Útok na Berlín
Berlín, hlavné mesto Nemecka a posledné útočisko Adolfa Hitlera, bola na začiatku pamätného roku 1945 korisť, ktorej sa chcel Stalin za každú cenu zmocniť. Nejaký čas to vyzeralo tak, že 21. skupina armád poľného maršala Mongomeryho, ktorá sa predierala z Holandska na sever Nemecka, bude v Berlíne prvá, ale najvyšší veliteľ Eisenhower odklonil smer jej postupu. V tom čase chcel všetku pozornosť sústrediť na stredné Nemecko, kde sa podľa neho 12. skupina armád generála Bradleyho nachádzala vo výhodnom postavení, aby sa čo najskôr spojila so sovietskymi vojskami v priestore Drážďan. Jeho plán bol veľmi dobre premyslený, lebo tak by sa bojujúce Nemecko rozdelilo na dve polovice a vojská, ktoré tu zostávali by sa dali ľahšie poraziť. Preto o svojich zámeroch ihneď informoval Stalina a 28. marca 1945 mu poslal do Moskvy osobnú depešu, ktorou ho informoval o svojich zámeroch. Zároveň prejavil veľký záujem o plány Červenej armády.
Zatiaľ čo Eisenhower čakal na Stalinovu odpoveď, britský ministerský predseda Winston Churchill prejavil veľké znepokojenie. Napísal list chorľavému prezidentovi USA Franklinovi Rooseveltovi, v ktorom vyjadril názor, že pre všetkých Nemcov bude pád Berlína „znamenať definitívnu porážku“. Veľké obavy v ňom vzbudzovala tiež skutočnosť, že ak Rusi dobyjú Berlín, zakorení sa v ich mysliach predstava, že najviac prispeli k spoločnému víťazstvu natoľko, že to môže podmieniť vznik vážnych až nepredstaviteľných ťažkostí v budúcnosti.
Američania, ktorých cieľom bolo vojenské víťazstvo, sa postavili za Eisenhowera a podporili ho, keď 2. apríla 1945 dostal Stalinovu odpoveď, v ktorej uvítal Eisenhowerov návrh a súhlasil, že spoločným cieľom obidvoch armád postupujúcich oproti sebe budú Drážďany. Stalin však nedôveroval západným predstaviteľom a bol presvedčený, že sa chystali zmocniť Berlína skôr, ako by sa to malo podariť Červenej armáde. Tak na jednej strane zdanlivo spolupracoval s Eisenhowerom a na strane druhej mal vlastný plán: zvýšiť prestíž Ruska a ustanoviť komunistickú kontrolu v strednej a juhovýchodnej Európe vďaka tomu, že prvý vstúpi do Berlína. Aby to dosiahol, Stalin osobne vypracoval osnovu plánu poslednej ofenzívy bez toho, aby informoval Eisenhowera.