referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Stanislav
Streda, 13. novembra 2019
Vývin písma
Dátum pridania: 23.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sonulkatt
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 162
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 28m 40s
Pomalé čítanie: 43m 0s
 

ÚVOD

Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Prostriedky, ako zaznamenávať a predávať správy pomocou kresieb, znakov a obrazov existujú už desiatky tisíc rokov. K tým najstarším určite patria jaskynné maľby. Písmo ako také vzniklo až v dobe, keď ľudia vytvorili prvý ucelený súbor znakov a symbolov, ktorými si mohli navzájom predávať jasné a konkrétne informácie.

K dnešnému písmu vedie päťtisíc rokov dlhá cesta, na ktorej začiatku je snaha človeka zaznamenať myšlienky jaskynnou maľbou a zapamätať si ju pomocou jednoduchých znamení, napríklad zárezov na stene alebo pomocou šípok. Prvý vývojový stupeň smerujúci k písmu tvoril obrázok – piktogram – napríklad postava so zvieraťom. Aj keď sa obrázok graficky zjednodušoval, znázorňoval celú vetu. Nebol znakom pre slovo a tým menej pre hlásku. Druhým stupňom bol ideogram, v ktorom znak vyjadroval kratší alebo dlhší rad hlások. Napríklad nohy označovali končatiny ale aj chôdzu. K vyjadreniu myšlienky bola potrebná znalosť mnohých znakov. Napríklad pre predstavu storočia, sa mohlo zaznamenať spojenie znakov číslice 100 a vtáka, ktorý symbolizoval pohyb letu. Posledným a najdokonalejším stupňom vývoja boli fonogramy, ktoré zaznamenávali zvuky a hlásky.

Každá kultúra dospela k rôznemu stupňu vývoja písma. tento vývoj ovplyvňovala zemepisná poloha, spoločenské potreby, osobitosť jazyka, vplyv vlastných predchádzajúcich písomných sústav a písmo susedných národov. Na grafickú stránku písma i rýchlosť jeho šírenia pôsobili aj písacie materiály a nástroje.

Písmo jestvuje ako jav sám o sebe, ale jeho podstatu treba hľadať v interakcii s ostatnými zložkami ľudskej kultúry. Vznikalo a vzniklo u tých národov, ktoré dospeli na taký stupeň vývoja , že potreba písma bola u nich nevyhnutná. Je výsledkom rozvoja vyššieho stupňa kultúry, na druhej strane urýchlilo vývoj kultúry tým, že ľudské myšlienky a vynálezy sa mohli šíriť vo väčšom rozsahu, ako to bolo v spoločnosti, ktorá písmo nepoznala. Zaznamenaním myšlienky vzniká dokument, v umeleckej oblasti je to ústna slovesnosť, ktorá sa mení na literatúru. Začína sa historická éra ľudstva.

VZNIK PÍSMA

Začiatky vzniku písma je potrebné hľadať v povodí Eufratu, Tigrisu a Nílu, ale tiež Jang-ć-´tiang a Chuang-che, v oblastiach vyspelých kultúr. Prvé písomné sústavy sa vyvinuli nezávisle od seba. Vytvorili ich obyvatelia Babylonu, Egypta a Číny. Susedné národy od nich prijali písmo už hotové a v priebehu času si ho prispôsobili vlastným potrebám. Egyptské a babylonské písmo sa stalo základom vzdelanosti európskych národov.

Piktogramy

Približne pred sto rokmi našli v jaskyni Altamira v Španielsku obdivuhodne realistické vyobrazenia bizónov, diviakov a kamzíkov. Najstaršie kresby majú dvadsaťtisíc, podaktoré i tridsaťtisíc rokov. Zvieratá sú zobrazované s neuveriteľnou znalosťou ich anatómie a zvykov.

Už od začiatku existencie ľudskej spoločnosti pociťovali ľudia potrebu nielen zvukovej reči, ale aj piktografického jazyka. Tento pojem pochádza z latinského slova pictum = nakreslené a gréckeho slova grafo = nápis, písmo.

Skaly v Amerike, Austrálii, Európe, Ázie i Afrike sú pokryté tisíckami kresieb, ktorých tvorcami sú naši predkovia i ľudia nám bližších dôb vrátane nášho storočia. Dnes sa piktografický jazyk používa ako doplnok písma (grafiky, kresby, ilustrácie). V dobe kamennej nebol doplnkovým, ale základným prostriedkom záznamu informácií. Etnografi dodnes neobjavili kameň, ktorý by nebol používal piktografický jazyk. Dodnes ho používajú austrálske kmene, Bušmeni i niektoré iné etniká, ktoré si zachovali obyčaje a spôsob života ľudí z doby kamennej.

