Zrod Čínskej ľudovej republiky

Vzostup komunistov

Jedna z vecí, ktoré najviac ohrozovali Čangkajšekovu vládu bol vzostup komunistov. Mao Cetung, ktorý sa stal marxistom počas Hnutia Štvrtého Mája(robil knihovníka na Pekingskej univerzite) strašne veril v revolučný potenciál roľníkov. Napriek zlyhaniu revolúcie v 1927, Mao pokračoval v práci medzi roľníkmi. Bez toho aby sa nejako poradil s ČKS, začal tam kde pôsobil, zriaďovať roľnícke soviety. Keď už mal dostatočnú moc vyhlásil si koncom roku 1931 Čínsku Sovietsku Republiku pod jeho vedením. Pomocou Dlhého pochodu, na ktorom sa zúčastnilo 100 000 ludí sa dostal do vedenia ČKS.

Vojna s Japonskom

Potreba ťažobných surovín a rastúca populácia boli hlavné dôvody na to aby Japonsko obsadilo Mančursko. Do vlády tam nasadili bývalého cisára Pchu-i. Pre Čínu to bola ekonomická rana. V Číne narástol odpor proti Japonsku, a zároveň aj proti Kuomintangu, ktorý bol zameraný viac proti komunistickej strane ako proti Japonsku. V roku 1939 sa ozbrojené nacionalistické sily, vyhnané z Mančurska vzbúrili a zadržali Čangkaišeka až kým nesúhlasil, aby sa vojenské akcie presunuli od komunistov na japoncov. V roku 1937 sa rozpútala tvrdá, priama vojna proti Japonsku a Kuomintang s ČKS sa dali dokopy, čo pomohlo najmä ČKS, ale potom sa to kvôli nedôvere medzi nimi rozpadlo, napriek tomu že Japonsko si dobíjalo stále viac územia. Spory medzi týmito dvoma stranami sa stávali čoraz častejšími. Komunisti zvyšovali svoj vplyv, kde to len šlo, propagandou, reformami, znižovaním daní a zvýhodňovaním roľníkov a Kuomintangáci sa snažili tento vplyv neutralizovať. V roku 1945 sa vďaka zručnej organizácii a propagande zvýšil počet komunistov v strane z 100 000 na 1 200 000. V 1945 sa skončila vojna s Japonskom, ale Čína bola na pokraji občianskej vojny.


Občianska vojna

Počas druhej svetovej vojny pomáhalii Kuomintangu USA. Okrem toho sa ešte podpísala zmluva medzi USA a Čínou o umiestnení amerických posádok v Číne kvôli rovnakým protijaponským záujmom. USA sa ale nepodarilo zmieriť dve súperiace strany. Po vojne USA videli, že sa im nepodarí zmieriť strany ani vojensky, tak odvolali z Číny Marshallov plán. V občianskej vojne USA finančne podporovali nacionalistov. Nacionalistická vláda sa snažila získať si podporu vnútornými reformami. Snahy boli márne a koncom roku 1948 bola už pozícia nacionalistov veľmi slabá. V roku 1949 bol Peking bez bojov obsadený komunistami. V apríli až novembri sa všetky veľké mestá vzdali od Kuomintangu komunistom bez väčšieho odporu. Vidiecke oblasti boli pod vplyvom komunistov už dávno. Čangkaišek, Kuomintang a pár prívržencov odleteli na Taiwan a Taipei si tam vyhlásili za dočasné hlavné mesto Číny.

Čínska Ľudová Republika

1. Októbra 1949 bola formálne založená Čínska Ľudová Republika so sídlom vlády v Pekingu. 2. Októbra bola uznaná Sovietskym Zväzom a podpísala s ním aj dohodu o spolupráci a vzájomnej pomoci. V prvom roku sa vláda tešila veľkej podpore medzi všetkými, ale najmä roľníckymi triedami. V 1950 pribudlo veľa ďaľších štátov, ktoré republiku uznali aj keď to trochu komplikovala účasť Číny v Kórejskej vojne. V 1951 OSN vyhlásili Čínu za agresora v Kórei a uvalili embargo na dovoz zbraní a vojnového materiálu do Číny. Potom ako Čína vstúpila do vojny s Kóreou, uvolnila sa vnútorná politika a začala sa kampaň proti nepriateľom štátu, ktorej hlavným cieľom boli cudzinci a kresťanskí misionári prehlásení za amerických agentov. Toto sprevádzala ešte aj územná reforma a boj proti bohatým roľníkom a vlastíkom pôdy.