Vojna kolónií o nezávislosť, alebo aj Americká revolúcia sa datuje do obdobia druhej polovice 18 storočia, v ktorej 13 Kolónii sa stalo Spojenými Štátmi Americkými (United States of America) získalo nezávislosť od Britského Impéria.

V tomto období sa kolónie spojili proti Britskému a vstúpili do obdobia ozbrojeného konfliktu známeho ako Revolučná vojna alebo Vojna za nezávislosť, medzi rokmi 1775 až 1783. To vyvrcholilo v Americkej Deklarácii nezávislosti (United States of America) a víťazstvom na vojnovom poli cca v roku 1781.

Francúzsko hralo kľúčovú rolu v pomoci revolúcii, keď zásobovalo Amerických vlastencov financiami a muníciou, a organizovali koalíciu proti Británii a vyslaním loďstva a námorníctva, ktoré malo rozhodujúcu rolu vo vojne a efektívne ukončila vojnu pri Yorktowne. Američania, napriek tomu že boli ovplyvnený osvieteneckými filozofmi. boli proti absolustickej monarchii ako modelu vládnutia a nepokladali Francúzsku formu vlády za model.

Americká revolúcia zahrňovala sled širokých intelektuálnych a sociálnych pohybov, ktoré sa objavili v rannej Americkej spoločnosti, ako napríklad nové republikánske ideály, ktoré sa zakorenili v Americkej populácii. V niektorých kolóniách vypukli ostré politické debaty o role demokracie vo vláde. Amerika sa posúvala k republikanizmu, práve tak ako sa postupne rozširovala demokracia, čo spôsobilo prevrat v tradičnej sociálnej hierarchii a vytvorilo etiku, ktorá formovala jadro Amerických politických hodnôt.

Obdobie revolúcie sa začalo v roku 1763, keď Francúzsko prestalo vojensky ohrozovať Anglické kolónie. Prijatím názoru, že kolónie by mali platiť značnú časť výdavkov na ich obranu, Británia uvalila radu daní, ktoré sa stali nepopulárnymi pretože kolóniám chýbali volený zástupcovia vo vláde Britského parlamentu, mnoho kolonistov považovalo zákony za nelegitímne. Po protestoch v Bostone, Británia vyslala bojové jednotky a Američania mobilizovali milície. Boje vypukli v roku 1775. Aj keď Loyalistov bolo 15-20% populácie, cez vojnu Patrioti kontrolovali 80-90% percent ich teritória a Británia mohla držať len niekoľko pobrežných miest. V roku 1776 zástupcovia 13 kolónii zvolili jednomyseľne prijatie Deklarácie nezávislosti, ktorá ustanovila Spojené štáty Americké. Američania vytvorili v roku 1778 koalíciu s Francúzskom, ktorá vyrovnala vojenské a námorne sili. Dve Britské armády boli zajaté pri Saratoga v roku 1777 a Yorktowne v 1781, a to viedlo k mieru zmluvou v Paríži v roku 1783. USA v čase ich vzniku boli ohraničené Britskou Kanadou zo severu, Španielskou Floridou z juhu a riekou Mississippi na západe.

Žiadne dane bez zastúpenia.

Od roku 1763, Veľká Británia vlastnila veľké územia v Severnej Amerika. Okrem trinástich kolónii, 22 menších bolo spravovaných priamo kráľovským Guvernérmi. Víťazstvo v Sedem ročnej vojne prinieslo Británii Nové Francúzsko (Kanada), Španielsku Floridu a územia Indiánov, východne od rieky Mississippi. V roku 1765 sa kolonisti stále považovali ako subjekty verné kráľovskej korune, s rovnakými historickými právami a povinnosťami ako subjekty vo Veľkej Británii-

Britská vláda sa rozhodla zdaniť jej Americké kolónie, primárne aby pomohli platiť ich obranu v Severnej Amerike pred Francúzskom v Sedemročnej vojne. Problémom mnohých Amerických kolonistov nebola výška dani (dane v skutočnosti boli nižšie, v porovnaní s tými ktoré platil priemerný občan v Británii), ale to, že nové dane neboli prediskutované s kolonistami, a keďže nemali žiadne zastúpenie v Parlamente fráza "Žiadne dane bez zastúpenia (No Taxation without Representation)" sa stala populárna v mnohých Amerických kruhoch. Londýn tvrdil že Američania sú zastúpený "virtuálne", ale väčšina Američanov odmietla teóriu presadzovanú v Londýne, ľuďmi ktorí nevedia nič o ich potrebách a podmienkach ich môžu zastupovať.

Podľa teórie, Británia už regulovala ekonomiku kolónii cez Námorne Zákony, ktoré zodpovedali zásadám merkantilizmu, ktoré hovorili, že všetko čo je z čoho prospieva impérium je dobré. Rozšírené vyhýbanie sa týmto zákonom bolo dlhý čas tolerované. Ale teraz cez výnosy (Writs of Assistance) boli tvrdo presadzované. V roku 1761 Messaschusettský právnik James Otis namietal, že tieto výnosy poškodzujú ústavne práva kolonistov. Prehral prípad, ale John Adams napísal "Americká nezávislosť bola vtedy a tam zrodená"

V roku 1762 Patrik Henry tvrdil v kauze "Parsonsa" vo Virginii, kde obišla legislatíva zákon, a kauza bola vetovaná kráľom "Tým že kráľ znemožnil zákon užitočnej povahy, sa z otca ľudu zmenil na tyrana a spochybnil právo poslúchať ho.

Kolkový zákon spája kolonistov.

V roku 1764 Parlament uzákonil Cukrový zákon a Menový zákon, podporujúci útlak kolonistov. Protest viedol k novej silnej zbrani, systematickému bojkotu Britského tovaru. Briti zatlačili kolonistov ešte ďalej keď v tom istom roku uzákonil Quartering Act, ktorý stanovil že na určitých územiach sa majú postarať o Britských vojakov. V roku 1765 Kolkovým zákonom bola prvý krát parlamentom zavedená priama daň na kolonistoch. Všetky noviny, almanachy, pamflety a oficiálne dokumenty aj stolné hry a karty museli mať kolok. Všetkých 13 kolónii vehementne protestovalo, populárny vodcovia ako napríklad Patrik Henry vo Virginii a James Otis v Massachusetts, burcovali ľudí do protestov. Tajný spolok "Sons of Liberty (Synovia slobody)" vznikol v mnohých mestách, a vyhrážal sa násilnosťami ak niekto bude predávať kolky, a nikto nepredával. V Bostone Sons of Liberty, spália záznamy súdu vice-admirality a ukoristili elegantný dom šéfa spravodlivosti Thomasa Hutchinsona. Niekoľko zákonodarných zborov požadovalo spoločnú akciu a 9 kolónii vyslalo delegátov na kongres o Kolkovom zákone v meste New York v októbri 1765. Rozhovory vedené Johnom Dickinsonom vytvorili "Deklaráciu práv a sťažností (Declaration of Rights and Grievances) zhodli sa,