Vrodená dvojtvárnosť viedla Stalina k tomu, že nedôveroval svojim spojencom a mylne sa nazdával, že sú rovnako navyspytateľní a tajnostkárski ako on sám.
Preto, keď si prečítal Eisenhowerov telegram, hneď ho začal upodozrievať z anglo-amerického sprisahania, ktorého zámerom bolo vohnať Červenú armádu do bojov o Berlín. Zavolal si k sebe dvoch skúsených maršalov Georgija Žukova (veliteľa 1. bieloruského frontu) a Ivana Koneva (veliteľa 1. ukrajinského frontu) a oboznámil ich so svojim podozrením, ktoré však vydával za skutočný Eisenhowerov úmysel. Keďže boli Žukov aj Konev ťažkí rivali, ihneď sa ponúkli, že zaútočia na hlavné mesto Nemecka. Dostali 48 hodín na to, aby vypracovali plán útoku.
Stalin schválil obidva plány, ale na Konevovo veľké sklamanie pri postupe na Berlín uprednostnil Žukova, pretože bol bližšie.
Žukov očakával, že s vyše 750 000 mužmi, ktorých mal k dispozícii a s absolútnou leteckou prevahou nemecké sily bleskovo premôže.
Vyprovokovaním súperenia medzi obidvoma maršalmi dal Stalin Konevovi takticky najavo, že ak sa mu naskytne príležitosť podniknúť útok na Berlín pred Žukovom, má jeho postup zelenú.
Dátum 16. apríl ako dátum na rozvinutie bojov v bitke o Berlín bol pre obe súčasne prebiehajúce ofenzívy stanovený len 13 dní pred ich začiatkom. Ale päť dní predtým, ako sa začali útoky sovietskych frontov (a deň predtým, ako zomrel prezident Roosevelt), dosiahol predvoj americkej 9. armády generálporučíka Williama Simpsona brehy Labe pri Barby, 80 km západne od Berlína. 12. armáda generála Waltera Wencka, ktorá pozostávala z rôznorodých síl, nemala veľa možností, aby zabránila odhodlanému výpadu proti hlavnému mestu. Čo nemohol urobiť Wenck, uskutočnil Eisenhower, ktorý prikázal Simpsonovi, aby tvrdo zostal na Labe, kým sa nesplní úloha prvoradého významu – spojenie s Rusmi v priestore Drážďaň. Nasledujúce ráno mohutná paľba z tisícov diel oznámnila začiatok útoku Červenej armády na Berlín.
Dňa 16. apríla 1945 o 4.00 hod. tri červené svetlice, ktoré vystrelili Sovieti na kstrinskom predmostí, osvietili oblohu nad Odrou. O chvíľu sa rozsvietilo 140 protilietadlových svetlometov zacielených na nemecké pozície. Potom boli vystrelené tri zelené svetlice, signál na spustenie najväčšej delostreleckej prípravy, aká sa kedy vôbec uskutočnila na východnom fronte. Zo 10 000 diel najrozličnejšieho kalibru – mínomety, tanky, samohybné delá, ťažké i ľahké delostrelectvo a 400 kaťuší – mierilo na nemecké línie. Explózie boli také silné, že celé dediny zrovnali so zemou. Betónové bloky, oceľové nosníky i stromy boli následkom výbuchu vyvrátené zo zeme. Vznikli atmosferické poruchy a vypukli lesné požiare, ktoré spôsobil rozžeravený vzduch.