že dane sú bezdôvodne a porušujú prirodzené odveké práva. Verejná váha argumentu bol ekonomický bojkot Britského tovaru, pretože import do kolónii klesol z 2 250 000 libier v roku 1764 na 1 944 000 libier v roku 1765. Vláda Rockingama sa dostala k moci, a parlament viedol debatu či kolkový zákon anulovať, alebo poslať armádu na jeho podporu. Benjamin Franklin vystihol vyrobený Americký prípad, vysvetľoval že kolónie sú vyčerpane po materiálnej aj fyzickej stránke zo série vojen s Francúzmi a Indiánmi, a krvácali pri obrane impéria a že dane za tieto vojny sú nespravodlivé a môžu priniesť rebélie. Parlament súhlasil a stiahol daň, ale v "Prehlasovacom akte" v marci 1766 vyžadoval ponechať si moc určovať zákony kolóniám.

V Bostone sa 5. marca 1770 zhromaždil dav okolo skupiny Britských vojakov. Dav narastal a čoraz viac sa vyhrážal a hádzal snehové gule a smeti do vojakov. V zmätku všetci vojaci okrem jedného strelili do davu. 11 ľudí bolo zasiahnutých a 5 zomrelo na ich zranenia. Udalosť sa rýchle začala nazývať ako Bostonský masaker. Zveličovanie a rozširovanie masakru zmenilo pocity kolonistov voči Británii. Udalosť tiež roztočila špirálu vzťahov medzi Britmi a kolóniami zvlášť v Massachusetts.

V roku 1767 prešla Britská Vláda schválila Townshend Act, ktorý zdanil viacero podstatných tovarov, vrátane papiera, skla a čaju. Nazlostený zo zvýšenia daní, kolonisti zorganizovali bojkot Britského tovaru. 16. Decembra skupina mužov vedených Samuelom Adamsom a prezlečených za mohavských indiánov, sa vkradla na Britskú loď s čajom a vysypala do mora tovar v hodnote približne 10 000 libier. Táto udalosť sa stala známou ako Bostonský čajový večierok (Boston Tea party) a stala sa významnou pre Americkú patriotickú náuku.

Britská vláda odpovedala zavedením niekoľkých nariadení, ktoré sa stali známymi ako "Neakceptovateľné nariadenia (Intolerable Acts)" a obsahovali, okrem iného uzavretie Bostonského Prístavu, pokým kolónie nezistia obchodníkov, ktorým bol zničený tovar. Samozrejme Neakceptovateľné nariadenia, zhoršili mienku kolónii o Británii. Liberalizmus a republikanizmus

Myšlienky Johna Locka o liberalizme, výrazne ovplyvnili politické myslenie v pozadí revolúcie, napríklad teória "sociálnej zmluvy" zahrňovala prirodzené právo ľudu zosadiť vodcov, ak zradili historické práva Angličanov. Pri písaní štátnych a národnej ústavy, Američinia použil Montesquieuovu analýzu ideálne vyváženej Britskej ústavy.

Motivačnou silou v pozadí revolúcie bol Americký obsah politickej ideológie nazývanej "Republikanizmus", ktorý bol dominantný v kolóniách do roku 1775. Krajinská strana(country party) v Británii, ktorá kritizovala Britskú vládu, zdôrazňovala, že treba sa báť korupcie, mala vplyv na Amerických politikov. Kolonisti spájali "dvor" z luxusom a dedičnou aristokraciou, ktorú Američania čoraz viac odsudzovali. Korupcia bolo najväčšie potencionálne zlo, a občianska cnosť vyžadovala postaviť občiansku povinnosť proti vlastným záujmom. Muži mali občiansku povinnosť bojovať za vlasť. Pre ženy "republikové materstvo" sa stalo ideálom, príkladom ktorého mohli byť: Abigail Adams, Merci Otis Warren. Prvoradou povinnosťou žien republikániek bolo vštepiť republikánske hodnoty ich deťom a vyvarovať sa luxusu a vystatovaniu. "Zakladajúci otcovia (Founding Fathers)" boli silnými obhajcami republikanizmu zvlášť: Samuel Adams, Patrick Henry, Thomas Paine, Benjamin Franklin, George Washington, Thomas Jefferson, a John Adams.

Spor o západné územia.