Babylonské písmo

Dnes na pôde bývalej Mezopotámie, v údolí riek Eufrat a Tigris, zaznieva arabské reč. Ak sa však vnoríme do temnej minulosti tejto krajiny, zistíme, že sa tu približne pred šesť tisícimi rokmi hovorilo po sumersky. A nielen hovorilo, ale vyskytli sa aj pokusy po sumersky písať. Zachovalo sa nám množstvo hlinených kníh a vypálených tabuliek pokrytých piktografiskckými znakmi.

V Leningrade v Ermitáži je uložená najstaršia zo zachovaných sumerských tabuliek. Je stará najmenej 5100 (možno aj 5500) rokov. A pretože práve Sumeri vykročili ako prví na svete na cestu vynájdenia písma, možno túto tabuľku nazvať právom prvým písomným dokumentom na zemi. Sumerské písmo ešte nie je ozajstným písmom, pretože nevyjadruje súvislú reč ako takú. K jeho vytvoreniu pristúpili Sumeri, oveľa neskoršie. Archeológovia našli veľký archív dokumentov v ruinách starého sumerského mesta Uruk a v Iraku, ktoré sú staré okolo päťtisíc rokov. Tieto znaky sú ideogramami, pripomínajúcimi, no nezaznamenávajúcimi jazyk v pravom slova zmysle. Sumeri začali zavádzať do svojho písma symboly, a nie obrázky. Napríklad namiesto mena bohyne nakreslili znak, ktorý bol jej symbolom. Namiesto názvu občiny nakreslili znak jej totemu, jej emblém. Sumeri našli aj inú cestu: jeden pojem vyjadrovali kresbou označujúcou iný, no blízky pojem. Napríklad prídavné meno čierny označovali pomocou znaku tma, alebo kresba nohy mala vyjadrovať aj slovesá chodiť, prinášať a pod. Až táto posledná cesta priviedla Sumerov k vytvorenie písma. Hoci ideogram mal niekoľko významov, z kontextu sa vždy dalo zistiť, o ktorý z nich ide. Sumeri prešli aj cez rébusové zápisy, ktoré vyjadrovali gramatické ukazovatele. Trvalo im približne tisíc rokov, kým prešli od ideografie cez rébusové záznamy k ozajstnému


Vývoj písma priniesol zjednodušovanie a schematizovanie piktografických znakov. Formu znakov ovplyvnil aj materiál na písanie a samotné písacie náčinie. Sumeri písali na hlinu. Najprv kreslili znaky zahrotenými paličkami, ale pretože hlina je materiál lepkavý a nakresliť na ňu rýchlo rovné a okrúhle čiary je ťažké, začali pisári používať iné náčinie – paličky s trojhranným ostrím. Týmto ostrím už nekreslili, ale vytláčali znaky. Preto sa pôvodné obrázkové znaky sumerského písma zmenili na znaky zo spojených klinov, ktoré sa ľahko vytláčali do hliny paličkou s trojhranným ostrím. „Hlinené knihy“ uchovávali v sudoch, truhliciach alebo v nádobách. Archeológom sa pošťastilo nájsť celé „knižnice“ tabuliek pokrytých klínovými znakmi. Najväčší poklad hlinených kníh našli pri vykopávkach Aššurbanipalovho paláca a hlavného sídla chetitských kráľov. Práve tu sa našiel text najstaršieho literárneho diela na svete Epos o Gilgamešovi.

Klínové písmo prevzali v 3. tisícročí pred n.l. Chetiti, národ neznámeho pôvodu. Písmo tohto národa sa podarilo rozlúštiť českému vedcovi Bedřichovi Hroznému (1879-192), z nápisov na hlinených tabuľkách z kráľovského paláca Boghazkőy (Turecko).

Klínové písmo používala prevažná väčšina národov Prednej Ázie. Vrcholu vývoja dosiahlo klínové písmo vo fonetickej podobe klínovej abecedy z nálezu v sýrskom Ras Šamra, starobylom Ugarite. Toto ugaritské klínové písmo vzniklo v 2. tisícročí pred n.l. v oblasti dnešnej Sýrie a Palestíny. Obsahovalo 30 znakov.

Klínové písmo malo priamy vplyv na vznik a vývoj mladších foriem písma v starom Egypte, keďže obe otrokárske veľmoci viedli čulý obchod a kultúrny styk.

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.