Vojna amerických kolónií za nezávislosť

Vojna kolónií o nezávislosť, alebo aj Americká revolúcia sa datuje do obdobia druhej polovice 18 storočia, v ktorej 13 Kolónii sa stalo Spojenými Štátmi Americkými (United States of America) získalo nezávislosť od Britského Impéria.

V tomto období sa kolónie spojili proti Britskému a vstúpili do obdobia ozbrojeného konfliktu známeho ako Revolučná vojna alebo Vojna za nezávislosť, medzi rokmi 1775 až 1783. To vyvrcholilo v Americkej Deklarácii nezávislosti (United States of America) a víťazstvom na vojnovom poli cca v roku 1781.

Francúzsko hralo kľúčovú rolu v pomoci revolúcii, keď zásobovalo Amerických vlastencov financiami a muníciou, a organizovali koalíciu proti Británii a vyslaním loďstva a námorníctva, ktoré malo rozhodujúcu rolu vo vojne a efektívne ukončila vojnu pri Yorktowne. Američania, napriek tomu že boli ovplyvnený osvieteneckými filozofmi. boli proti absolustickej monarchii ako modelu vládnutia a nepokladali Francúzsku formu vlády za model.

Americká revolúcia zahrňovala sled širokých intelektuálnych a sociálnych pohybov, ktoré sa objavili v rannej Americkej spoločnosti, ako napríklad nové republikánske ideály, ktoré sa zakorenili v Americkej populácii. V niektorých kolóniách vypukli ostré politické debaty o role demokracie vo vláde. Amerika sa posúvala k republikanizmu, práve tak ako sa postupne rozširovala demokracia, čo spôsobilo prevrat v tradičnej sociálnej hierarchii a vytvorilo etiku, ktorá formovala jadro Amerických politických hodnôt.

Obdobie revolúcie sa začalo v roku 1763, keď Francúzsko prestalo vojensky ohrozovať Anglické kolónie. Prijatím názoru, že kolónie by mali platiť značnú časť výdavkov na ich obranu, Británia uvalila radu daní, ktoré sa stali nepopulárnymi pretože kolóniám chýbali volený zástupcovia vo vláde Britského parlamentu, mnoho kolonistov považovalo zákony za nelegitímne. Po protestoch v Bostone, Británia vyslala bojové jednotky a Američania mobilizovali milície. Boje vypukli v roku 1775. Aj keď Loyalistov bolo 15-20% populácie, cez vojnu Patrioti kontrolovali 80-90% percent ich teritória a Británia mohla držať len niekoľko pobrežných miest. V roku 1776 zástupcovia 13 kolónii zvolili jednomyseľne prijatie Deklarácie nezávislosti, ktorá ustanovila Spojené štáty Americké. Američania vytvorili v roku 1778 koalíciu s Francúzskom, ktorá vyrovnala vojenské a námorne sili. Dve Britské armády boli zajaté pri Saratoga v roku 1777 a Yorktowne v 1781, a to viedlo k mieru zmluvou v Paríži v roku 1783. USA v čase ich vzniku boli ohraničené Britskou Kanadou zo severu, Španielskou Floridou z juhu a riekou Mississippi na západe.

Žiadne dane bez zastúpenia.

Od roku 1763, Veľká Británia vlastnila veľké územia v Severnej Amerika. Okrem trinástich kolónii, 22 menších bolo spravovaných priamo kráľovským Guvernérmi. Víťazstvo v Sedem ročnej vojne prinieslo Británii Nové Francúzsko (Kanada), Španielsku Floridu a územia Indiánov, východne od rieky Mississippi. V roku 1765 sa kolonisti stále považovali ako subjekty verné kráľovskej korune, s rovnakými historickými právami a povinnosťami ako subjekty vo Veľkej Británii-

Britská vláda sa rozhodla zdaniť jej Americké kolónie, primárne aby pomohli platiť ich obranu v Severnej Amerike pred Francúzskom v Sedemročnej vojne. Problémom mnohých Amerických kolonistov nebola výška dani (dane v skutočnosti boli nižšie, v porovnaní s tými ktoré platil priemerný občan v Británii), ale to, že nové dane neboli prediskutované s kolonistami, a keďže nemali žiadne zastúpenie v Parlamente fráza "Žiadne dane bez zastúpenia (No Taxation without Representation)" sa stala populárna v mnohých Amerických kruhoch. Londýn tvrdil že Američania sú zastúpený "virtuálne", ale väčšina Američanov odmietla teóriu presadzovanú v Londýne, ľuďmi ktorí nevedia nič o ich potrebách a podmienkach ich môžu zastupovať.

