augustom 1944, oslobodzovali politických väzňov, zosadzovali fašistických predstaviteľov moci. Začali nastoľovať nový, demokratický poriadok a otvárali cestu k novej Československej republike. K nim sa pridali aj vlastenecké jednotky slovenskej armády. Partizánsky a vojenský odbojový prúd s podporou protifašisticky zmýšľajúcich občanov sa spájal do jednotného povstaleckého prúdu s cieľom nedovoliť nacistom obsadiť Slovensko, zvrhnúť domáci fašistický režim, vyslobodiť Slovensko z vazalskej závislosti od tretej ríše a po boku spojeneckých mocností, majmä Sovietskeho zväzu, vybojovať pre slovenský národ dôstojné postavenie v novej Československej republike.
Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, povstalecká armáda nebola ešte zorganizovaná. Preto sa prvé bojové akcie zväčša opierali o iniciatívu miestnych veliteľov, mali viac-menej živelný priebeh a chýbalo im centrálne usmernenie. Vo chvíľach rozhodujúcich pre vznik a začiatky povstania. 28.-30. augusta 1944, v blízkosti vojenského veliteľa pplk. Jána Goliana ešte neboli takí politickí a vojenskí poradcovia, ktorí by boli mohli nahradiť nedostatky vojenských príprav účelnou revolučnou improvizáciou. Pplk. Golian bol v tom čase pod najväčším vplyvom československej dočasnej vlády v Londýne, najmä Eduarda Beneša, ktorý chcel prostredníctvom neho uplatniť svoje plány prevratu na Slovensku bez spolupráce so Sovietskou armádou, bez partizánov, komunistov a ostatných revolučných zložiek. Ani Slovenská národná rada nemala ešte v Banskej Bystrici pospolu svojich členov, aby mohla súčasne s prvými bojmi proti okupantom spontánne vystúpiť na verejnosť. Tieto skutočnosti determinovali prvé chvíle povstania. Nedostatky centrálneho riadenia však povstalci nahradzovali veľkým nadšením, obetavosťou a odvahou zviesť zápas na život a na smrť s fašistickým nepriateľom za víťazstvo revolučných myšlienok.
Na druhý deň sa správy o vzniku povstania rozleteli na vlnách rozhlasu doširoka, najmä keď na front boja nastúpila jedna z najväčších morálnych zbraní povstalcov – Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica. Banskobystrický rozhlas po technickej príprave ilegálni rozhlasoví pracovníci 30. augusta 1944 o 11. hodine odpojili od bratislavského vysielania. Banská Bystrica začala vysielať samostatne, pod novým menom, a čo bolo najdôležitejšie, s novým, revolučným obsahom. Prvé výzvy – proklamácie zostavil na Donovaloch Vavro Šrobár a niekoľkí zástupcovia Vojenského ústredia.