Príčiny

Perzská ríša koncom 6. stor. pred Kr. rozšírila svoj vplyv až do Malej Ázie, kde boli na západnom pobreží grécke mestské štáty, ktoré sa dostali do záujmovej sféry Peržanov. Roku 512 pred Kr. perzský kráľ Dareios podnikol výpravu cez Hellespont proti Skýtom. Dal vybudovať drevený most, po ktorom jeho vojsko prešlo do Európy a pozdĺž pobrežia Čierneho mora postupovali do vnútrozemia Skýtie. Výprava však skončila neúspešne, pretože Dareiovo vojsko nedonútilo Skýtov k otvorenému boju. Využil však príležitosť a ovládol Tráciu. Zvrchovanosť perzského kráľa uznal aj macedónsky vládca Amyntas. Takisto sa na stranu perzského kráľa pridali niektorí vládcovia gréckych miest v Malej Ázii.

Aténčania sa obávali, že Dareios ovládne čiernomorské úžiny, a tým aj dovoz obilia zo severného pobrežia Čierneho mora. Podporovali niektoré maloázijské mestské štáty k odporu proti Perzii.


Iónske povstanie

V roku 500 pred Kr. vypuklo na západnom pobreží Malej Ázie povstanie iónskych mestských štátov. Na čele povstania stálo mesto Milét, ktorého vládca tyran Aristagoras slúžil perzskému vládcovi. V roku 494 pred Kr. utrpelo povstalecké loďstvo porážku v bitke pri Ladé. Po víťazstve Dareios úplne zničil Milét ako odplatu za vypálenie Sárd a ostatné grécke mestá v Malej Ázii sa dostali opäť pod perzskú nadvládu. Dareios sa rozhodol pomstiť sa gréckym mestským štátom aj v materskom Grécku za podporu, ktorú poskytli povstalcom.

Prvá výprava

Roku 492 pred Kr. perzský veliteľ Mardonios, Dareiov zať, podnikol prvú výpravu proti Grécku. Jeho vojsko sa cez Bospor dostalo do Trácie a postupovalo po severnom pobreží Egejského mora. Popri pobreží sa plavilo aj jeho loďstvo. Pri polostrove Atos však veľká búrka zničila polovicu perzského loďstva, preto sa Mardonios obmedzil na obsadenie Trácie.

Druhá výprava

Medzitým Dareios pripravoval ďalšiu výpravu. Najprv však poslal do gréckych miest poslov, ktorí žiadali „vodu a zem“ na znak podriadenia sa perzskému vládcovi. Časť gréckych miest sa podrobila, v Aténach a Sparte perzských poslov zabili.

Bitka pri Maratóne

Dareios pripravil mohutné loďstvo, v čele ktorého stál skúsený veliteľ Dátis a Dareiov synovec Artaxerxes. Odborného poradcu im robil Hippias, vyhnaný syn aténskeho tyrana Peisistrata. Tentokrát sa neplavilo perzské loďstvo pozdĺž pobrežia, ale priamo cez Egejské more k ostrovu Eubója, kde Peržania zničili mesto Eretria. Potom sa perzské vojsko vylodilo v Atike, na planine blízko mestečka Maratón. Aténsky veliteľ Miltiades presadil plán okamžitého útoku na perzské vojsko. Aténski ťažkoodenci (gr. hoplites) svojimi dlhými kopijami zaútočili na perzské ľahké oddiely a pretože obávaná perzská jazda sa ešte nevylodila, Aténčania zatlačili nepriateľa do mora. Na strane Aténčanov bojovali obyvatelia mesta Plataje. Peržanom hrozilo, že im Aténčania podpália lode, preto urýchlene stiahli svojich vojakov a odplávali preč. Pokúsili sa oboplávať aj mys Sunion, aby napadli Atény zo západnej strany, ale aténske vojsko sa urýchlene presunulo od Maratónu k Aténam a Peržania definitívne odplávali preč.

Straty v boji neboli príliš veľké. Na strane Peržanov zahynulo podľa Herodota 6400 vojakov, Aténčania mali 192 padlých.

Bitka pri Maratóne znamenala rozhodujúce víťazstvo gréckych slobodných občanov nad orientálnym despotickým štátom. Stala sa symbol hrdinstva prostých aténskych občanov voči obrovskej orientálnej ríši. Po víťazstve,aténsky bežec hneď po boji prebehol vzdialenosť z Maratónu do Atén (asi 42 kilometrov) na námestí (gr. [[agora]]) oznámil občanom „Zvíťazili sme!“ a padol mŕtvy na zem. Na pamiatku tejto udalosti bol do moderných olympijských hier zavedený beh maratón, ktorý má symbolicku dĺžku 42 195 metrov.