Podľa teórie, Británia už regulovala ekonomiku kolónii cez Námorne Zákony, ktoré zodpovedali zásadám merkantilizmu, ktoré hovorili, že všetko čo je z čoho prospieva impérium je dobré. Rozšírené vyhýbanie sa týmto zákonom bolo dlhý čas tolerované. Ale teraz cez výnosy (Writs of Assistance) boli tvrdo presadzované. V roku 1761 Messaschusettský právnik James Otis namietal, že tieto výnosy poškodzujú ústavne práva kolonistov. Prehral prípad, ale John Adams napísal "Americká nezávislosť bola vtedy a tam zrodená"

V roku 1762 Patrik Henry tvrdil v kauze "Parsonsa" vo Virginii, kde obišla legislatíva zákon, a kauza bola vetovaná kráľom "Tým že kráľ znemožnil zákon užitočnej povahy, sa z otca ľudu zmenil na tyrana a spochybnil právo poslúchať ho.

Kolkový zákon spája kolonistov.

V roku 1764 Parlament uzákonil Cukrový zákon a Menový zákon, podporujúci útlak kolonistov. Protest viedol k novej silnej zbrani, systematickému bojkotu Britského tovaru. Briti zatlačili kolonistov ešte ďalej keď v tom istom roku uzákonil Quartering Act, ktorý stanovil že na určitých územiach sa majú postarať o Britských vojakov. V roku 1765 Kolkovým zákonom bola prvý krát parlamentom zavedená priama daň na kolonistoch. Všetky noviny, almanachy, pamflety a oficiálne dokumenty aj stolné hry a karty museli mať kolok. Všetkých 13 kolónii vehementne protestovalo, populárny vodcovia ako napríklad Patrik Henry vo Virginii a James Otis v Massachusetts, burcovali ľudí do protestov. Tajný spolok "Sons of Liberty (Synovia slobody)" vznikol v mnohých mestách, a vyhrážal sa násilnosťami ak niekto bude predávať kolky, a nikto nepredával. V Bostone Sons of Liberty, spália záznamy súdu vice-admirality a ukoristili elegantný dom šéfa spravodlivosti Thomasa Hutchinsona. Niekoľko zákonodarných zborov požadovalo spoločnú akciu a 9 kolónii vyslalo delegátov na kongres o Kolkovom zákone v meste New York v októbri 1765. Rozhovory vedené Johnom Dickinsonom vytvorili "Deklaráciu práv a sťažností (Declaration of Rights and Grievances) zhodli sa,že dane sú bezdôvodne a porušujú prirodzené odveké práva. Verejná váha argumentu bol ekonomický bojkot Britského tovaru, pretože import do kolónii klesol z 2 250 000 libier v roku 1764 na 1 944 000 libier v roku 1765. Vláda Rockingama sa dostala k moci, a parlament viedol debatu či kolkový zákon anulovať, alebo poslať armádu na jeho podporu. Benjamin Franklin vystihol vyrobený Americký prípad, vysvetľoval že kolónie sú vyčerpane po materiálnej aj fyzickej stránke zo série vojen s Francúzmi a Indiánmi, a krvácali pri obrane impéria a že dane za tieto vojny sú nespravodlivé a môžu priniesť rebélie. Parlament súhlasil a stiahol daň, ale v "Prehlasovacom akte" v marci 1766 vyžadoval ponechať si moc určovať zákony kolóniám.

V Bostone sa 5. marca 1770 zhromaždil dav okolo skupiny Britských vojakov. Dav narastal a čoraz viac sa vyhrážal a hádzal snehové gule a smeti do vojakov. V zmätku všetci vojaci okrem jedného strelili do davu. 11 ľudí bolo zasiahnutých a 5 zomrelo na ich zranenia. Udalosť sa rýchle začala nazývať ako Bostonský masaker. Zveličovanie a rozširovanie masakru zmenilo pocity kolonistov voči Británii. Udalosť tiež roztočila špirálu vzťahov medzi Britmi a kolóniami zvlášť v Massachusetts.

