Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Svätoštefanská koruna

Pri korunovaní uhorských kráľov sa používala tzv. svätoštefanská koruna. (Štefan I. za bližšie neznámych okolností dostal roku 1000 od pápeža Silvestra II. kráľovskú korunu a 25. decembra roku 1000 bol vraj korunovaný za prvého uhorského kráľa). Koruna, má však oveľa záhadnejšiu minulosť.

Pôvodná koruna, ktorou bol Štefan I. korunovaný za kráľa, sa totiž nezachovala. Len podľa zobrazenia na korunovačnom plášti sa predpokladá, že to bol diadém so štyrmi výbežkami tvaru ľalie, vykladaný drahými kameňmi. Preto sa od nepamäti až do roku 1790 verilo v pravosť „svätoštefanskej koruny“.

Prvé pochybnosti nastali až v časoch panovania Jozefa II., ktorý sa nedal korunovať za uhorského kráľa. Tieto pochybnosti sa aj potvrdili. Dnes známa uhorská koruna je mladšia a vznikla spojením dvoch častí rozličného pôvodu. Spodná časť je zlatý byzantský diadém, nazývaný grécka koruna. Má bohatú emailovú výzdobu. Vpredu nad čelom je postava Krista a po obvode archanjeli Michal a Gabriel a svätí Juraj, Demeter, Kozmas a Damián. Celkom vzadu je trojica panovníkov. Presne v strede ako Kristov pozemský protipól je zobrazený byzantský cisár Michal VII. Dukas, pod ním jeho mladší brat a spoluvládca Konštantín a uhorský kráľ Gejza I.

Podľa panovania spomenutých troch vladárov (1071–1078) môžeme datovať aj vznik tejto časti koruny. Pretože staršia kráľovská koruna sa nachádzala v rukách Šalamúna, Gejza sa musel dať korunovať týmto byzantským diadémom, ktorý dostal ako dar od cisára Michala. Má tvar vypuklého kríža. Podľa rozboru je asi o sto rokov mladšia ako spodný diadém. Táto vrchná časť má na vrchole platničku s Kristom, do ktorej bol dodatočne a dosť nešetrne prevŕtaný otvor a pripojený krížik. Po stranách sú obrázky gréckej koruny, majú grécke nápisy, na latinskej korune sú mená apoštolov v latinčine. Tieto dvojaké nápisy tiež svedčia o tom, že obe časti koruny pôvodne k sebe nepatrili. Z dolnej časti koruny visia po stranách po štyri zlaté retiazky, pendílie. Na každej z nich sú zavesené tri drahokamy, usporiadané do trojlístka. Rovnaká pendília visí aj zo zadnej časti koruny pod obrazom byzantského cisára. Celá koruna je ozdobená pravými morskými perlami. Menšie perly sú navlečené do radov na zlatých drôtikoch.

Zaujímavosťou „svätoštefanskej koruny“ je šikmo naklonený krížik na vrchole. Zapríčinilo ho údajne nešetrné zaobchádzanie s korunou v čase panovania kráľovnej Alžbety. V roku 1440 chcela totiž táto vdova po kráľovi Albrechtovi Habsburskom zabezpečiť uhorský trón pre svojho syna. Bola však krátko pred pôrodom a uhorské stavy nechceli čakať na panovníka. Vyslala preto svoju komornú, aby spolu s pomocníkmi ukradli z Višehradu kráľovskú korunu, ktorá bola schovaná v hradnej veži. Korunu zašitú vo vankúši doniesli potom kráľovnej do Komárna, ktorá ňou dala korunovať svojho novorodeného syna Ladislava Pohrobka za kráľa.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk