Henrich by teda musel svoje ženy odpraviť, čo na začiatku skutočne aj robil, lebo ich dal sťať. Neskôr sa rozvádzal. Pápež ho nechal tak z viacerých dôvodov:- nemal za

spojenca anglickú šľachtu. Šľachta si totiž uvedomila, že cirkev bude mať menej pôdy a tá pripadne im. Preto držali s kráľom. Okrem toho bolo Anglicko predsa len dosť ďaleko....

V Nemecku dosiahli veľké rozmery procesy s čarodejnicami. Čarodejník alebo čarodejnica boli podľa vtedajšieho pojímania osoby spojené s diablom pekelnými silami. Po mnohých
procesoch inkvizítori dokonca nadobudli presvedčenie, že existuje čarodejnícka sekta, organizované sprisahanie pekelných síl. Roku 1484 vydal pápež Inocent7 VIII. slávnu bulu proti čarodejniciam – „Summis Desiderantes Affectibus“. Vzniesol v nej obžalobu, že najmä v nemeckej zemi „odpadáva mnoho osôb obojakého pohlavia od katolíckej viery, obcujú hriešne s diablom a svojimi zaklínadlami.. naskrz kazia ľudí.“ Roku 1487 napísali dvaja dominikánski inkvizítori Iacobus Sprenger a Heinrich Institoris z poverenia pápeža knihu Malleus Maleficarum – Kladivo na čarodejnice, návod na vyhľadávanie a vypočúvanie čarodejníc. Svoje drastické metódy zdôvodňovali, že pred skorým koncom sveta diabol naberá sily: „Pretože teraz je posledný súd neďaleko, je svet zahltený čarodejníctvom a diablovstvom,... preto je čím ďalej viac čarodejníc.“ Aj reformácia bojovala proti čarodejniciam. Všetci sa pritom odvolávali na jedinú vetu zo Starého Zákona: “Čarodejnicu nenecháš nažive.“ Mnoho spisovateľov vydávalo publikácie zaoberajúce sa týmto problémom a takmer všetci považovali za najhoršie čarodejnice ženy. V Európe bola naposledy čarodejnica upálená v Poznani roku 1793. Celkove podľahlo podľa odhadov 100 000 až 3 milióny obetí. Majetok bol po ich smrti skonfiškovaný v prospech sudcov....

V Uhorsku za kráľa Kolomana bolo zakázané prenasledovanie stríg. Prvú čarodejnicu tu upálili v r. 1565, poslednú v r. 1756. Žilinská kniha(opis magdeburského práva z r. 1397, je písaná už v slovenčine) v § 204 hovorí o „čarodejnicích, kteríš krestiansky človiek muž nebo žena, čáry by se obchodila anebo jedy, a vtom zpropaden bude, toho mají na léskach spáliti...“ V roku 1596 v slobodnom kráľovskom meste Prešporku upálili bosorku Maxinku, r. 1602 bosorku Agátu. Roku 1616 bola veľká bosorácka aféra v Stupave, kde odsúdili tri ženy za bosoráctvo. V rokoch 1716 - 1747 poznáme 16 bosoráckych procesov z Trenčína R. 1716upálili Alžbetu Garayovú V roku 1735 Annu Polinu, ktorú najprv posadili na dreveného koňa a upálili. V Krupine v roku 1741 upálili poslednú bosorku.