ÚVOD

Veľká Morava vznikla na území bývalej Samovej ríše. Jej vznikom sa začali formovať nielen počiatky našich dejín, ale aj územia, ktoré sa stalo domovom a oveľa neskôr modernou republikou. Podľa môjho názoru, by každý človek mal poznať svoj pôvod. Je síce pravda, že mnoho dnešných Slovákov pochádza z úplne iných častí sveta a jeho predkovia sa mohli presťahovať na toto územie až napríklad po zániku Veľkej Moravy. Aj napriek tomu nie je na škodu vedieť, čo sa odohralo na tomto území. Aj napriek tomu, že príliš neobľubujem slovenské dejiny, tému som si vybrala, pretože ma z našich dejín zaujíma najviac. Taktiež mám prístup k literatúre, čiže som nemusela pátrať po knihách v knižniciach. Svoju prácu som rozdelila na tri kapitoly, počiatky, rozmach a zánik Veľkej Moravy.


1. Počiatky Veľkej Moravy

Prvým útvarom na území Slovenska, Moravy, časti Čiech a Rakúska bol kmeňový zväzok, ktorý založil franský kupec Samo. Asi dvesto rokov po páde Samovej ríše, vznikol prvý skutočný slovanský štát - Veľká Morava. Vznikla násilným pripojením Nitrianskeho kniežactva k Moravskému. Bolo to za vlády prvého známeho vládcu Nitrianskeho kniežactva, Pribinu. Vtedy Mojmír, vládca Moravského kniežactva vyhnal Pribinu z Nitry a ovládol jeho ríšu.

1.1. Pribina a Mojmír

Pribina bol prvý slovenský vladár s prvým písomne zachovaným menom na Slovensku. Filológom však robí veľký problém interpretácia tohto mena. Český filológ profesor Weingart, tvrdí, že by sa meno malo zapisovať Pribyna. Písomný prameň ho však zapisuje Priwina. Zapísal ho Nemec, čo značí, že zápis prispôsobil hornonemeckej alebo bavorskej výslovnosti. Aj Taliani zapisovali toto meno nejednotne, napríklad Briwino, Briuuinus Priwina, Bribina, Priuuinna. Slovenský filológovia však vždy meno zapisovali ako Pribyslav, Priba, Pribe, Priban, Pribin. Starý slovanský filológovia tvrdia, že meno pochádza zo slova byť, pribývať a označuje muža, ktorému pribúda sláva, moc, udatnosť alebo územie, čo by súhlasilo so slovanskými zvykmi. Neskôr filológovia začali uvažovať nad výkladom z prvého zápisu. Priwina slovansky Privina z praslovanského Pŕvina, čo by znamenalo prvorodeného syna. Tento výklad sa však neujal, pretože nebol dostatočne podložený, ale podnietil ďalšie hypotézy. Sovietsky akademik Trubačev tvrdí, že pôvodne meno znelo Pri-je-bina, čo by znamenalo nemanželský syn. Niekoľký filológovia túto teóriu potvrdzujú z latinskej podoby mena Privignus.

Pribina po porážke nejaký čas cestoval medzi príbuznými. Ľudovít Nemec, východofranský kráľ z rodu Karolovcov, udelil Pribinovi do léna, čiže mu prepožičal oblasť Blatného jazera (dnešný maďarský Balaton). Tu Pribina nechal vybudovať hrad, ktorý nazval Blatnohrad. Pribina postupne začal budovať kostoly a vo veľkom podporoval kresťanstvo. Nakoniec aj oblasť Blatenského jazera prešla do jeho vlastníctva a mohol ju odkázať synovi Koceľovi. Týmto sa začlenil do bavorského šľachtického zboru a už nebolo cesty k zmiereniu s Veľkomoravanmi. Pribina nakoniec padol v boji alebo bol zavraždený. Na jeho trón zasadol syn, Koceľ. O Mojmírovi sa nezachovali skoro žiadne informácie. S istotou sa dá určiť len pôvod jeho mena. Vzniklo zo slova mír, čiže mier, kľud, pokoj. Celé meno je teda odvodené zo slovného spojenia môj mier.


2. Rozmach Veľkomoravskej ríše

2.1. Rastislav a solúnsky bratia

Po slovansky ide o muža, ktorého sláva rastie. Keďže meno je zložené je kniežacie. Rastislav bol dosadený na kniežací stolec v roku 846 Ľudovítom Nemcom. Frankom sa pozdával preto, že bol jednak Mojmírov synovec, pretože potreboval na trón dosadiť niekoho z veľkomoravských veľmožov, aby zachoval mier, a jednak sa spriatelil s Karolmanom, Ľudovítovým synom a predpokladali, že bude udržiavať dobré vzťahy s Franskou ríšou. Avšak len čo sa dostal k moci začal sa zbavovať franskej nadvlády. Začal s franským duchovenstvom. Ľudovít Nemec to bral za vzburu a v roku 855 vyšiel proti Veľkej Morave. Rastislav sa utiahol do svojej hlavnej ale neznámej pevnosti. Tu útok odrazili a unavené Ľudovítove vojská potom prenasledovali. Ľudovít sa spojil s Bulharskom, kde vládol cár Boris. Veľká Morava bola teda ohrozená z východu aj západu a tak musel Rastislav konať.