potope. Niektorý tvrdia, že ich postavili mimozemšťania. No keby ich predsa len stavali ľudia, najznámejšiu Veľkú pyramídu v Gíze by stavalo 30 000 platených robotníkov, nie otrokov vyše 25 rokov. Panuje názor, že bola postavená za 4. dynastie v roku 2560 pred n. l. Kým začali Egypťania stavať pyramídy, na určenie severu postavili kamenný múr. Pieskovcové kamenné bloky vážili približne 5 ton - asi ako 2 autá strednej veľkosti. Oficiálne sa Veľká pyramída volala ,, Achtej Chufu “ - Chufevov obzor. Ďalej než 4000 rokov to bola najväčšie umelo vytvorená stavba na zemi. Ako prvá ju prevýšila Eifelova veža. Jej strany sú presne zarovnané podľa svetových strán. Aby ich presne určili postavili najprv kruhový múr. Tvar pyramídy bol vyprojektovaný tak, aby tvorili spojenie s hviezdami. Anglický egyptológ I. E. S. Edwards prišiel na zaujímavú teóriu, že pyramídy boli navrhnuté tak, aby napodobňovali lúče slnka dopadajúce na Zem cez mraky. Pyramída sa pravdepodobne vyvinula z mastaby, nízkej obdĺžnikovej stavby, ktorá pokrýva skalnú hrobku. Zaujímavé je, že vzduchové šachty vedúce von z kráľovej a kráľovninej komory sú presne usporiadané podľa hviezd Orionu a Síria. Tieto šachty boli možno vybudované tak, aby poslúžili ako dráha pre dušu faraóna. Je vysoká 137,3 metra, pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra a pôvodne bola tiež väčšia – o dva metre. Pôvodne bola obložená vápevcom, ale väčšina ho bola časom odstránená. Podobnú korunu ale dnes má susedná pyramída faraóna Chafreho. Pri stavbe Chufevovej pyramídy je zaujímavé, že má pohrebné komory až tri. Buď sa plán niekoľkokrát menil aj v priebehu výstavby, alebo je tiež možné, že ide o súčasť ochranného labyrintu, v ktorom mal nevítaný návštevník zablúdiť a zahynúť. Vedci odhadujú, že na veľkú pyramídu sa spotrebovalo približne 2 250 000 kamenných kvádrov. Metódu výstavby pyramídy sa ako prvý pokúsil vysvetliť R. Lepsius. Domnieval sa, že na pyramídu sa prikladajú vrstvy tak dlho, kým panovník neumrie. To znamená, že čím dlhšie faraón panoval, tým väčšiu pyramídu mal postavenú. Pyramídy v Gíze patria medzi jeden zo siedmych divov sveta a keby sme ich rozobrali mohli by sme vytvoriť z kamenných kvádrov múr okolo krajiny, ktorá je tak veľká ako dnešné Francúzsko. Egypťania ich stavali pre faraónov 4. dynastie a neďaleko nich sú menšie pyramídy s hrobkami kráľovien.

Sfinga

VÝŠKA: 20 METROV
DĹŽKA: 73,5 METRA
ŠÍRKA: 14 METROV

Veľká sfinga má telo leva a ľudskú hlavu. Jej tvár však z väčšej časti chýba. V 15. storočí zaútočili na jej nos náboženský fanatici. Roku 1798 si jej hlavu zvolili za terč pri streleckých cvičeniach napoleónsky vojaci. Početné pieskové búrky poškrabali kameň a ďalej ničili sochu. Americký archeológ Mark Lehner pomocou počítačovej techniky vytvoril nanovo model tváre a myslí si, že mohla patriť faraónovi Chafremu a tak isto zrejme aj jej oblečenie. Neďaleko sfingy sa nachádza aj jeho pyramída. No podľa všeobecného názoru má predstavovať slnečného psa, ale nie je isté, či psa alebo mačku. Pôvodne sa predpokladalo, že vznikla okolo roku 2500 pred n. l., ale najrôznejšie teórie tvrdia, že mohla byť postavená oveľa skôr, medzi rokom 7000 až dokonca 10 500 pred n. l. Mnohý tvrdia, že vo vnútri sfingy alebo pod sfingou sa nachádzajú ešte nejaké neobjavené priestory. „Spiaci prorok“ Edgar Cayc vo svojom tranze tvrdil, že pod sfingou je Sieň záznamov, kde sú informácie o bájnej Atlantlantíde.