V roku 1767 prešla Britská Vláda schválila Townshend Act, ktorý zdanil viacero podstatných tovarov, vrátane papiera, skla a čaju. Nazlostený zo zvýšenia daní, kolonisti zorganizovali bojkot Britského tovaru. 16. Decembra skupina mužov vedených Samuelom Adamsom a prezlečených za mohavských indiánov, sa vkradla na Britskú loď s čajom a vysypala do mora tovar v hodnote približne 10 000 libier. Táto udalosť sa stala známou ako Bostonský čajový večierok (Boston Tea party) a stala sa významnou pre Americkú patriotickú náuku.

Britská vláda odpovedala zavedením niekoľkých nariadení, ktoré sa stali známymi ako "Neakceptovateľné nariadenia (Intolerable Acts)" a obsahovali, okrem iného uzavretie Bostonského Prístavu, pokým kolónie nezistia obchodníkov, ktorým bol zničený tovar. Samozrejme Neakceptovateľné nariadenia, zhoršili mienku kolónii o Británii. Liberalizmus a republikanizmus

Myšlienky Johna Locka o liberalizme, výrazne ovplyvnili politické myslenie v pozadí revolúcie, napríklad teória "sociálnej zmluvy" zahrňovala prirodzené právo ľudu zosadiť vodcov, ak zradili historické práva Angličanov. Pri písaní štátnych a národnej ústavy, Američinia použil Montesquieuovu analýzu ideálne vyváženej Britskej ústavy.

Motivačnou silou v pozadí revolúcie bol Americký obsah politickej ideológie nazývanej "Republikanizmus", ktorý bol dominantný v kolóniách do roku 1775. Krajinská strana(country party) v Británii, ktorá kritizovala Britskú vládu, zdôrazňovala, že treba sa báť korupcie, mala vplyv na Amerických politikov. Kolonisti spájali "dvor" z luxusom a dedičnou aristokraciou, ktorú Američania čoraz viac odsudzovali. Korupcia bolo najväčšie potencionálne zlo, a občianska cnosť vyžadovala postaviť občiansku povinnosť proti vlastným záujmom. Muži mali občiansku povinnosť bojovať za vlasť. Pre ženy "republikové materstvo" sa stalo ideálom, príkladom ktorého mohli byť: Abigail Adams, Merci Otis Warren. Prvoradou povinnosťou žien republikániek bolo vštepiť republikánske hodnoty ich deťom a vyvarovať sa luxusu a vystatovaniu. "Zakladajúci otcovia (Founding Fathers)" boli silnými obhajcami republikanizmu zvlášť: Samuel Adams, Patrick Henry, Thomas Paine, Benjamin Franklin, George Washington, Thomas Jefferson, a John Adams.

Spor o západné územia.

Kráľovský dekrét z roku 1763 obmedzil pohyb Američanov cez Apalačské vrchy (Appalachian Mountains), Nedbajúc na dekrét skupiny osadníkov pokračovali v pohybe na západ. Dekrét bol vo veľmi krátkom čase upravený a nebol viac prekážkou pre osadníkov, ale jeho vyhláška bola napísaná bez konzultácie s Američanmi čo nahnevalo kolonistov. Qubecký Akt z roku 1774 posunul hranice Quebecku k rieke Ohio, a nebral ohľad na sťažnosti 13 kolónii o ich území. Od tohoto momentu, Američania brali len malý ohľad na zákony z Londýna. Začali cvičiť domobranu a organizovať vojnu.

