Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Slovenské národné povstanie (SNP) - nástup revolúcie
Dátum pridania: | 02.03.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Bengsoana | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 476 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 14.2 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 23m 40s |
Pomalé čítanie: | 35m 30s |
Hoci neodzneli v mene Slovenskej národnej rady, predsa zohrali v tom čase pozitívnu úlohu.
Proklamácia vojenského revolučného vedenia k príslušníkom slovenskej armády vyzývala slovenských vojakov do boja a záložníkov k nástupu do kasární a bola skoncipovaná v mene pplk. Jána Goliana. Končila sa slovami: „Vojaci, konajte rýchlo s najväčšou rozhodnosťou! Slovenskí vojaci do boja, chráňte domovinu!“ Ďalšia proklamácia bola formulovaná ako výzva k obyvateľstvu a k národným výborom na podporu povstania. Zdôrazňuje sa v nej: „Vo chvíli, keď naše vojsko je odhodlané bojovať za našu česť, slobodu a právo, nemôže a nesmie ani slovenské obyvateľstvo stáť bokom. So všetkým úsilím musí vojsko podporovať, aby národ nezahynul, ale čím skôr dosiahol víťazstvo nad nepriateľom.“
Tieto výzvy burcovali obyvateľstvo do povstania, počúvali ich poslucháči doma aj za hranicami (ich vysielanie sa opakovalo), získavali prívržencov pre povstanie a dobrovoľníkov do zbrane. Významným historickým faktom bolo, že cez Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica sa 30. augusta 1944 vyhlásilo Slovenské národné povstanie ako ozbrojený boj proti fašizmu a za novú Československú republiku. Prvý hlásateľ tohto vysielania, neskôr nacistami umučený profesor Ladislav Sára, okrem správ a proklamácii podmanivo recitoval v rozhlase úryvky z básne Sama Chalupku, zdôrazňovaných slovami Mor ho!, ktoré sa stali najfrekventovanejšími na celom povstaleckom území.
Slobodný slovenský vysielač sa stal nacistom tŕňom v oku. Správne odhadli jeho nesmierny politický a vojenský význam, preto sa sústredili na jeho zničenie. Po viacerých leteckých bombardovaniach ho 2. septembra 1944 vyradili z činnosti. Povstalecké vedenie sa však nevzdalo tejto silnej zbrane. Pohotovo dalo do prevádzky náhradný vysielač s menšou energiou, takmer nepočuteľný za hranicami, ba ani v odľahlejších oblastiach Slovenska. Povstalecký vysielač však aj v tomto zúženom rámci dobre plnil svoju úlohu a bol aktívny až do konca októbra 1944. Aby unikol pozornosti okupantov, pracoval na rozličných miestach -na Zvolenskom zámku, v Brezne, Slovenskej Ľupči, Dubovej, v Banskej Bystrici. Svoju činnosť zavŕšil na Donovaloch pri ústupe povstalcov do hôr, keď skupina jeho pracovníkov zničila to, čo v ťažkých podmienkach partizánskeho boja v horách nemohla potrebovať, a iba so skromnými technickými prostriedkami pokračovala v ilegálnej činnosti z hôr stredného Slovenska.
V bratislavskom rozhlase prehovoril prezident slovenského štátu Jozef Tiso. Vyzýval slovenské obyvateľstvo, aby bolo verné „sľuboval beztrestnosť tým, ktorí odídu od partizánov a vzdajú sa.