Egyptské písmo

Egyptské písmo vzniklo štyritisíc rokov pred n.l. Hieroglyfy (z gréčtiny: posvätné rytiny), sú najznámejším typom zobrazenia. Egyptské písmená zobrazujúce ľudí a bohov, zvieratá a rastliny, nebeské telesá i domáce potreby a mnoho iného boli odpradávna čímsi tajomným dostupným iba pre zasvätených. Nie nadarmo ich ešte na začiatku nášho letopočtu staroveký ľudia nazývali hieroglyfy, svätými znakmi. Počet hieroglyfov presahoval 700 a každý znak vyjadroval slovo, slabiku a spoluhlásku. Hláskových znakov bolo 24 a to len pre spoluhlásky. Samohlásky k spoluhláskam si čitatelia doplňovali sami, podľa zmyslu textu. Pre lepšiu čitateľnosť bol doplnený vysvetľujúcim znakom – determinantom. Hieroglyfy vznikali najprv ako obrázkové písmo, ktoré bolo postupne výtvarne zdokonaľované a zjednodušované. Hieroglyfy slúžili k monumentálnym nápisom na kameň, prípadne doňho tesaným nápisom. Používali sa najmä pri rytí nápisov do stien palácov, chrámov a hrobiek faraónov. Smer písania bolo možné určiť podľa pohľadu zobrazených postáv. Na začiatku boli znaky vyrývané zvisle, až okolo roku dvetisíc pred n.l. boli vyrývané vodorovne. Potreba rýchleho písania viedla k zjednodušeniu hieroglyfov v písmo hieratické (kňažské). Toto písmo malo asi 600 znakov a pisári ho stále zjednodušovali.

Súčastná egyptológia rozdeľuje egyptské hieroglyfy do určitých skupín, podľa zmyslu vyobrazenia, podľa toho, čo znak zobrazuje. Do prvej skupiny patria vyobrazenie mužských postáv, a ich činností. Je tu prievozník, aj nosič vody, aj kňaz, aj vojak, aj úradník, aj zajatec, aj faraón. Postavy stoja, sedia, idú, tancujú, veslujú, ležia, opierajú sa o palicu, sedia na tróne a pod. Druhá skupina, ženská, obsahuje znaky zobrazujúce prostú ženu, vznešenú dámu, ťarchavú ženu, ženu rodiacu i ženu dojčiacu dieťa. Ženských znakov je oveľa menej ako mužských. Veľmi zaujímavá je tretia skupina: tu sa grupujú vyobrazenia čudných tvorov – napoly ľudí, napoly zvierat. To sú egyptské božstvá. V štvrtej skupine sú znaky zobrazujúce časti ľudského tela: hlavu, ruku, nohu, oko, pery, nos a pod. V ďalších siedmich skupinách sú zastúpení početní predstavitelia živočíšneho sveta z údolia Nílu. Okrem nich sú tu aj znaky zobrazujúce rozličné časti tela týchto zvierat – hlavy, laby, rohy, krídla, plutvy, zobáky a i. Osobitnú skupinu tvoria rastliny, ktoré Egypťania pestovali. Symbolické i realistické obrazy slnka, mesiaca, vody, zeme, vetra sú zahrnuté v katalógu do novej skupiny. Niekoľko skupín tvoria znaky zobrazujúce stavby, lode, zariadenia domov a hrobiek, bohoslužobné predmety, koruny, železá, zbrane, koše, nádoby, písacie náčinie, hudobné nástroje. A napokon posledná, 26. skupina obsahuje znaky natoľko schematizované, že sa doteraz nepodarilo zistiť, čo konkrétne predstavujú. Zbežný prehľad znakov egyptskej hieroglyfiky dáva predstavu o dávnej civilizácii, ktorá vznikla v údolí Nílu, o forme spravovania štátu, o tom, čím sa zaoberali jeho obyvatelia, o ich náboženstve, o remeslách, zábavách, o faune a flóre krajiny. Rytiny hieroglyfov sa nám zachovali na kameňoch ale aj fragmentoch kníh a papyrusových zvitkov.

V 6. storočí prinieslo ďalšie zjednodušenie a to písmo démotické (ľudové), ktoré sa používalo v praktickom živote. Boli nájdené obchodné zmluvy, dlžné úpisy, nariadenia a vyhlášky. Kresba démotického písma bola podriadená materiálu, na ktorý sa písalo. Používanie písma zjednodušil vynález papyrusových zvitkov v rokoch 2200-1500 pred n.l., na ktoré sa písalo rozžuvaným rákosím a inkustom zo sadzí.

Obrázkový charakter egyptských hieroglyfov dlho miatol vedcov, ktorí sa pokúšali prečítať texty pyramíd. Až v roku 1822 rozlúštil hieroglyfy Francúz J.F. Champollion. Podarilo sa mu presvedčivo dokázať, že egyptské hieroglyfy vyjadrujú zvukovú reč, že sú ozajstným písmom, a nie obrázkovým textom alebo súborom symbolov a emblémov týkajúcich sa výlučne astronómie, kalendára a poľnohospodárskych prác. Egyptským písmom nastal prechod od písma obrázkového, slovného, k písmu hláskovému.

