Ťažké vojnové straty z 1. svetovej vojny, ktoré predstavovali 6 903 596 osôb, dostatočne nepoučili militaristické a prušiacke kruhy Nemecka. Podľa Versailleskej mierovej zmluvy mohlo mať Nemecko ozbrojené sily tzv. Reichswehr v počte 115 000 mužov.

Po vytvorení Reichswehru nemeckí miltaristi však ihneď porušovali mierovú zmluvu a tajne pripravovali rozvoj ozbrojených síl a vojnovú výrobu. Reichswehr sa stal kádrovou armádou, v ktorej sa školili dôstojnícke a poddôstojnícke kádre, rástol počet polovojenských organizácií, pripravoval sa lietajúci a pozemný personál, ktorý mohol byť kedykoľvek preradený na vojnové účely.

Nemecké zbrojovky pracovali na nových typoch zbraní, prevažne vo filiálkach mimo územia.

Svetové veľmoci priznali v Ženevskej dohode 11.12.1932 Nemecku rovnaké práva na zabezpečovanie jeho bezpečnosti ako ostatným veľmociam, a tým sa Nemecku otvorila legálna cesta k zbrojeniu.

30.1.1933 sa vlády zmocnili fašisti na čele s Adolfom Hitlerom. Hlavným cieľom nových vládcov sa stal rozvoj ozbrojených síl. Pred nástupom do vojenskej základnej služby podlieha mládež tzv. pracovnej službe, kde dostáva základy predvojenskej výchovy.

Organizácia nových ozbrojených síl už fašistického Nemecka zahŕňala pozemné vojsko, letectvo (Luftwaffe) a vojnové loďstvo (Kriegmarine). V roku 1934 malo pozemné vojsko 240 000 mužov. Nemecké zbrojovky produkovali pre pozemné vojsko modernú výzbroj a do roku 1939 dodala armáde 126 000 guľometov, 4 600 mínometov, 10 200 diel a húfnic, 11 000 protitankových kanónov a 3 200 tankov.

Versailleská mierová zmluva povoľovala Nemecku len obmedzené vojnové loďstvo, ktoré nesmelo mať bojové lode a ponorky. Dôlezitá pre nové loďstvo bola anglicko-nemecká zmluva z roku 1935, ktorá Nemecku povoľovala legálne postaviť loďstvo zodpovedajúce 35 percentám tonáže vojnového loďstva Anglicka. Dohoda znamenala porušenie mierovej zmluvy a povolenie na stavbu ponoriek. Veľké bojové lode začali tajne stavať v nemeckých lodeniciach už v roku 1934. Boli to lode Gneisenau a Scharnohost. Neskôr vznikli ďalšie Bismark a Tirpitz. Po roku 1935 sa stavali nové torpédoborce, ktoré prevyšovali západné typy.

Kým ponorky este nemohli stavať, projektovali ich v cudzine a ich výrobu tajne pripravovali v nemeckých lodeniciach. Po začatí otvoreného zbrojenia ich výroba naďalej stúpala a nemecké ponorky sa v prvej polovici 2. svetovej vojny stali postrachom svetových morí.

Vojenské letectvo bolo Nemecku Versailleskou zmluvou zakázané. Pre nemecký letecký priemysel, ktorý počas rokov 1914-1918 patril medzi najväčšších producentov lietadiel, to bol veľký úder. Nemecké letectvá si vytvárali pobočky v iných štátoch, kde uskutočňovali stavbu vojenských lietadiel. Už v roku 1920 vedenie nemeckých ozbrojených síl povolalo 200 bývalých dôstojníkov do radov Reichswehru, kde sa neskôr uplatnili v tzv. orgáne leteckej obrany. Základom budúceho vojenského letectva sa mali stať prebudované civilné letecké spoločnosti a pozemný personál.

Po nástupe Hitlera k moci začalo i letectvo otvorene a nekontrolovateľne zbrojiť. Nová Luftwaffe dostala prvé bojové lietadlá - stíhacie dvojplošníky, prieskumné, plavákové námorné lietadlá a bombardovacie. Od roku 1936 až do roku 1939 sa Luftwaffe otvorene zúčastnila agresie proti republikánskemu Španielsku. Nemeckí letci tak získavali bojové skúsenosti a overovali bojové vlastnosti nemeckých bojových lietadiel. Do roku 1939 vydalo Nemecko na zbrojenie približne 90 miliárd mariek. V roku 1938 Nemecko anektovalo Rakúsko a jeho ozbrojené sily včlenilo do Wehrmachtu.

Fašistické Nemecko malo najsilnejšiu armádu v Európe a jeho zbrojný priemysel produkoval modernú výzbroj pre všetky zložky ozbrojených síl. Predstih v modernizácii, bojovom výcviku a počte bojovej techniky, ktorý získalo Nemecko vo svojom "ilegálnom" období, dobehli ostatné európske štáty a USA až v priebehu 2. svetovej vojny.