Kríza 1772-1775

Aj keď sa v rámci Americkej revolúcie udial celý rad udalosti, bol to špecifický rad udalostí, ktorý viedol k vypuknutiu vojny. V júny 1772 sa stala tzv. Aféra Gaspée, Britská vojnová loď, ktorá ostro presadzovala nepopulárne obchodné obmedzenia, bola spálená Americkými vlastencami. Čoskoro potom, guvernér Thomas Hutchinson z Massachusetts oznámil, že on a kráľovský sudcovia budú platený priamo z Londýna, a tak obišiel koloniálny zákonodarný zbor. Neskôr v roku 1772 Samuel Adams vytvoril výbor korešpondentov (Committees of Correspondenc), ktorý spájali vlastencov v 13 kolónia a prípadne mali poskytnúť rámec pre vládu rebelov. Začiatkom roku 1773, Virgina, najväčšia kolónia, vytvorila svoju (Committees of Correspondenc), v ktorej pôsobili aj Patrick Henry and Thomas Jefferson.

"Neakceptovateľné nariadenia (Intolerable Acts)" ako boli pomenované kolonistami, dosahovali 4 zákony, schválené Britským Parlamentom. Prvý bol Zákon vlády v Massachusetts, ktorý zmenil Massachusettsú chartu a obmedzil mestské zasadania. Druhým nariadením bol príkaz Ministerstva Spravodlivosti, ktoré nariadilo, že všetci Britský vojaci, majú byť verbovaný vo Veľkej Británii, nie v kolóniách. Tretím bolo "Nariadenie pre Bostonský prístav (Boston Port Act)", ktorý uzavrel prístav v Bostone, pokiaľ Británii nebudú nahradené straty pri Bostonskom čajovom večierku. (Británii nikdy nebol vrátený ani cent). Štvrté nariadenie bolo "Quartering Act" z roku 1774, ktorý umožňoval umiestniť britské jednotky v neobývaných budovách. Prvý kontinentálny kongres potvrdil Suffolské uznesenie, ktoré deklarovalo "Neakceptovateľné nariadenia" ako neústavne, vyzvalo ľud začal formovať domobranu vyzvalo Massachusett aby sformoval vládu Patriotov.

V reakcii najmä na "Massachusetts Government Act", ľud vo Worchestery vytvoril líniu ozbrojencov pred miestnym súdom a odmietol vpustiť Britských sudcov. Podobné udalosti sa začali diať v celej kolónii. Britské vojsko bolo vyslané z Anglicka, pokiaľ dorazili celá kolónia Massachusetts, okrem mesta Boston, kde bola veľká Britská posádka, zvrhla lokálnu Britskú vládu.

Boje vypukli v Lexintone v roku 1775.

Bitka o Lexington a Concord vypukla 19,4,1755 keď Briti vyslali regiment aby skonfiškoval zbrane a zatkol revolucionárov v Concorde. Bola to prvá bitka v Americkej Revolučnej Vojne, a okamžite správa vyburcovala 13 kolónii, ktoré povolali domobranu a vyslali jednotky obliehať Boston. Bitka o "Bunker Hill" vypukla 17.6.1776. Na jar 1776, s veliteľom Georgom Washingtom ako veliteľom, Američania prinútili Britov opustiť Boston. Patrioti mali kontrolu vo všetkých 13 kolóniách a boli pripravený vyhlásiť nezávislosť. Aj keď v Kolóniách bolo mnoho Loyalistov, nemali kontrolu nikde, od Júla 1776 a všetci Britský dôstojníci utiekli.
Druhý kontinentálny kongres bol zvolaný v roku 1775 po začatí vojny. Kongres vytvoril Kontinentálnu Armádu (Continental Army) a poslali výzvu (Olive Branch Petition) kráľovi ako snahu o zmierenie. Kráľ Juraj III ju odmietol prijať a miesto toho vydal "Vyhlásenie o Rebélii(Proclamation of Rebellion)", požadujúc akciu proti "zradcom". Do roku 1783, s kolóniami nevyjednával.

Rozdelenie strán: Patrioti, Loyalisti, Neutrálny Patrioti - revolucionári

Revolucionári boli nazývaný aj "Patroti(Patriots)", "Liberáli(whig)", "Kongresmanni (Congress-man)" alebo aj "Američania (Americans)". Pochádzali zo všetkých ekonomických a sociálnych skupín, ale jednomyseľne podporovali potrebu brániť práva Američanov. Po vojne Patrioti ako George Washington, James Madison, John Adams, Alexander Hamilton, a John Jay boli hlboko oddaný republikanizmu a tiež dychtili vybudovať bohatý a mocný národ, zatiaľ čo Patrioti ako Patrick Henry, Benjamin Franklin, a Thomas Jefferson obhajovali demokratické podnety a záujmy poľnohospodárov, ktorý chceli pre spoločnosť širšiu politickú rovnosť.

