1. Etruskovia a ich pôvod

Staroveká Etrúria, krajina starých Etruskov, ležala v strednom Taliansku, v oblasti dnešného Toskánska.Na východe ju ohraničujú Apeniny, na západe pobrežie Tyrrhenského mora, na severe rieka Arno a na juhu rieka Tiber.V priebehu 9.storočia pnl sa na jednotlivých vrcholoch kopcov v Etrurii usadili poľnohospodári a pastieri bronzovej doby. Nachádzali sa tu významné ložiská nerastných surovín (Fe, Cu, Sn, Pb, Ag...).Postupom storočí tu vznikali mnohé bane na ich ťažbu. Toto obdobie sa vyznačuje rozširovaním osídlenia a rozmachom obchodu. V 8.storočí pnl hľadali grécki a fénickí obchodníci z východu nové zdroje kovov. Ich obchodníci sa plavili po Stredozemnom mori a narazili na prírodné bohatstvo Etrúrie. Pôvod Etruskov zostáva dodnes nejasný. Existujú 3 teórie:

1. Grécky historik Herodotos v 5. storočí pnl napísal, že túto oblasť akjo prví osídlili prisťahovalci z Lýdie (krajina v Malej Azii).Viedol ich princ Tyrrhenos. Vlna tejto migrácie mohla aj prechádzať aj ostrovom Lémnos, dôkazom čoho by mohol byť aj nález Náhrobnej stély s nápisom podobným etruštine.

2. Dionýsios z Halikarnassu presadzoval teóriu, že išlo len o zmenu domáceho obyvateľstva, tzv. autochtónnym vývojom.

3. Livius sa nazdával, že Etruskovia prišli zo severu, z európskeho vnútrozemia, možno z Raetie, čoho dôkazom pre je veľmi podobné meno, ktorým sa označovali Etruskovia - a to Rasenna. Etruskovia však nepatrili medzi indoeurópske národy. Pravdepodobne prišli z Malej Azie, lebo u nich bola žena rovnoprávna s mužom - podobne ako u Chetitov.

2. Etruské mestské štáty a spoločnosť

Etruskovia ovládli časť Talianska nazývanú Látium. Začali utvárať mestské osady - roma. v ranných dobách vládli etruským mestským štátom králi, neskôr ich nahradili zhromaždenia hodnostárov. Etruským symbolom úradnej autority boli:

fasces (zväzok prútov so zaťatou sekerou)
kráľovské žezlo
kráľovský trón
tóga (neskôr ich prevzali aj Rimania)

Pre Etruskov je typická vysoká úroveň života. Väčšinou boli vysokí, čiernovlasí, s ostrým profilom. Vytvorili zväzok 12- tich miest, na čele ktorých stáli lukumoni (králi al. náboženskí vodcovia- nemali absolútnu moc). Na správe štátu sa mohli zúčastňovať všetci slobodní občania - aj ženy.

Ženy mali v etruskoej spoločnosti rovnocenné postavenie s mužmi. Výjavy z hostín zobrazujú páry, kt. spolovice ležia na tom istom ležadle - v očiach Grékov, kt. si zakladali na mužských cnostiach a ženám bránili v účasti na mnohých dôležitých spoločenských postoch to bolo pohoršujúce.

Členovia mestského zhromaždenia pochádzali z vysokopostavených rodín a rodová hrdosť bola medzi urodzenými ľuďmi veľmizakorenená. náhrobný nápis jednotlivca často obsahoval- na dôkaz úcty - aj mená matky a otca.

Etrúria sa nikdy nestala územím, obývaným zjednoteným národom. Mestá žili nezávisle od seba, samostatne vyhlasovali vijnu, či rokovali o mieri so svojimi susedmi či medzi sebou. Predstavitelia štátov sa raz ročne stretávali na slávnosti v meste Volsini (dnešné Orvieto).Počas slávnosti sa usporadúvali hry, kt. sa mali vyrovnať gréckym. Pripisuje sa im aj zavedenie novej atrakcie - zápasenie gladiátorov, kde sa bojovalo až do smrti jedného z nich.

3. Náboženské umenie a mytológia

Etruské náboženstvo prijalo mnoho cudzích božstiev, najmä gréckch, ale bolo charakteristické vierou v predurčenocť osudu.Výklad znamení mal zásadný význam pre všetky stránky života.

Ustrednou postavou etruskej mytológie bol legendárny chlapec- jasnovidec Tages, kt. odrazu vystúpil z nezvyčajne hlbokej brázdya priniesol etruskému ľudu veštecké umenie. Jedna veštecká metóda spočívala v pozorovaní blesku, iné boli založené na pozorovaní letu vtákov, či na skúmaní vnútorností obetovaných zvierat - haruspicia. Ich náboženstvo bolo veľmi temné, podobne ako u Chetitov. Najviac zvieracích obetí bolo pri pohreboch.