4. Etruské písmo

Obyvatelia Etrúrie začali písať už v 7. storočí pnl a používali pri tom abecedu odvodenú z gréčtiny. Ich gramatika a slovná zásoba sa však nepodobá na nijaký známi staroveký jazyk. Metódy porovnávacej lingvistiky, alebo aj kombinatórna metóda ( analyzuje jazyk na základe frekvencia používania slov ) stroskotali, hoci bádatelia majú k dispozícii množstvo písomných dokumentov: niekoľko tisíc nápisov na hrobkách (niektoré sú už vylúštené - ide však len o základnú slovnú zásobu)
tzv. Plátenná kniha - najdlhší text v etruštine (cca 1300 slov).

Niektoré etruské kniežatá sa nechávali pochovávať so všetkými písacími potrebami. Medzi vecami uloženými v hroboch sa našli aj etruské šlabikáre,kt. poskytujú množstvo informácii (napr. etruština mala iba 4 samohlásky - a, e, i, u). Šlabikáre tiež dokazujú, že existovali školy, v kt. sa pisári učili písať a čítať. Bežne sa však písalo na voskové tabuľky, kt. podľahli skaze a nezachovali sa, podobne ako diela miestnych historikov či pisárov.

5. Architektúra

Výrazné staviteľské nadanie Etruskov sa stalo súčasťou ich trvalého odkazu. Boli to umelci, moreplavci, vedeli spracovať železo, používali zlato. Poznali cirkus, kanalizáciu, divadlo a gladiátorské hry.

Nové mestá stavali podľa súradnicovej siete. Mali široké ulice a stavitelia venovali veľkú pozornosť vodovodu a kanalizácii. Neskoršie umenie Rimanov v budovaní vodovodoy a kanalizačných systémov má počiatky v Etrúrii.Podobne ako mnoho iných stránok, aj zakladanie mesta sa riadilo podľa znamení.´

Budovy mali kamenné základy, obydlia sa stavali z nepálených tehál a dreva- ľahko podliehajú skaze - zachovalo sa ich veľmi málo. Mali tvar kruhu alebo obdĺžnika. Z etruskej architekrtúry sa zachovalo niekoľko brán a mostov.

K významným prvkom etruskej architektúry patri aj kanále na odvodňovanie a zavodňovanie polí. Mestá sa opevňovali hrodbami - nikdy neboli jednotný národ a často viedli boje medzi sebou.

6. Užitkové umenie

Najdôležitejšou výbavou etruských domácností bolo pravdepodobne ležadlo, kt. sa používalo na spanie aj pri stolovaní. Veci sa ukladali do truhlíc,alebo sa vešali na háky na stenách.V každodennom živote používali ľudia množstvo keramických nádob - od drobných fľaštičiek po veľké amfory.

Etruskovia však vynikali najmä v spracovaní kovov. Ich dielne boli známe po celom starovekom svete.Venovali veľkú pozornosť aj tým najobyčajnejším potrebám pre domácnosť. Naberačky mali často tvar zvieracej hlavy, kovové kutáče tvar ruky. Domy bohatých obyvateľov často osvetľovali bronzové mnohoramenné svietniky.

7. Etruskí kráľovia nad Rímom

Na vrchole svojej moci, v 6.st.pnl, ovládali Etruskovia polovicu Itálie. V tomto období nepredstavoval Rím, založený 753 pnl, nijakú hrozbu. Rím na svoju ochranu vyvinul systém volených vládcov. Do najvyššej funkcie sa vyberali silní králi, kt. boli schopní zabezpečiť stabilitu. Rímski králi boli oficiálne vyberaní senátom. Ich právomoci boli neobmedzené - mohli vyhlasovať vojnu, uzatvárať mier, vykonávať náb. obrady a prijímať nariadenia. Posledný etruský / rímsky kráľ - Tarquinius superbus vyhlásil vojnu s Ardeou. Počas dlhého oblihania mesta si vojvodcovia trávili časté oslavy a výlety do Ríma, kt. boli armáde odopierané. Pri jednom takomto výlete sa vojvodcovia rozhodli, že skontrolujú svoje manželky. Všetky boli v spoločnosti svojich milencov. Všetky, až na jednu. Bola to manželka Tarquinia Collatina - Lucretia. Kráľov syn, Sextus Tarquinius, sa rozhodol - zo závisti - zneuctiť ju násilím. Dal sa pohostiť a po večeri ju zneuctil. Lucretia poslala po otca a manžela. Povedala im, čo sa stalo a skôr, ako jej v tom stihli zabrániť, spáchala samovraždu. Správa o jej samovražde - a jej príčine sa rýchlo rozniesla po meste aj po armáde.Pohár trpezlivosti ľudu pretiekol.Ľudia obkľúčili kráľovské sídlo, kráľa aj s rodinou vyhnali z mesta a navždy zakázali udeľovať kráľovský titul ( ani neskorší cisári s neobmedzenou mocou sa neodvážili tento titul prijať ). Kráľ ušiel do mesta Gabi, kde ho zavraždil jeho dávny nepriateľ. Rím sa týmto činom zbavil Etruskej nadvlády a stal sa republikou.

Rimania boli veľmi hrdí ľudia, kt. nechceli pripustiť, že na začiatku ich dejín stál "tlstý Etrusk"- preto vytvorili mýtus o Aenovi, synovi Venuše a trójskom hrdinovi. K tomuto okruhu patrí aj povesť o Romulovi a Removi, pričom Romulus založil Rím.

Avšak texty zachytávajúce posvätné umenie veštenia, boli obsiahnuté v skupine vešteckých metód a rituálov, zvanom Disciplina Etrusca, kt. si Rimania veľmi cenili.

8. Zánik Etrurie

Etruskovia sa opakovane snažili získať vplyv nad novou republikou, ale ich útoky boli odrazené. Po dvoch storočiach konfliktov Rím prevzal iniciatívu a začal si podmaňovať etruské mestá. Malicherné šarvátky medzi mestskými štátmi znemožňovali vytvoriť silnú obranu proti hrozbe zvonka.

Etrúria nemusela bojovať len s Rímom. V roku 474 pnl jej spôsobilo grécke loďstvo zdrvujúcu porážku. Zároveň galskí nájazdníci dorážali na bohaté severné mestá. V roku 309 pnl padli posledné základne nezávislej Etrúrie.