referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izabela
Pondelok, 9. decembra 2019
Úloha presbyteriánov v anglickej revolúcii
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: flom
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 733
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.1
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 5m 10s
Pomalé čítanie: 7m 45s
 
Nástup škótskej dynastie Stuartovcov (1603), ktorej pákou hospodárskej politiky bolo aj obmedzovanie podnikateľskej slobody, spôsobil stagnáciu výroby. Stuartovci totiž veľmi zasahovali do organizácie obchodu:
zdražovali ceny dovážaných surovín
vnucovali podnikateľom štátne pôžičky na vysoký úrok
obnovili feudálne poplatky
osobovali si kráľovskú moc udeľovať výhradné práva na predaj výrobkov a to za vysoké poplatky podnikateľov
Škótska dynastia Stuartovcov vládla teda len osobnou mocou, bez ohľadu na parlament, čo samozrejme vyvolalo odpor medzi širokými vrstvami na čele s buržoáziou, ktorá to pociťovala ako obmedzovanie jej práv. Tento politický boj však prerástol aj do náboženských sporov, lebo náboženské otázky boli ešte stále ideologickou formou politického boja. Náboženská puritánska opozícia, ktorú tvorili
bohatí obchodníci
majitelia rozsiahlych pozemkov
šľachta so záujmom kapitalisticky podnikať = nová šľachta
slobodní sedliaci, remeselníci, vidiecki obchodníci, teda opozícia voči kráľovi veľmi ostro kritizovala aj anglikánsku cirkev
Boj proti nej bol aj boj proti kráľovskej moci. Podľa svojej sociálnej príslušnosti vystupovala opozícia
buď veľmi radikálne - to boli levelleri, ktorí žiadali rovnosť na zásadách demokracie a ich program zahŕňal dokument Dohoda ľudu (1647) - stredné mestské a dedinské vrstvy
buď stredne radikálne - independenti, ktorí žiadali:
demokratizáciu cirkvi
jej očistu od zvyškov katolicizmu
úplný rozchod s kráľom
podiel stredných vrstiev na politickej moci v krajine
Independentov viedol Oliver Cromwell a postupne získal na svoju stranu parlament i väčšiu časť vojska. alebo umiernenejšie - to boli presbyteriáni, ktorí boli ochotní s kráľom uzavrieť kompromis a žiadali len náboženskú reformu - ústup od katolicizmu

Občianska vojna, ktorá mala 2 fázy (1642 - 1645; 1646 - 1649) vznikla medzi kráľom, feudálnou šľachtou a anglikánskou cirkvou na jednej strane a parlamentnou opozíciou tvorenou presbyteriánmi, levellermi a independentmi na strane druhej. V 1.fáze nová šľachta a časť buržoázie dosiahli svoj cieľ - lebo presbyteriánska kalvinistická cirkev sa stala vládnucou. Došlo k tomu nasledovne:
Roku 1643 vo Westminsterskom opátstve v Londýne schválila synoda (teda najväčšie zasadnutie) teológov tzv. westminsterskú konfesiu. Toto nové vierovyznanie s prísne kalvínsky orientovanou náukou o predestinácii ovplyvnili škótski presbyteriáni, ktorí sa r. 1638 zlúčili do Národného konventu.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.