Beringov prieliv

–––Ako Dán objavil Beringov prieliv–––
V roku 1724 sa rozhodol ruský cár Peter Veľký prebádať severné pobrežie
Sibíri a zmapovať ho. Túto náročnú úlohu
zveril Dánovi Vitusovi Jonassenovi Beringovi. Bering sa musel najprv vydať na cestu vnútrozemím s celým svojím nákladom do prístavu Ochotska na Kamčatke pri Tichom oceáne. Kým ho dosiahli, prešli vyše 10 000 km. Cestou museli prejsť cez tajgu, veľké ruské rieky.Čelili silným mrazom a veľkému úbytku koní, ktoré nahradili psími záprahmi. Do prístavu došla len polovica nákladu. Tam mali nastúpiť na loď, oboplávať Kamčatku a pokúsiť sa pristáť na pobreží Severnej Ameriky. Dva roky však čakali, kým dostavajú lode. Roku 1728 Bering vyplával z prístavu. Výprava sa plavila severne až po Anadyrský záliv, minula ostrov, ktorý Bering nazval ostrovom sv. Vavrinca a vplavila sa do prielivu, neskôr dobre známeho ako Beringov. Od brehov Ameriky ich delilo 80 km. Hrozilo však nebezpečenstvo blížiacej sa zimy, že lode uviaznu v ľade, a tak sa Bering vrátil do Ochotska a potom naspäť do Petrohradu. O šestnásť rokov neskôr, v roku 1741 Bering uskutočnil cárov plán.V tomto roku vyplával z Ochotska spolu s väčšou expedíciou, v ktorej boli tentoraz aj vedci, na lodi sv. Peter.
Oboplávali južný cíp Kamčatky,založili osadu Petropavlovsk a pristáli v juhovýchodnej časti Aljašky na ostrove Kayak .Expedícia stratila loď , ktorej velil Čirikov. Zúčastnení vedci zakreslili do mapy ostrovy, ktoré uvideli, a odplávali. Väčšia časť posádky trpela na skorbut, medzi nimi aj sám Bering. Počasie sa prudko zhoršovalo, Dva mesiace trvalo, kým uvideli zem. Dúfali, že to bude Kamčatka. Pokúsili sa pristáť ale vlny ich vyvrhli na útes. Velenia sa ujal botanik Steller, ktorý si vďaka odvarom z rôznych, najmä vodných rastlín ako jediný uchoval aké- také sily. Polovica posádky neprežila plavbu, niektorí zomreli , len čo sa ocitli na súši. Botanik sa staral o chorých. Pre chorého Beringa urobil jamu a nad ňou prístrešok z plachiet, lebo dreva bolo málo. Bering umrel ako posledná obeť skorbutu v roku 1741. Zostávajúci námorníci z posledných síl lovili tulene, mŕtve veľryby. Keď nabrali sily na plavbu, z vraku sv. Petra postavili menšie plavidlo a vyplávali. Štyridsaťšesť moreplavcov sa dostalo na brehy Kamčatky.

Dozvedeli sa, že zdanlivo stratená loď ich celé leto hľadala a zanechala im zásoby potravín.
Beringov objav mal ďalekosiahly dopad na nasledujúce dianie a dôležitý zmysel pre Európu, lebo zistil, že Severná Amerika nie je spojená s Áziou, ale oddelená prielivom. Napríklad po Beringovom pristátí na Aljaške prišli do tejto oblasti rôzni osadníci a založili tu v r.1748 na ostrove Kodiak prvú osadu Európanov.
Beringova činnosť mala ohlas aj v Anglicku V r.1818 sa anglická expedícia s podobným cieľom vydala na cestu, ale to už je iný príbeh.

Príbeh moreplavca Beringa som si vybrala z viacerých dôvodov. Plavby cez Severný ľadový oceán boli fyzicky aj psychicky veľmi namáhavé.Jeho objav považujem dôležitým pre Európu.Tento cestovateľ je menej známy ako napríklad Krištof Kolumbus, James Cook, Vasco da Gama alebo Bartolomeo Dias.