Ignác z Loyoly, vlastným menom Iñigo Lopey de Recalde, (* 31. máj/1. jún 1491 zámok Loyola pri Azapeite v provincii Guipuzcoa – † 31. júl 1556, Rím) bol zakladateľ Spoločnosti Ježišovej (potvrdenej pápežom Pavlom III. v roku 1540 ako Jezuitský rád), stratég a organizátor protireformácie, znalec ľudí a psychológ, hlboký mystik, muž modlitby a svätec.

Je spoluautorom ducha barokovej filozofie a iniciátor a vyjadrovateľ barokového životného pocitu. Svojimi „duchovnými cvičeniami“ (modlitba, meditácie, čítania, spytovania svedomia pri úplnom mlčaní počas viacerých dní (3 - 30 dní) pod vedením exercitátora) nadobudol veľký, ešte dnes trvajúci vplyv na zbožnosť katolíckych kresťanov.

Životopis

Sv. Ignác Loyolský pochádzal z baskickej provincie Guipúzcoa v severnom Španielsku. Narodil sa v r. 1491 v kaštieli Loyola ako najmladší z dvanástich či trinástich detí baskického šľachtica Beltrána Ibaňeza de Oňaz. Pri krste dostal meno Iňigo Lopez, ktoré si neskôr zmenil na Ignác (Ignatius) na počesť sv. Ignáca Antiochijského. Jeho matka po jeho narodení chorľavela a čoskoro zomrela. Preto ho v prvom období jeho života dali na výchovu istej vidieckej žene v blízkosti loyolského kaštieľa. Neskôr sa starala o dorastajúceho chlapca manželka jeho staršieho brata Martina Garcíu — Magdaléna de Araoz.