Slovo "Patriot" sa v tejto práci používa v kontexte človeka v kolónii ktorý sa stotožnil s Americkou Revolúciou. Nazývanie revolucionárov "Patriotmi" je zaužívaným zvykom. Nemá nič spoločné s ostatnými synonimamy daného slova.

Loyalisti a neutrálni.

Aj keď nieje možné zistiť presné číslo historici odhadujú, že 15% - 20% obyvateľov kolónii ostalo verných Britskej korune, títo sa stali známi ako "Loyalisti (Loyalist)", "Konzervatívci(Tories) ", "Muži Kráľa(Kings men)". Loyalisti boli zvyčajne starší, ktorý si menej priali prelomiť starú vernosť korune, často spojený s Anglikánskou cirkvou a mali veľa zavedených obchodov a obchodné konexie v celom Britskom Impériu, ako napríklad Thomas Hutchinson z Bostonu. Nový imigranti, ktorý neboli plne Amerikanizovaný mali sklony podporovať Kráľa.

Boli význačné príklady Loyalistov, ktorý neboli vysoko postavený, aj keď ich počet sa zlúčil s počtom Loyalistov. Významným príkladom toho tu Indiáni (Native Americans) ktorí odmietli prosbu Američanou zostať neutrálnymi a mnohé kmene sa pridali k Loyalistom. Obidve strany viedla k Loyalizmu pohnútka, zabezpečiť si vplyv lokálnych kmeňov, ktoré záviseli na koloniálnom obchode, čo viedlo k stráneniu sa od Patriotov.

Ďalšom veľmi slabo zdokumentovanou skupinou, ktorá sa pridala k Loyalistom boli Afro-Americký otroci, ktorý boli aktívne regrutovaný do Britskej armády aby boli prepustení, mohli chrániť svoje rodiny a často im bola sľúbená pôda.

Minority neurčitej veľkosti ostala neutrálnou počas vojny. Väčšinou z nižšej triedy. Najvýznamnejšou z tejto skupiny boli Quackery.

Po vojne väčšina Loyalistov v Amerike ostala a viedla normálny život. Niektorý ako napríklad Samuel Seabury, sa stali prominentnými Americkými vodcami. 100 000 - 200 000 loyalistov sa presťahovalo do Kanady, Britskej západnej Indie, a spôsobili jednu z najväčších migrácii v histórii. To bolo približne 5% populácie. Vzali zo sebou 75 000 otrokov do Britskej západnej Indie, kde sa ich potomkovia stali o 26 rokov skôr slobodnými ako by boli v USA.

Triedne rozdiely medzi Patriotmi.

Historici ako napríklad J.Franklin Jameson zo začiatku 20 storočia, skúmali triedne zloženie Patriotov, hľadajúc dôkaz že tam bol triedny boj počas revolúcie. Za posledných 50 rokov, historici upustili od tejto interpretácie, namiesto toho zdôraznili vysokú úroveň ideologickej jednoty. pokým pri Loyalististoch boli chudobní a bohatý loyalisti. Patrioti tvorili pestrejšiu zmes, s tým že je jasné že bohatší a lepšie vzdelaní sa skôr stal dôstojníkom v armáde. Ideologické požiadavky boli na prvom mieste, Patrioti videli v nezávislosti spôsob oslobodenia sa z pod Britského útlaku a daní, a predovšetkým sa dožadovali svojich práv. Väčšina, farmárov, remeselníkov a drobných obchodníkov sa pridalo k Patriotom, aby dosiahli viac politických práv.

Tvorba nových ústav štátov.

V lete 1766, keď Patrioti kontrolovali všetky územia, Loyalisti boli bezmocný. Všetkých 13 štátov zvrhlo existujúce vlády, zatvorili súdy a vyhnalo Britských Agentov a guvernérov z ich domov. Zvolili zhromaždenie a "legislatívu" ktorá existovala bez legitímneho rámca. Nová ústava bola potrebná v každom štáte, aby sa zmenil Royalistický charakter. Teraz už boli štátmi, nie kolóniami.