Záhadné písmo

V roku 1770 Veľkonočný ostrov po druhý raz objavil španielsky kapitán Gonzales. Keď Gonzales požiadal vodcov tamojších kmeňov, aby podpísali deklaráciu o pripojení znovuobjaveného územia k Španielsku, na jeho prekvapenie neurobili krížik, ale na papier pritláčali prst a zanechali na ňom čudné obrázkové znaky. Na tomto vzdialenom kúsku pevniny v Tichom oceáne mali vlastné písmo. Obyvatelia Veľkonočného ostrova, ktorí prestúpili na kresťanskú vieru, začali ničiť, alebo schovávať všetko pohanské. Nikde sa už v Tichomorí nepodarilo nájsť stopy písma – ani originálneho, ani podobného na písmo z Veľkonočného ostrova, ktoré miestny obyvatelia nazývali kohau rongo rongo, t. j. hovoriace drevo. Texty kohau rongo rongo vyryté do dreva žraločím zubom sa zachovali do dnešných čias iba šťastnou náhodou. Bez nej by sme sa nikdy nedozvedeli, že na Veľkonočnom ostrove existovalo písmo. Prvým misionárom na Veľkonočnom ostrove nájdené písmená pripomínali egyptské hieroglyfy. V egyptských znakoch je zachytená africká fauna a flóra, spôsob života, náboženské zvyky, zbrane, pracovné náradie obyvateľov krajiny pyramíd. Ale znaky kohau rongo rongo zobrazujú skromný každodenný život, pracovné nástroje ľudí žijúcich v dobe kamennej. História dešifrovania písmen Veľkonočného ostrova pripomína dobrodružný román. Zúčastňujú sa na ňom misionári, ostrieľaní znalci hieroglyfov i počítače. Jeho písmená však čakajú na rozlúštenie

Čínske písmo

Čínske písmo vzniklo asi dvetisíc rokov pred naším letopočtom. Podľa povesti ho vytvoril v 27. storočí pred n.l. cisársky radca Cchang Ťie.

V roku 1899 pri vykopávkach na severe čínskej provincie Honan urobili úžasný objav: v tvrdých vrstvách prachu našli tisícky úlomkov zvieracích lopatiek a korytnačích pancierov, na ktorých boli zreteľne vidieť obrázkové znaky – hieroglyfy. Niektoré sa podobali na najstaršie dovtedy známe čínske písmená. No väčšina znakov nemala paralelu medzi známymi hieroglyfmi. Išlo o jednu z najrannejších foriem čínskeho písma. Potom sa ukázalo, že na mnohých kostiach, ktoré sa predávali v čínskych lekárňach ako liek nazývaný lung-gu (dračie kosti), sú tiež vyryté starobylé znaky. Písomné pamiatky sa pokladali za liek. Prevažná väčšina z nich priamo súvisela s veštbami. V starej Číne – tak ako v mnohých krajinách starovekého sveta – sa ľudia pred každou významnou udalosťou, či to bol lov, ženba, alebo niečo podobné, obracali na veštcov. Veštec vyryl nápis na zvieraciu lopatku alebo na korytnačí pancier. Nápis obsahoval otázku, na ktorú sa niekto chcel dozvedieť odpoveď. Potom sa opačná strana kosti alebo panciera opaľovala rozžeravenou bronzovou paličkou. Vznikli pukliny, ktorých spleť sa vykladala ako určitý hieroglyf. Veštec čítal znak, ktorý sa takto zrodil a ktorý odpovedal na položenú otázku. Potom sa kosť, alebo pancier zahrabali do zvláštnej posvätnej jamy.

Toto písmo malo taktiež pôvod v obrázkoch, používanými ale abstraktnejšie. Znak zachycoval symbol pre jednoslabičné slovo a symbol pre výslovnosť. Znaky, ktorých počet presahoval desaťtisíc sa písali zvisle do stĺpcov. Európsky bádatelia nazývajú toto písmo „jinským“, pretože texty pochádzajú z 2. Tisícročia pred n.l. – teda z epochy, keď v Číne vládla dynastia Jin.

Veľkou zmenu spôsobil v prvom storočí p.n.l. Cchaj Lun vynálezom papieru.

Čínske písmo má viac ako päťdesiattisíc znakov, ale pre bežnú potrebu si človek vystačí s troma tisícami znakov. Písmo sa maľuje štetcom, alebo tlači kolmo dolu. Na vývoj európskeho písma nemala vyspelá východná kultúra priamy vplyv.

Fenické písmo

V druhom tisícročí pred našim letopočtom žili na území dnešnej Sýrie Feničania, ktorý vytvorili spoluhláskovú, tzv. severosemitskú abecedu s dvadsiatimidvomi písmenami.

Za najstarší fenický nápis sa pokladá epitaf na sarkofágu kráľa Achirama, objavený roku 1923 v meste Byblos. Archeológovia datujú kráľovskú hrobku do 13. storočia pred n.l. podľa všetkého bol však nápis urobený neskoršie – v 12., 11., alebo v 10. storočí pred n.l., pretože všetky ostatné fenické texty sa nesporne týkajú tohto obdobia. Fenické písmo sa teda sformovalo približne okolo roku 1000 pred našim letopočtom.

Priamy vplyv egyptského písma na fenické nie je preukázateľný ani v grafickej forme. Z fenického písma vzniklo 80 percent známych abecedných sústav. Fenické písmo sa písalo sprava doľava.

Západosemitskí Feničania boli zdatnými obchodníkmi a moreplavcami. Prenikli do všetkých morí medzi Afrikou, Áziou a Európou. Ich texty sa našli v celej oblasti stredozemného mora – v Grécku i na Cypre, v Malej Ázii i Španielsku, v Marseille i v Kartágu. Tu na jeho základe vzniklo punské písmo, priamy potomok fenického. Po páde Kartága a zániku podnikavých potomkov Feničanov zaniká aj fenické písmo. Posledné punské písomné pamiatky pochádzajú z 3. storočia n.l.

Aj na ostrove Cyprus v Egejskom mori boli vo vykopávkach nájdené fenické nápisy. Fenické písmo sa prestalo používať päť storočí predtým. No ďalšie „deti“ fenického písma prežili po storočia a tisícročia.