V poslednej chvíli mu dvaja poddôstojníci zabránili, aby Bastilu, v ktorej bolo 135 sudov strelného prachu, vyhodil do vzduchu.
Masy vnikli do pevnosti, odzbrojili posádku, oslobodili väzňov a vyplienili väzenie. Potom vojakov odviedli na radnicu a veliteľa Bastily zavraždili, hlavu napichli na kopiju. Dobytie Bastily bolo v revolúcii iba epizódou. Ukázalo však, že veľká časť armády nebola ochotná strieľať do vzbúrených obyvateľov. Veliteľ väznice musel kapitulovať, pretože nie-koľko vojakov odmietlo ďalej bojovať a nemohol rátať s posilou. Hnev obyvateľstva sa zame-ral proti Bastile, pretože väzenie bolo symbolom kráľovskej zvole. Väzni sa tam dostávali na kráľov osobný príkaz a podliehali priamo jeho rozhodnutiam aj čo sa týkalo prepustenia. Za-týkali ich tajne, do Bastily privážali v krytých kočoch, stráže ich nesmeli vidieť, dozorcovia s nimi nesmeli hovoriť. Väzňov nevypočúvali hneď a nevedeli ani to, ako dlho zostanú vo väzení.
V posledných desaťročiach sa väzni delili do dvoch skupín: osoby, ktoré boli uväzne-né na návrh rodín, aby sa predišlo škandálu alebo verejnému súdnemu procesu, a ďalej učenci a spisovatelia, ktorí vo svojich dielach útočili na absolutistický režim a zneužívanie moci. Bastilu nenávideli všetci, čo zmýšľali slobodne a chceli sa aj slobodne vyjadrovať.