referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Margita
Sobota, 13. júla 2024
Vývin písma
Dátum pridania: 23.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sonulkatt
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 162
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 28m 40s
Pomalé čítanie: 43m 0s
 
KALIGRAFIA

Kaligrafia znamená krásny rukopis, nádherné písmo. Takýmito slovami často charakterizujeme staré i súčastné písma. Cifrovanému ornamentu gotických chrámov zodpovedajú lomené línie stredovekého gotického písma. Byzantskej nádhere chrámov a kňazských odevov zodpovedá rukopisná spleť stredovekých gréckych a ruských písmen. Strohej monumentálnej egyptskej architektúre zodpovedá celkový štýl egyptskej hieroglyfiky.

Arabská kaligrafia je v podstate jedným z druhov stredového arabského umenia, tak úzko sa tu prelína umenie písma s umením ornamentu. Podľa názoru odborníkov je arabská kaligrafia takým svojráznym druhom umenia, ktoré neovplyvnila ani jedna krajina, ani jeden cudzokrajný štýl. Korán zakazuje umelcovi zobrazovať živé bytosti (lebo ak ho zobrazí, musí im dať dušu, a to vie len Alah). Preto jedinými oblasťami, kde umelec mohol popustiť uzdu fantázii, boli ornament a kaligrafia. A tak sa pod rukou šikovného arabského pisára obyčajné písma menili na rozprávkovú ligatúru, hodnú Tisíc a jednej noci. Arabský kaligrafi vytvorili vyše sto druhov písma takých rôznorodých a prispôsobivých, že sa arabské písmo stalo neodmysliteľným prvkom každého ornamentu. Arabské písmená pod rokov kaligrafa nadobúdajú okrúhlu, štvorcovú, šešťuholníkovú formu, formu plodov, kvetov, vtákov. Samotné nápisy nadobúdajú figurálnu formu v podobe slávika, ruže a pod. A pritom vždy možno zistiť rukopis majstra, spoznať, ktorý kaligraf (pisár či umelec zároveň) napísal ten – ktorý text. Arabi nazývali krasopis darom božím. Spolu s kaligrafiou národov Ďalekého východu – Japoncov, Kórejcov, Číňanov, mala veľký vplyv na západoeurópske maliarstvo. Vplývala aj na básnikov 20. storočia. Napríklad na básne veľkého francúzskeho básnika Apollinaira, ktorý nazval jednu zo svojich zbierok básni Kaligramy.

Táto veľmi zaujímavá oblasť výskumu na styku poetiky a gramatológie ešte len čaká na svojich bádateľov. Takisto aj iné otázky estetiky písma. Prečo však pokladáme jedno písmo za pekné a druhé nie? Gramatológia bude môcť na túto otázku odpovedať až vtedy, keď bude kráčať ruka v ruke nielen s estetikou, ale aj s náukou o ľudskom vnímaní – s psychológiou.

NAJSTARŠÍ DOKUMENT NA ZEMI

Dnes na pôde Mezopotámie, v údolí riek Tigris a Eufrat, za-znieva arabská řeč. Před dvoma tisícmi rokov tu hovořili po faramejsky. Před ďalšími dvoma tisícročiami (t. j. dvetisíc rokov před n. 1. a štyritisíc rokov před súčasnou dobou) převládala v Mczopotámii akkadská reč.A ak sa vnoříme do temnej minulosti ešte dalších dvetisíc rokov dozadu, zistíme, že před přibližné šesťtisíc rokmi sa tu hovořilo po sumersky_jA nielen hovořilo, ale vyskytli sa aj pokusy po sumersky písať. Zachovalo sa vel'ké množstvo „hliněných knih", vypálených tabuliek, pokrytých pikto-grafíckými znakmi. Podl'a nich sa vedcom podařilo oživit' ťažkú, zložitú a dlhú cestu, ktorou museli prejsť Sumeři, pokým sa na¬učili písať „ozajstným písmom", t. j. vyjadřovat' hovořenu řeč pomocou grafických znakov.

V Leningrade v Ermitáži je pod inventárnym číslom 15 000 uložená najstaršia zo zachovaných sumerských tabuliek. Je stará najmenej 5100 (možno dokonca 5500) rokoy^ A pretože právě Sumeři vykročili ako prví na světe na cestu vynájdenia písma, možno tuto tabul'ku právom nazvat' prvým písomným doku-mentom na zemi.

Prirodzene, vek „obrázkových textov", ktoré sa našli v pa¬leolitických jaskyniach, sa nemeria na tisícročia, ale na desiatky tisícročí. Tie však neboli písmom, ba ani protopísmom, číže zárodkami písma, ale patria do oblasti výtvarného umenia. To isté možno povedať o skvělých tassilských freskách na Sahaře a mnohých iných pamiatkach z mladšej doby kamennej. Na tabufke uloženej v leningradskej Ermitáži sú nakreslené dokopy iba štyri znaky: tiara, znak symbolizujúci ženu, ruka a ohrada. I keď májů obrázkový, piktografický ráz, predsa nie sú pikto-gramom, ani „obrázkovým textom", ale zápisom. Všetky znaky na tabul'ke májů samostatný význam, symbolizujú určitý kónkrétny pojem (alcbo skupinu blízkých pojmov: tiara móže zna¬menat' aj pojem panovník, alebo panovnická, alebo moc). V pikto¬grame jednotlivé znaky tvoria jediný kompaktný komplex, alebo je „událost"' rozčleněná na jednotlivé situácie. Kto nepozná „predchádzajúce" obrazy, nemóže pochopit' „nasledujúce" (v tom¬to zmysle by ideálom pře piktograíiu bolo filmovanie, ozajstný „příběh bez slov" —jednoducho „premietnutie události".) Znaky na tabul'ke z Ermitáže sú typickými ideogramami, znakmi určitých pojmov alebo věcí.

A predsa to ešte nie je ozajstné písmo, vyjadrujúce súvislú řeč ako takú. K jeho vytvoreniu pristúpili Sumeři ovefa neskoršie. Archeológovia našli vel'ký archív dokumentov v ruinách starého sumerského města Uruk (biblický Érech, dnes Várka) a v Iráku, ktoré sú staré okolo páťtisíc rokov. Analýza znakov na tabufkách ukazuje, že tieto znaky ešte nie sú logogramami (t. j. znakmi vyja-drujúcimi konkrétné slovo konkrétného jazyka), sú iba ideo¬gramami. pripomínajúcimi. no nezaznamenávajúcimi jazyk v pra-vom zmysle tohto slova.
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.