Predhistorické Grécko

Pozostatky kykladskej, minojskej a mykénskej civilizácie na Kréte a v pevninskom Grécku sú stopami po niekoľkých najstarších a najpozoruhodnejšie rozvinutých spoločnostiach v Európe. Ich civilizácie sa opierali o poľnohospodárstvo a obchod. Bájne rozprávania o trójskej vojne možno odrážajú zvraty, ku ktorým dochádzalo v dôsledku úpadku týchto civilizácií.

Minojská Kréta

Niektoré z najstarších poľnohospodárskych osád v Grécku, ktoré sa našli na Kréte, pochádzajú asi zo začiatku 7. tisícročia pred n. l. Nálezy naznačujú, že obyvateľstvo sa sústreďovalo do veľkých osád asi od roku 3500 pred n. l. Tieto osady mali spoločné črty s osadami na ázijskom Blízkom východe, napríklad pravidelné usporiadanie ulíc a ústredne situované hlavné námestie alebo významné budovy. Na vrchole svojho vývoja asi v rokoch 1700-1400 pred n. l. mohlo mať najväčšie mesto Knossos asi 1200 obyvateľov. Začiatkom 15. storočia pred n. l. boli všetky paláce na Kréte okrem Knossu zničené, čo mohol byť dôsledok mocenských bojov s pevninským Gréckom o ostrov. Knossos bol niekoľkokrát zborený a palác v Knosse bol naposledy zničený asi v roku 1400 pred n. l. Požiare v palácoch vypálili hlinené tabuľky obsahujúce text písaný písmom známym ako lineárne písmo B. Tieto texty nám poskytujú podrobné informácie o každodennom živote v Knosse. Napríklad vypovedajú, že hlavnou činnosťou bolo pasenie oviec a že veľký počet žien sa venoval výrobe textilu. Vidiecky poľnohospodári vo vnútrozemí posielali do palácov panovníkov ako tribút olej, víno a obilie. Z tohto sa vynára obraz spoločnosti, ktorej existencia bola založená na obchode a poľnohospodárstve. Keďže Minojčania mali rozsiahle obchodné kontakty, ďalšie paláce minojskej civilizácie na Kréte vyrástli vo Faiste, Mállii a Zákre a boli spojené s bohatým vidieckym vnútrozemím i s trasami námorného obchodu.

Mykénska civilizácia

„Mykénsku civilizáciu“ predstavuje nielen spoločnosť predhistorických Mykén, významného strediska na východnom Peloponéze, ale aj rad sídel v pevninskom Grécku, ktoré sa vyvinuli asi do roku 1600 pred n. l. V 16.-12. storočí pred n. l. sa Grécko rozdelilo na malé kráľovstvá, spravované s opevnených citadel a kráľovských palácov. S úpadkom Knossu od 14. storočia pred n. l. sa vytratil hlavný súper Mykénčanov, mykénska civilizácia dosiahla svoj zenit a dominovala juhu Egejského mora. Moc týchto bojovníkov a obchodníkov sa rozšírila okolo roku 1450 pred n. l. až po Krétu a je pravdepodopné, že písmo známe ako lineárne písmo B sa vyvinulo v dôsledku vzájomného ovplyvňovania týchto dvoch civilizácií. V 14.-13. storočí pred n. l. sa mykénska zdobená keramika vyvážala do celej egejskej oblasti a východného i stredného Stredomoria a vymieňala sa za meď z Cypru a Sardínia, slonovinu zo Sýrie a iný luxusný tovar z Egypta. Niektoré z najvýraznejších pozostatkov mykénskej civilizácie sa našli v okrúhlych hrobkách (toloch) vládnucich tried. Predmety nájdené v týchto hrobkách, napríklad zbrane alebo pozostatky koní, naznačujú, že táto civilizácia si mimoriadne cenila vojenskú slávu. Po rozpade tradičných obchodných a komunikačných trás dochádzalo v 13. storočí pred n. l. dynastickým nepokojom a mykénska civilizácia začala upadať.

Obdobie temna

Mykénska civilizácia v pevninskom Grécku sa rozpadla niekedy okolo roku 1200 pred n. l. Pravdepodobne štyri storočia po tomto kolapse zmizlo jej písmo a zmena v archeologických nálezoch naznačuje, že nastala istá prestávka v komunikácii medzi komunitami. Táto éra sa často označuje ako obdobie temna. Avšak archeologické vykopávky, napríklad v Lefkandhi na ostrove Eubója v strednom Grécku, odhalili dôkazy o značnom bohatstve a obchode s Cyprom a Levantom v 10. a 9. storočí pred n. l. Novinkou, ktorá sa očividne objavila v tomto období, bolo používanie železa ako hlavného kovu pri výrobe zbraní a nástrojov, podľa čoho sa obdobie po roku 1125 pred n. l. označuje ako doba železná.

Iliada a dejiny

Počas tzv. obdobia temna sa pospájali príbehy o heroickej epoche a vznikla Homérova Iliada a Odysea. Iliada rozpráva príbehy o viacerých konfliktoch známych ako trójska vojna, ku ktorej vraj došlo asi v roku 1250 pred n. l. Iliada sa najlepšie interpretuje ako séria bájí, ktoré vznikli za istý čas. Básne boli zozbierané asi v roku 750 pred n. l. – niektoré 500 rokov po trójskej vojne. Odrážajú nielen predstavu Grékov o svojej minulosti, ale poskytujú aj informácie o mykénskej civilizácii, období temna a o 8. storočí pred n. l. Legendárne stránky Iliady nemožno považovať za historický fakt, ale oprávnene sa môžeme domnievať, že príbeh o trójskej vojne asi inšpirovala séria prevratov.

Trójska vojna

V Iliade sa trójska vojna vykresľuje ako konflikt medzi Achájcami (Grékmi) a Trójanmi. Trója bola pevnosťou ovládajúcou Dardanely, osada založená v dobe bronzovej. Podľa Homéra došlo ku konfliktu vtedy, keď Paris, syn trójskeho kráľa, uniesol Helenu, ženu spartského kráľa. Grécke vojská sa zhromaždili pod velením Agamemnoma, brata spartského kráľa Menelaa, aby získali Helenu naspäť. Deväť rokov obliehali Tróju a v desiatom roku sa Achilles, najväčší z gréckych hrdinov, stiahol po hádke s veliteľom Grékov z boja. Kým sa Achilles nevrátil, mali Trójania prevahu nad Grékmi. Achilles potom zabil trójskeho veliteľa Hektora a Gréci porazili Trójanov. Podľa Homéra Tróju zrovnali so zemou a jej ženy a deti predali do otroctva. Tieto básne hovoria o zápase Grékov s Negrékmi mali pre Grékov klasického obdobia veľký význam. Iliada a Odysea sa stali zdrojom Gréckej mytológie a zároveň zdôrazňovali rozdiely v hodnotách, napríklad v pravidlách vedenia vojny, etikete obdarúvania a v zrážke verejných a súkromných záujmov.