5. Januára 1776 New Hampshire ratifikoval ústavu, šesť mesiacov pred podpísaním Deklarácie nezávislosti (Declaration of indapendence). V máji 1776 Kongress schválil potlačenie akéjkoľvek autority koruny, a jej nahradenie lokálne schválenou autoritou. Virginia, South Carolina, a New Jersey vytvorili ústavu pred 4. Júlom. Rhode Island and Connecticut jednoducho upravili ich existujúce ústavy a vymazali z nich všetky vzťahy ku korune.

Nové štáty sa museli rozhodnúť, akú formu vlády si vytvoria, najprv bolo treba vymyslieť, ako vybrať tých, ktorí vytvoria ústavu, a ako bude následný dokument ratifikovaný. V štátoch kde bohaté firmy dozerali na proces ako v štátoch: Maryland, Virginia, Delaware, New York and Massachusetts, mali ústavy svoje charakteristické črty:
Majetkový cenzus pre voliteľné miesta.
Dvojkomorový zákonodarný zbor.
Silný guvernér, s právom veta, a veľkou autoritou.
Významní jedinci mohli mať niekoľko postov vo vláde.
Bola v nich spomínaná štátna viera.

V štátoch kde sa menej majetní vedeli dobre zorganizovať, najmä v štátoch Pennsylvania, New Jersey, a New Hampshire, boli schvaléné ústavy týchto čŕt.

Univerzálne hlasovacie právo podľa veku, alebo minimálne majetkové požiadavky pre možnosť byť zvolený alebo zastávať úrad.
Silný jednokomorový zákonodarný zbor.
Relatívne slabý guvernér, bez práva veta a bez významnej autority.
Zákaz pre jednotlivcov zastávať viac postov.

Vojenská História: Vypudenie Britov 1776

V roku 1775 bol Boston, držaný Britmi, ale obkľúčený domobranou okolitých kolónii. Kongres zvolil Georga Washingtona ako veliteľa, a on prinútil Britov opustiť mesto v marci 1776. Od tohto momentu Patrioti kontrolovali všetkých 13 kolónii a boli pripravený vyhlásiť nezávislosť.

Nezávislosť, 1776

10 januára 1776, Thomas Paine vydal politický pamflet s názvom Zdravý rozum (Common Sence), v ktorom sa písalo že jediný spôsob ako vyriešiť problémy s Britániou je rebublikanizmus a vyhlásenie nezávislosti od Veľkej Británie.

2. Júla 1776 bola Deklarácia nezávislosti (Declaration of Independece) ratifikovaná Druhým kontinentálnym kongresom a podpísaná 4. Júla, čo je dnes v USA štátnym sviatkom nazývaným Deň nezávislosti. Vojna začala v apríli 1775, zatiaľ čo deklarácia nezávislosti bola vydaná v Júli 1776. Do tohoto momentu kolónie sa snažili len o výhodné prímerie, ale od teraz všetky dôrazne volali po nezávislosti.

Dokumenty známe ako aj The Articles of Confederation and Perpetual Union, známejšie tiež ako Articles of Confederation (Články o konfederácii), vytvorili prvý vládny dokument Spojených Štátov Amerických, a spojili kolónie do volnej konfederácie suverénnych štátov. Druhý kontinentálny kongres, prijal články v novembri 1777, aj keď boli oficiálne ratifikované do 3 rokov.

Vojna: (Briti sa vracajú 1776-1777)

Briti sa vrátili na bojovú scénu v Auguste roku 1776, keď nasadili Kontinentálnu Armádu k najväčšej akcii počas revolúcie, Bitke o Long Island. Nakoniec sa zmocnili mesta New York, ktoré pred tým získal generál Washington. V meste si zriadili politickú a vojenskú základňu, a držali ju do roku 1783. Tiež obsadili New Jersey, ale nečakaným útokom, Washington prekročil rieku Delaware a vstúpil do New Jersey a porazil Britskú armádu v Treatone a Pricetone, a získal New Jersey. V roku 1777 Briti vyslali dva nekoordinované útoky. Posádka v New Yorku porazila Washingtona a obsadili Philadelphiu. Simultánne druhá armáda vtrhla z Kanady s cieľom odrezať Nové Anglicko. Ale bola chytené do pasce, a uväznená v Saratoge v štáte New York v Októbri 1777. Toto víťazstvo posilnilo Fracúzsko, aby vstúpilo oficiálne do vojny, a Benjamin Franklin začal rokovania o vojenskom spojenectve v roku 1778. Neskôr Španielsko a Holandsko sa spojilo s Francúzskom a nechali Britániu bojovať vojnu osamotenú, s blokádou v Atlantiku. A tak Američania mali vo vojne s Britániou iba jeden front.

