Sicília bola rozdelená medzi grécke mestá na západe a kartáginské osady na východe. Ale roku 288 pred n. l. sa Mamertínci, drsná banda žoldnierov z Kampánie, zmocnili sicílskeho mesta Messina ležiaceho hneď na druhej strane úžiny oproti Itálii. Grékom a Kartágincom na ostrove spôsobili veľké starosti a napokon ich Syrakúzania obliehali v ich meste.

Jedna skupina obyvateľstva v Messine požiadala Kartágo o pomoc, zatiaľ čo ostatní sa obrátili na Rím. Kartáginci prišli ako prví a umiestnili tu svoju posádku. V Ríme konzuli predložili otázku intervencie na hlasovanie ľudu (údaje sa opierali o materiálny zisk z vojny). Rimania roku 264 pred n. l. odhlasovali vyslanie armády do Messiny, a konflikt sa vyostril.

Na problémy v Messine sa rýchlo zabudlo a Rím s Kartágom boli vo vojnovom stave v prvom z konfliktov známych ako púnske vojny. Táto vojna o Sicíliu bola dlhá a bojovalo sa zväčša na mori. Rimania neboli skúsení námorníci, čo bolo spočiatku pre nich nevýhodou. Až keď sa zmocnili kartáginskej lode, začali stavať podľa nej vlastné plavidlá. Trikrát prišli na mori o celú flotilu.

Rimania si naopak roku 241 pred n. l. vynútili prímerie. Kartáginci sa podľa dohody mali celkom stiahnuť zo Sicílie (Rím tak získal svoju prvú provinciu mimo pevniny) a zaplatiť veľké odškodné. Kartágo však okamžite muselo čeliť trpkej vzbure jeho vlastných žoldnierov a podmaneného afrického obyvateľstva. Rimania využili ťažkosti mesta a žiadali, aby im odstúpilo aj Sardíniu. Kartáginci nemohli odmietnuť, ale na túto nespravodlivosť nikdy nezabudli. Rimania po príchode Hannibala oľutovali svoju chamtivosť.