Písmo

Hieroglyfy

Hieroglyf je grécke slovo a znamená svätá rezba. Ako prvý ich rozlúštil Francúz Jean – Francois Champollion roku 1822 čím umožnil skúmať písomné pramene starovekého Egypta. Hieroglyfické texty vyryté na stenách v pyramídach mali chrániť mŕtveho a dopomôcť mu k uľahčeniu cesty na posledný súd. Symboli však aj vyratúvali dobré skutky jeho pozemského života. Iba málo Egypťanov vedelo písať, lebo sa bolo treba naučiť viac ako 700 znakov. Gramotní ľudia, pisári, boli rešpektovaný zamestnancami štátu a mali skutočnú moc.

Jean - Francois Champollion

Papyrus

Papyrus, hrubá trstina, ktorá rástla na brehoch Nílu sa stala papierom na písanie. Robotníci odstránili vonkajšiu tvrdú vrstvu a rozdelili dlhé vlákna na tenké pásy. Potom pásy položili vedľa seba na tvrdý podklad a roztĺkali ich kladivami, kým sa vlákna nezmenili na pevnú vlhkú masu. Na niekoľko dní ju zaťažili a nechali vysušiť na hárok. Pisári hľadiacim kameňom vyrovnali všetky nerovnosti skôr, než začal na papyrus písať. Pretože tento postup bol veľmi pracný, papyrus bol vzácny a aj deti v škole ho používali len na najdôležitejšie úlohy. Popísaný papyrus sa často zvynul do zvytku. No neslúžil len na písanie, rybári si z nej zhotovovali tiež loďky, jeho klíčky sa jedli ako šalát, kôru spletali na povrazy a koše, rohože, bederné zástery a sandále, vysušený papyrus používali ako palivo.

Múmie

V najstarších časoch sa mŕtvy jednoducho pochovávali do horúceho piesku v púšti, ktorý dobre vysušil a zachovali sa ich telá. Tie získali vzhľad múmie. Neskôr viera v posmrtný život, pri ktorom duša potrebovala dobre zachované telo, podnietila Egypťanov, aby hľadali vznešenejšie metódy, ako zachovať telo nedotknuté. Chudobných ľudí zavinuli do rohože a pochovávali v piesku, príbuzný mu vykopali štvorcovú jamu. Končatiny mŕtveho zohli, aby telo mohlo odpočívať ležiac na boku. Hrob prikryli veľkým kameňom, aby telo nevyhrabali šakali. Múmia bohatej, či dokonca kráľovskej osoby nebola uložená na odpočinok zabalená iba do textilných ovínadiel. Kňazi uložili medzi ovínadlá amulety a osobné šperky. Na ovínadlá položili ozdobnú masku znázorňujúcu tvár zosnulého a telo uložili do rakvy. Prvá rakva bola uložená do ďalšej a niekedy do viacerých drevených alebo kovových rakiev, pričom každá z nich bola ozdobená textami a scénami zo života zosnulého. Nápisy mali obsahovať text čarovných formúl, ktoré mali duši pomôcť nájsť cestu v podsvetí. Potom boli rakvy uložené do sarkofágu vysekaného z kameňa.

Kňazi - balzamovači pripravovali telo mŕtveho. Balzamovanie tela trvalo dlho, až 70 dní a z toho 40 dní schlo.

