Telemachova obeť však nebola márna, Jeho mučenícka smrť donútila cisára Honoria navždy zakázať gladiátoské hry.

Kto vlastne boli gladiátori?
- v počiatkoch rímskeho gladiátorstvo to boli najmä otroci, ktorí sa podľa rímskeho zákonodarstva nepovažovali za ľudí, ale za veci.
- často sa stávali gladiátormi vojnoví zajatci, ktorých výučba bola nemej nákladná, boli mladí a statní a upadnutím do zajatia sa tiež stávali otrokmi
- zločinci – najmä ťažkí zločinci-vrahovia, podpaľači a štátni zločinci – vlastizradcovia, dezertéri a znesvätitelia chrámov, ktorých súdy odsúdili do gladiátorskej školy
- od čias cisára Nera (54-68 n.l.) boli gladiátormi aj kresťania, ktorí odmietali obetovať rímskym bohom a preukazovať cisárovi božské pocty
- autokrati – rímski občania, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do arény – často príslušníci najnižších vrstiev alebo dlžníci, ktorým hrozilo väzenie, boli však medzi nimi aj bohatí, ktorých lákalo vzrušenie smrteľného nebezpečenstva
- ženy – čím boli hry výstrednejšie, tým častejšie sa v aréne vyskytovali ženy, bojovali medzi sebou, ale často aj proti mužom. Až v r. 200 n.l. isár Septimus Severus zakázal vystúpenie žien v aréne.


Použitá literatúra:
Wolfgang Tarnowski, Gladiátori,.