Delostrelecká príprava trvala 35 minút a bola taká mohutná, že vojaci sa triasli na celom tele a na chvíľu celkom ohluchli. Vzápätí nečakane stíchla a sovietske vojská sa pohli vpred, aby zaútočili. Útoky sovietskej armády boli nesmierne tvrdé, podmienené túžbou po odvete. Mnohí z vojakov bojovali pri Leningrade, Moskve alebo Stalingrade, a tak sa im pred očami vybavovali spustošené domovy a pôda ležiaca ladom. Vojnových zajatcov, ktorých vyslobodila zo zajatia postupujúca Červená armáda, pokladali za zradcov.
Sovietske vojská mali absolútnu prevahu vo vzduchu. Tá umožňovala 6 500 bombardérom rozmiestneným pozdĺž Konevovho a Žukovovho frontu v pohode drviť nepriateľa pred postupujúcimi tankami.
Sovieti si nahovárali, že ich mohutná delostrelecká príprava zničila schopnosť Nemcov klásť odpor. V ostreľovaných priestoroch sa však nachádzalo málo nemeckých vojakov, pretože generál Heinrici, ktorý predpokladal takýto útok, nariadil väčšine svojich jednotiek, aby sa počas predchádzajúcej noci stiahli na druhú obrannú líniu. Strely preto dopadali na vyprázdnené pozície a svetlomety poslúžili vlastne iba na to, aby vyčkávajúcim nemeckým delostrelcom odhalili pozície sovietskych tankov a pechoty.
Útoku sovietskych vojsk sa nedalo zabrániť už pre ich početnú prevahu. Nemci však získali čas tým, že zdržali ich postup. Heinriciho vojaci obsadili a opevnili Seelowské výšiny, pieskovcovú vyvýšeninu západne od Kstrina. Dosahovala výšku 30 až 60 m a bránila v prístupe na hlavnú cestu do Berlína. Odtiaľ po celej dĺžke ostreľovali postupujúce sovietske vojská paľbou z diel. Podarilo sa im vydržať až do večera 17. apríla, zvrátiť Žukovov časový plán dobytia Berlína a znemožniť Konevovi, aby sa rýchlo priblížil k mestu od juhovýchodu.
Berlín bránili všetci bojaschopní muži, zvádzali sa boje o každý dom, ba často o jednotlivú miestnosť. Nemci boli nedostatočne vyzbrojení. Sovieti mali početnú prevahu a preto sa o výsledku nedalo pochybovať.