Kňazi si na hlavu si nasadili masku Anupeva, potom odstránili žalúdok, črevá, pečeň a pľúca a vložili ich do špeciálnych krčahov s vrchnákmi v podobe synov boha Hora. Cez nos odstránili kovovým háčikom mozog a odhodili ho. Egypťania verili, že zdrojom osobnosti je srdce, nie mozog. Balzamovači vysušili telo pomocou hydroxidu sódneho a potom brušnú dutinu vypchali slamou alebo látkou. Napokon natreli telo olejom a vonnými látkami a zabalili ho do platených ovínadiel. Keď už bolo telo faraóna dôkladne nabalzamované a ovinuté ľanovými ovínadlami, na prsty rúk a nôh boli nasadené zlaté náprstky a do rúk, ktoré boli prekrížené vložili jeho insígnie. Potom pristúpil veľkňaz, krížom Ankhom mu otvoril ústa a nasadil mu na tvár zlatú masku. Ich hroby boli mimoriadne trvácne a pevné, skoro také, že by vydržali výbuch atómovej bomby.Posmrtný život

BA, KA

Spisy starých Egypťanov sa zmieňujú o duchovi ba, ktorý opustil telo v okamžiku smrti a vydal sa na cestu do ďalšieho života, ale zostával závislý na fyzickom tele: preto Egypťania chránili po smrti telo balzamovaním a starostlivým uložením v hrobke. Texty sa tiež zmieňujú o ka, životnej sile, ktorá sa rodí s telom, ale po jeho fyzickej smrti blúdi. Jedlo a pitie v hrobkách mali toto ka živiť.

Posledný súd

Veľkú úlohu u Egypťanov zohrával posledný súd - Boží súd. Každý človek sa ho veľmi obával. Pri poslednom súde vyšli najavo všetky hriechy, činy a previnenia, ktorých sa človek za života na Zemi dopustil. Duch po odchode z tela prešiel tunelom a po jeho opustení vstúpila duša do Siene oboch právd. V tejto sieni sedel na zlatom tróne boh Usire s kráľovskou korunou na hlave. Po ľavej strane stál boh Anupev so šakalou hlavou, ktorý na všetko dozeral. Napravo bol boh múdrosti a pisár bohov s hlavou ibisa Thovt, ktorý celý súd sledoval a zapisoval skutky mŕtveho.

Hlavnú činnosť súdu však predstavovalo váženie srdca a preto v strede siene stáli váhy, na ktoré sa vážili dobré skutky oproti zlým. Na jednej miske váh bolo položené srdce mŕtveho a na druhej pštrosie pero bohyne pravdy, spravodlivosti a poriadku Maat. Nad váhami sedel súdny tribunál bohov - 42 sudcov, ktorí súdili celý život mŕtveho. Tu pred kráľom Usirom dostal zosnulý možnosť hovoriť o svojich dobrých i zlých skutkoch a obhájiť ich. Na záver musel zodpovedať 42 otázok členom súdneho tribunálu a prisahať, že nevykonali žiadny hriech, ktorý bol na zozname možných hriechov, od neúctivého správania sa voči ľuďom, nadávok alebo krádeží. A na úplný koniec Anupev odvážil srdce oproti pštrosiemu pierku. Ten, kto sa úspešne obhájil a jeho srdce bolo ľahké ako pierko bol vyhlásený za ospravedlneného a nevinného. Bolo mu dovolené vstúpiť do ríše mŕtvych k Usirovi. No hrozilo nebezpečenstvo, že srdce prehovorí v neprospech zosnulého. Preto existovali zaklínadlá a prosby k srdcu, aby sa neobracalo proti nemu, aby ho neobviňovali z jeho činov. Tak isto keď mŕtvy klamal, zle zodpovedal otázky a misky váh ukázali, že srdce je ľahšie ako pravda, jeho srdce zožrala Veľká požieračka Amemait s hlavou krokodíla, telom hrocha a pazúrmi leva. Zo zosnulého sa stal zlý, nepokojný a blúdiaci duch, ktorý škodil živým a zasahoval im do životov.

