V nich kráľ Ladislav daroval hrady (Veľký hrad liptovský a Liptovský Hrádok) Ladislavovi Rikolfimu s podmienkou, že Veľký hrad liptovský dá opraviť. Už v r. 1445 bol Rikolfi obvinený zo zbojstva, páchaného v Liptove. Bol uväznený, zbavený hodnosti a v r.1447 omilostený pod podmienkou, že hrad dá zbúrať(tento súdny výrok vychádzal z nariadenia uhorského snemu z r.1445 o zničení všetkých lúpežníckych hradov). Splnenie nariadenia je zrejmé z historických správ z rokov 1449 a 1451, kde sa nespomína hrad Liptov, hoci sa tieto historické správy priamo dotýkajú hradných panstiev v Liptove. Donačná listina datovaná do roku 1453 Ladislavom Pohrobkom vymenúva Pongrácove hrady a uvádza už len ,,pusté miesto Veľkého hradu“ (locum castri Naghwar).V roku 1454 Ján Huňadi daroval Pongrácovi okrem Liptovského Hrádku a Likavy aj príslušnosti Veľkého hradu. Od tohto roku môžeme predpokladať začiatok renovácie hradu Pongrácom, avšak v roku 1459 kráľ Matej Korvín daroval Veľký hrad liptovský spoločne s Hrádkom a Likavou Petrovi Komorovskému. Peter Komorovský dostal aj hodnosť oravského a liptovského župana. Peter Komorovský sa postavil proti kráľovi. Keď ho kráľ porazil roku 1474, prikázal Liptovský hrad ako lúpežnícke sídlo zdemolovať.
Po obsadení Veľkého hradu liptovského kráľovským vojskom bol zrovnaný až po základy (podobne ako hrad Jelšava, Rožňava ai.).
Do 16. storočia sa v listinách sporadicky uvádza miesto hradu Liptov v obmenách: Pustý hrad, Starý hrad, Óvár. Najčastejšie sa však zaniknutý hrad uvádza ako Sielnický hrad, pretože časť hradného vrchu je aj dnes súčasťou chotára Liptovskej Sielnice.


Stavebný vývoj hradu

Hrad Liptov bol vo svojich začiatkoch vybudovaný ako hrad útočištný, vojenský. Do hradu bol veľmi ťažký prístup vozmi. Hrad kontroloval dve staré cesty na Oravu a do Poľska. Jedna viedla údolím potoka Teplá cez Lúčky a Leštiny na Tvrdošín a druhá cez brod cez Váh pri Liptovskej Sv. Mare údolím potoka Sestrč cez Malatinú do Tvrdošína. Vojenský charakter hradu nezmenili ani neskoršie stavebné úpravy. Hradu stále chýbal priamy vozový vjazd. Jeho hlavným obranným prvkom zostávala mohutná štítová hradba hrubá 390 cm s dvoma bránami, ktorá chránila hrad zo západnej strany. Južná časť štítovej hradby naväzovala do skalného masívu, ktorý znásoboval jej obrannú funkciu. Hrad Liptov svojím architektonickým a technickým riešením (hrad so štítovou obrannou hradbou) nemá na Slovensku obdoby. Podobné hrady sú známe z oblasti Porýnia, Dolného Rakúska a Štajerska.