Kvôli tomuto spojenectvu a zlej vojenskej situácii, Sir Henry Clinton, Britský Veliteľ, opustil Philadelphiu, aby posilnil mesto New York. Generál Washington sa pokúsil zastaviť ústup Britov, čo viedlo k bitke pri Momouth Court House, poslednej veľkej bitke v severných štátoch. Po rozporuplných jednaniach, Briti úspešne ustúpili do New Yorku. Severná vojna sa potom dostala do patovej situácie.

Briti útočia na juh.

Obliehanie Yorktownu sa skončilo kapituláciou Britskej Armády, a vydláždilo cestu k ukončeniu Americkej revolučnej vojny. Na konci decembra 1778 Briti obsadili Savannah a začali sa presúvať na sever do Južnej Karolíny, Severná Georgie nebola obsadená, pre víťazstvo Patriotov v Bitke pri Kettel Creek v okrese Wilkes v Georgii. Briti sa pohli aby obsadili Carleston a vybudovali sieť opevnených ostrovov, veriac že Loyalisti sa zoskupia na odpor. Avšak Loyalistov nebolo dosť a tak sa Briti museli sami prebojovať na sever do Severnej Karolíny a Virginie, kde očakávali záchranu Britskou flotilou, ktorá však bola porazená Francúzskym loďstvom. Uväzený v Yorktowne, Virginii a pod kombinovanými útokmi amerických a francúzskych jednotiek sa Britská Armáda pod velením generála Corwallisa vzdala Washingtonovi v októbri 1781. Aj keď kráľ Juraj III chcel bojovať, jeho podporovatelia stratili moc v Parlamente a vojna sa skončila v prospech Ameriky. Konečná námorná bitka sa udiala 10. marca 1773 pri mise Cape Canaveral.

Otázka zradcov.

V Auguste 1775, Kráľ vyhlásil Američanov, ktorý povstali za zradcov koruny. Britská vláda najprv začala zaobchádzať zo zajatcami ako s kriminálnikmi. Boli uvrhnutý do väzení a boli proti ním chystané súdy za velezradu. Lord Germain a Lord Sandwich boli dychtivý tieto procesy začať. Množstvo zajatcov z Bunjers Hill očakávalo, že budú obesený. Ale guvernér sa rozhodol zastaviť súdy a popravy. Totiž na územiach kontrolovaných Američanmi bolo 10 000 loyalistov, ktorým hrozili odvetné opatrenia zo strany Američanov, a Briti stavali svoju stratégiu na podpore loyalistov. Po porážke v Saratoge v roku 1777 boli tisícky Britských zajatcov v rukách Američanov, a boli účinnými rukojemníkmi. Preto ani jeden zajatý Američan nebol súdený za vlastizradu, aj keď sa s nimi zle zaobchádzalo, podliehali právu bojujúcej strany. V roku 1782 výnosom Parlamentu bol zmenený ich status zo zradcov na vojnových zajatcov. Po skončení vojny obe strany svojich zajatcov prepustili.

Mierová zmluva:

Mierova zmluvy s Veľkou Britániou, známe aj ako Zmluvy z Paríža (Treaty of Paris), dali spojeným štátom, všetku pôdu na východ od rieky Mississippi a na juh od Veľkých Jazier, aj keď nezahŕňala Floridu. (3. septembra 1783, sa Británia dohodla so Španielskom, o vrátení Floridy späť Španielsku.)

Národy amerických indiánov neboli súčasťou žiadnej dohody a nezávislosť ich nezaujímala až kým neboli vojenský porazený armádou USA. Veci o hraniciach a dlhoch neboli riešené až do zluvy z Jay (Jay Tready) v roku 1795