Bohovia a najdôležitejšie hodnosti

Bohovia

Egypťania uctievali množstvo bohov, ktorý sa menili podľa oblastí a jednotlivých období. Často bohom prisudzovali rôzne zvieracie črty napr. Anupevovi hlavu šakala. Niektorý bohovia ako napríklad Re alebo Amon boli trestajúci bohovia a ich kňazi mali takú moc, že mohli ohroziť dokonca samotného faraóna. O chrámy kde bohovia sídlili sa staral štát a venoval na ich zabezpečenie celé bohatstvo. Kňazi ustavične vykonávali rôzne obrady. Každé ráno prišiel veľkňaz oživiť sochu boha priateľským objatím. Soche spravili rannú toaletu a priniesli jej pokrm. Osoby z ľudu sa k soche priblížiť len v dňoch veľkých slávností. Vtedy opúšťala chrám, nesená vernými, aby sa previezla v loďke po Níle.

Re

Anupev - egyptský boh, sprievodca a ochranca mŕtvych, neskôr spojovaný tiež s balzamovaním. Bol znázorňovaní v podobe čiernej psovitej šelmy (šakala), od Novej ríše tiež v ľudskej podobe s hlavou tejto šelmy.

Eset - grécky Ísis – egyptská bohyňa mágie a života zobrazovaná ako žena; nebeská vládkyňa sveta, darovala život a obilie, udržiavateľka poriadku vo svete aj v rodine. Sestra a manželka Usira, matka Hora; spolu s nimi tvorí božskú trojicu uctievanú v celom Egypte. Po zavraždení Usira bratom Sutechom zobrala časti jeho rozsekaného tela, zostavila ich a znovu oživila. Veriaci prechádzali zasväcovacími obradmi, ktoré im mali zaistiť po smrti druhý život. Kult je doložený už z konca 4.tis.pr.n.l. ; koncom 5.st.pr.n.l. prenikol do Grécka a v dobe helénizmu sa rozšíril po celom antickom svete. Bola stotožňovaná s Demétrou a Afroditou.

Hor - egyptský boh, pôvodne kozmického rázu (za jeho oči sú pokladané Slnko a Mesiac), od konca 4.tis.pr.n.l. bol stotožňovaní s panovníkom, neskôr chápaní ako jeho osobní ochranný boh. V mýte vystupuje ako syn Usira a Eset, ktorý pomstil svojho otca a prevzal jeho vládu. Znázorňovaní obvykle ako sokol alebo muž so sokoľou hlavou.

Usir– egyptský boh plodnosti a rastlinstva, zároveň pokladaný za vládcu ríše mŕtvych - boh smrti. Doložený od konca 5. dynastie, stal sa hneď jedným z najvýznamnejších egyptských bohov. Zobrazovaný s faraónskym bielym klobúkom na hlave. Býva často zelenej farby, lebo nie je celkom živý.

Usire, Anupev, Hor RE - egyptský boh predstavujúci slnko. Znázorňovaný v ľudskej podobe so slnečnou guľou na hlave alebo so sokoľou hlavou, tiež ako kocúr, šakal, lev. V mytológii pokladaný za vládca bohov, viac mýtov je spojená i s jeho pohybom po oblohe. Jeho kult vrcholil za 5. dynastie.

Amon - egyptský boh, pôvodne vzduchu, neskôr plodnosti, od polovice 2.tis. pred n.l. s rysmi štátneho božstva. Znázorňovaný v ľudskej podobe s dvojicou dlhých pier na korune, menej často v podobe barana alebo husy. Hlavným centrom jeho kultu boli Théby (chrámy v Karnaku a Luxore).

Ptah - egyptský boh pokladaný za vynálezcu a ochrancu remesiel a umenia. Pôvodne miestni boh Memfidy, ktorá zostala hlavným strediskom jeho
kultu. V okruhu mýtov vzniknutých v jeho chráme v Memfide označený za stvoriteľa sveta, ktorý bol stvorený v jeho srdci a jeho jazykom.