Kráľovský dekrét z roku 1763 obmedzil pohyb Američanov cez Apalačské vrchy (Appalachian Mountains), Nedbajúc na dekrét skupiny osadníkov pokračovali v pohybe na západ. Dekrét bol vo veľmi krátkom čase upravený a nebol viac prekážkou pre osadníkov, ale jeho vyhláška bola napísaná bez konzultácie s Američanmi čo nahnevalo kolonistov. Qubecký Akt z roku 1774 posunul hranice Quebecku k rieke Ohio, a nebral ohľad na sťažnosti 13 kolónii o ich území. Od tohoto momentu, Američania brali len malý ohľad na zákony z Londýna. Začali cvičiť domobranu a organizovať vojnu.

Kríza 1772-1775

Aj keď sa v rámci Americkej revolúcie udial celý rad udalosti, bol to špecifický rad udalostí, ktorý viedol k vypuknutiu vojny. V júny 1772 sa stala tzv. Aféra Gaspée, Britská vojnová loď, ktorá ostro presadzovala nepopulárne obchodné obmedzenia, bola spálená Americkými vlastencami. Čoskoro potom, guvernér Thomas Hutchinson z Massachusetts oznámil, že on a kráľovský sudcovia budú platený priamo z Londýna, a tak obišiel koloniálny zákonodarný zbor. Neskôr v roku 1772 Samuel Adams vytvoril výbor korešpondentov (Committees of Correspondenc), ktorý spájali vlastencov v 13 kolónia a prípadne mali poskytnúť rámec pre vládu rebelov. Začiatkom roku 1773, Virgina, najväčšia kolónia, vytvorila svoju (Committees of Correspondenc), v ktorej pôsobili aj Patrick Henry and Thomas Jefferson.

"Neakceptovateľné nariadenia (Intolerable Acts)" ako boli pomenované kolonistami, dosahovali 4 zákony, schválené Britským Parlamentom. Prvý bol Zákon vlády v Massachusetts, ktorý zmenil Massachusettsú chartu a obmedzil mestské zasadania. Druhým nariadením bol príkaz Ministerstva Spravodlivosti, ktoré nariadilo, že všetci Britský vojaci, majú byť verbovaný vo Veľkej Británii, nie v kolóniách. Tretím bolo "Nariadenie pre Bostonský prístav (Boston Port Act)", ktorý uzavrel prístav v Bostone, pokiaľ Británii nebudú nahradené straty pri Bostonskom čajovom večierku. (Británii nikdy nebol vrátený ani cent). Štvrté nariadenie bolo "Quartering Act" z roku 1774, ktorý umožňoval umiestniť britské jednotky v neobývaných budovách. Prvý kontinentálny kongres potvrdil Suffolské uznesenie, ktoré deklarovalo "Neakceptovateľné nariadenia" ako neústavne, vyzvalo ľud začal formovať domobranu vyzvalo Massachusett aby sformoval vládu Patriotov.

V reakcii najmä na "Massachusetts Government Act", ľud vo Worchestery vytvoril líniu ozbrojencov pred miestnym súdom a odmietol vpustiť Britských sudcov. Podobné udalosti sa začali diať v celej kolónii. Britské vojsko bolo vyslané z Anglicka, pokiaľ dorazili celá kolónia Massachusetts, okrem mesta Boston, kde bola veľká Britská posádka, zvrhla lokálnu Britskú vládu.

Boje vypukli v Lexintone v roku 1775.

Bitka o Lexington a Concord vypukla 19,4,1755 keď Briti vyslali regiment aby skonfiškoval zbrane a zatkol revolucionárov v Concorde. Bola to prvá bitka v Americkej Revolučnej Vojne, a okamžite správa vyburcovala 13 kolónii, ktoré povolali domobranu a vyslali jednotky obliehať Boston. Bitka o "Bunker Hill" vypukla 17.6.1776. Na jar 1776, s veliteľom Georgom Washingtom ako veliteľom, Američania prinútili Britov opustiť Boston. Patrioti mali kontrolu vo všetkých 13 kolóniách a boli pripravený vyhlásiť nezávislosť. Aj keď v Kolóniách bolo mnoho Loyalistov, nemali kontrolu nikde, od Júla 1776 a všetci Britský dôstojníci utiekli.