Súčasne s Aztéckou ríšou v Južnej Amerike, ďalšia vznikla indiánska veľríša, štát Inkov. Najväčšieho rozšírenia dosiahol koncom 15. storočia, keď zaujímal územie dnešných štátov Peru, Bolíviu, Južného Ekvádoru a tiež Severozápadnej Argentíny.

Inkovia, pôvodne jeden z mnohopočetných Andských kmeňov, ktorý obýval údolie Cuzca v Južnom Peru, si od Polovice 15. stor. podmaňovali mocné a tradičné štáty, ako napríklad Chimon na severoperuánskom pobreží.

Na rozdiel od Aztékov budovali Inkovia svoj štát prísne centralisticky. Na vrchole sociálnej pyramídy stál božský kráľ uctievaný ako Syn Slnka (Sapay Inka). Hornú vládnucu vrstvu tvorili príbuzní panovníka, príslušníci nekráľovského rodu z Cuzca a panovníci podrobených národov a kmeňov. Základ sociálnej pyramídy tvorila poľnohospodárska rodová spoločnosť (Ayllu), v nich sa každým druhým rokom nanovo rozdeľovala pôda.

Remeselníci pracovali len pre štátnu potrebu. Obchod bol štátnym monopolom. Moc Inkov spočívala na princípe protislužieb a znovurozdeľovania. Podrobeným národom ponúkali ako odškodnenie účasť na nových výpravách. Taká prax prispievala k posíleniu údernosti armády a k súdržnosti celého štátu.

Štátna politika vytváraním zásob chránila obyvateľstvo pred hladomorom. Stavby zavlažovacích zariadení a terasovitých polí zvyšovali produktivitu poľnohospodárstva.
Opakom štátnej starostlivosti bola sieť kontrolných opatrení, ktoré sledovali život každého jednotlivca od kolísky až po hrob.

Všetko obyvateľstvo bolo rozdelené do vekových a výkonnostných tried, aby sa uľahčili obvody na výber manželského partnera, lebo manželstvom začínala povinnosť platiť štátu dane.  I v štáte Inkov platilo, že horné vrstvy žili v polygamii, zatiaľ čo ostatný ľud monogamne. Všetko obyvateľstvo bolo rozdelené do skupín podľa desatinného systému, v ňom najmenšiu jednotku tvorila skupina desiatich ľudí. Pomocou uzlov na šnúre (kipu)- niekedy falošne označovaných ako písmeno, mohli úradníci zaznamenávať množstvo najrôznejších údajov.

Výborne vybudovaná dopravná sieť, dlhá asi 16 000 km, umožňovala spolu s dobre fungujúcim spravodajstvom predovšetkým mobilitu armády, v ktorej hrali dôležitú úlohu ťažné zvieratá- lamy. Vzbúrené kmene, či skupiny obyvateľstva boli násilne deportované a vymenené za obyvateľstvo Inkov lojálne. Povýšenie kultu Slnka na štátne náboženstvo upevňovalo podobne ako šírenie jazykov Inkov kečuánštiny integritu ríše.

Územie: Amerika