Hathor - egyptská bohyňa, pôvodne kozmického rázu, neskôr hlavne radosti, lásky, hudby a tanca. Často znázorňovaná v podobe kravy či ženy s kravskými rohmi so slnečným kotúčom a korunou.

Faraón

Faraóna v starovekom Egypte nazývali farao, čo znamenalo veľký dom. Faraónova výchova začínala už od ranného detstva. Pozorný učitelia ho učili predovšetkým športy, ako je poľovačka. Musel sa stať majstrom v lukostreľbe, aby neskôr mohol v púšti na svojom dvojkolesovom voze prenasledovať gazely a šípom ich skoliť. Jeho hlavným poslaním bolo nakloniť si pre svoje kráľovstvo všetkých bohov.

Veľkú časť svojho času venoval príkazom ako udržiavať a reštaurovať chrámy a svätyne, ale aj rozhodoval o práci roľníkov, vykonával spravodlivosť, vyhlasoval vojnu, uzatváral mier. Vládol nad svojimi hodnostármi, vezírmi, správcami a pisármi. Keďže faraóna považoval ľud za boha žijúceho na zemi, musel mať v ruke symboly nadprirodzenej moci: berlu a bič. Na korune mal zobrazeného hada, kobru uraeus. Faraón súdil v súlade s bohyňou Maat a tá ho inšpirovala a vnukávala mu zhovievavosť alebo prísnosť.

Faraónova rodina bývala veľmi početná, mával totiž niekoľko manželiek ( faraón Ramesse II. mal 162 detí ). Sobášili sa iba v rámci svojej rodiny, aby tak zachovali čistotu krvi. Panovník mohol voľne nakladať so všetkými mužmi a ženami vo svojej ríši. Bol jediným vlastníkom pôdy, majetku a zvierat a žil z práce stotisíc roľníkov. Svojim služobníkom, vojakom a priateľom prejavoval vďaku tak, že im prideľoval pôdu aj s roľníkmi.

Pisári

Pisár mal množstvo iných povinností ako len písať - vyberal dane, zabezpečoval vojnový poriadok a spravodlivosť, povolával vojenské ročníky, zorganizovával veľké zavlažovacie práce či službu v chrámoch. Musel byť prítomný aj počas bitky nečestných ľudí.

Pisárov vychovávali v chrámových školách. Museli vedieť napísať na papyrus texty zmlúv, súdnych opatrení, faraónových posolstiev, ale aj statkárov.
Zaujímavá je najznámejšia a najkrajšia socha pisára, ktorá sa našla v jednom hrobe v Sakkáre. Zobrazuje pravdepodobne vysokého dôstojného úradníka. Nikdy sa však pisára nedalo presne identifikovať, lebo sa stratil jeho kamenný podstavec s nápisom.

Kňazi

Úlohou kňazov bolo vo dne v noci zabezpečovať kult boha. Veriaci nesmeli preniknúť do svätyne chrámov. Keď kňaz chcel pristúpiť k soche boha musel sa najprv očistiť. Potom uložil k nohám obetné dary pričom odriekal modlitby. Kňazov vychovávali v domoch života pri chrámoch. V zvláštnych školách sa učili každé gesto, všetky modlitby a posvätné texty, ktoré patria ku kultu každého boha. Kňazi sa často venovali rituálnemu umývaniu. Očisťovali sa vodou z jazierka. Stav kňaza prechádzal z otca na syna.

Umelci

Faraóni veľmi dbali o údržbu palácov, chrámov a náhrobkov. Starali sa o ne početný umelci: kamenári, stavitelia, sochári, maliari a výrobcovia bronzových predmetov. Faraóni a egyptský boháči milovali vzácne, drahé predmety, ktoré majstri vyrábali v dielňach.

Úctu bohom a faraónom vyjadrovali Egypťania nezničiteľnými chrámami a hrobkami. Na ich stavbu potrebovali bloky kameňa. Vyhľadávanie takýchto blokov niekedy pripomínalo vojenskú výpravu. Napríklad Ramesse IV. Zmobilizoval takmer 10 000 mužov, aby vyhľadali kameň z Bekhenu. Výpravu sprevádzal veľkňaz boha Amona, dvadsať pisárov a veľký štáb. Na premiestňovanie kameňa bolo určených 5000 vojakov, veľa úradníkov, kňazov, koniarov, ba dokonca aj rybárov, ktorý mali mužov zásobovať jedlom: 130 lámačov kameňa a kamenárov vyhľadávalo a uvoľňovalo bloky, ktoré potom použili na stavbu chrámu a tesanie sôch. Bloky jeden po druhom ručne oddelili, prepravili po Níle loďou a vytiahli pomocou drevenej guľatiny alebo saní. Okrem chrámov a hrobiek stavali Egypťania pre faraónov a vysokých hodnostárov aj nádherné paláce. Stavby bývali aj poschodové.Každodenný život Egypťanov

Ľudia jedávali 3- krát denne obilniny, dusené ovocie, ryby, hov. mäso, biely chlieb, muž skonzumoval zvyčajne 10 za deň a sladkosti pripravené z ďatlí a medu. Chovali dobytok, ošípané, kozy a ovce. Egypťanom veľmi záležalo na ich vzhľade. Často sa umývali: muži sa holili a každý si starostlivo upravoval účes. Očné linky chránili viečka pred odpornými egyptskými muchami. Ženy boli oblečené v jednoduchých plátenných šatách, muži nosili krátke odevy podobné sukni a deti chodievali neoblečené.

Zaujímavosti

Hatšepsovet - faraón

Bola vládnucou kráľovnou a nie iba kráľovou manželkou. Bola jediný faraón - žena. Hovorila o sebe v mužskom rode a dávala sa zobrazovať s panovníckou božskou bradou.

Tutanchámon

Najnovšie vedecké výskumy poukazujú na to, že Tutanchamón mal zlomeniny na nohách takého charakteru, ako človek, ktorý spadol z lietadla. Najväčšia záhada však je, že vtedy neexistovali lietadlá.

Panoval názor, že každý,kto vstúpi do Tutanchamonovej hrobky, bude prekliaty a zomrie, lebo 32 archeológov po vstúpení do jeho hrobky ťažko ochoreli. Zaujímavé je, že jeden po odchode od nej zostal rovnako zdravý, ako keď do nej vstúpil. Ten šťastlivec mal na ruke prsteň s atlantským znakom. Zistilo sa, že hrobovej komore sa nachádzali negatívne žiariče.

Pyramídy

Podľa francúzskeho chemika profesora Josepha Davidovitse Egypťania vyrábali kvádre, z ktorých sú postavené pyramídy, priamo na mieste z piesku a pripravených prísad. Poznali totiž tajomstvo výroby umelého kameňa. Už v roku 1889 objavili archeológovia nápis, ktorý nápis umelého kameňa popisoval.

Múmie

Keď si Rimania podmanili ríšu faraónov, egyptský kňazi stratili ochrannú ruku nad hrobmi. Múmie a drevené hrobky využívali Rimania ako kurivo. Po príchode kresťanstva v 2. storočí mnísi ničili podzemné galérie, v ktorých často ležali múmie naukladané na sebe krížom - krážom. V stredoveku vyčíňala v Európe priam smiešna múmiová horúčka. Múmie vychvaľovali ako liečivý prostriedok. Častí múmií, púder z múmií, koža i pasta z múmií sa odporúčali proti ochrnutiam, srdcovej slabosti, poškodenia pečene, otravám žalúdka, epilepsia a dokonca i na zlomeniny. Dochádzalo k hromadnému vývozu múmií z Egypta: európsky lekárnici sa o ne bili. „Kúštik múmie“ patril do každej domácej i cestovnej lekárničky. Veľa múmií sa teda stalo obeťami lekárstva.