Poslal k pápežovi do Ríma posla so žiadosťou o kňazov, ktorý však nebudú nemeckého pôvodu. Pápež Mikuláš však nechcel ísť proti Ľudovítovi Nemcovi a tak žiadosť odmietol. Preto poslal Rastislav pravdepodobne v roku 862 poslov k mladému byzantskému panovníkovi Michalovi III. Ten zobral žiadosť alebo skôr prosbu veľmi vážne a oslovil Konštantína Filozofa. Požiadal ho, aby sa tejto úlohy ujal spolu s bratom Metodom. Kde sa v Thessalonike, čiže Solúne, medzi Grékmi zjavili dvaja muži, ktorí hovorili sloviensky? Je viac než pravdepodobné, že ich matka so slovanským menom Mária, bola pôvodom Slovanka a od malička ich učila tomuto jazyku.

Konštantín sa narodil v roku 827. Po stredoškolských štúdiách študoval na najlepšej byzantskej vysokej škole pri chráme Hagie Sofie. Po ukončení štúdií odmietol ponuku kancelára. Ten mu dával za ženu dcéru s tým, že po svadbe sa stane správcom kniežactva. Konštantínovi bola nakoniec pridelená funkcia bibliotekára na vysokej škole Hagia Sofia. Odtiaľto však zakrátko doslova, ušiel a stal sa profesorom filozofie na carihradskej vysokej škole. Bol poverený aj diplomatickou misiou k Arabom. Po tom sa na trón dostal Michal, pretože matku, ktorá vládla za neplnoletého syna dal aj so sestrami zatvoriť do kláštora a ministra a kancelára, priateľa Konštantína a Metoda, Theoktista dal zavraždiť. Urobil tak na podnet svojho strýka Bardasa. Bratia sa chceli vyhnúť problémom a uchýlili sa do kláštora. Nepodarilo sa im to, ale pred Bardasom sa ich zastal Focius. Bol novou pravou rukou Bardasa, pôvodne bol vysokoškolským profesorom. Bratia boli nakoniec vyslaní s vládnym posolstvom do Chazarskej ríše. V roku 861 sa títo byzantský vyslanci vrátili do Carihradu, Michal ich vyslal na Veľkú Moravu, aby učili Slovanov čítať a písať.

Konštantín sa však úlohy ujal pod podmienkou, že majú vlastnú abecedu. Potom, čo mu Michal povedal, že nemajú reagoval vetou: Kto môže na vodu reči písať? A tak Konštantín vytvoril hlaholiku. Pomocou nej potom preložil celú Bibliu a pridal k nej Proglas- Predslov. Bola prvá báseň v slovienskom jazyku. Konštantín a Metod teda s preloženými knihami odišli v roku 863 šíriť vzdelanosť na Veľkú Moravu.

Učenie Biblie v „barbarskom jazyku“ spôsobilo zasadnutie v Benátkach. O tom sa dozvedel aj pápež Mikuláš a zavolal bratov do Ríma. Pápež však zomrel pred tým ako bratia prišli do Ríma. Nový pápež Hadrián II. bratov prijal a ich činnosť schválil. Dokonca sa v Chráme svätého Petra viedla bohoslužba v slovienskom jazyku. Konštantín však počas návštevy Ríma ochorel. Utiahol sa do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril a zakrátko v roku 869 zomrel. Metod sa na žiadosť Rastislava, Svätopluka a Koceľa, vrátil na Veľkú Moravu ako biskup.

2.2. Bitka pri Devíne a Svätopluk

Keď v roku 864 Ľudovít Nemec opäť zaútočil na Veľkú Moravu, Rastislav sa stiahol na Devín. Rastislav bol tento krát porazený. Avšak Ľudovít nespravil z Veľkej Moravy východnú marku. Uvalil na ňu len vazalskú závislosť, taktiež nenamietal proti činnosti solúnskych bratov ani proti škole, ktorú tu zriadili.

Prvá písomná zmienka o Rastislavovom synovcovi Svätoplukovi pochádza z roku 869. Svätopluk spravoval územie dnešného Slovenska. Práve na toto územie napadol druhý prúd franských vojsk na čele s Karolmanom. O týchto udalostiach sa zachovali informácie v podobe Fuldských letopisov. Karolman sa však so Svätoplukom nakoniec spriatelil, čo považoval Rastislav za zradu. Rastislav naplánoval Svätoplukovu vraždu, ale Svätopluk sa o tom dozvedel. Na hostine, kde sa vražda mala uskutočniť odišiel od stola s tým, že ide na poľovačku. Rastislav ho chcel teda zajať tam, ale padol do vlastnej pasce. Svätopluk ho predviedol na Karolmanov dvor. V roku 870 Rastislava odviekli do Regesburgu, kde bol oslepený a zajatý na doživotie (pôvodne mal dostať trest smrti). Karolman samozrejme situáciu využil, onedlho zajal aj Svätopluka a uväznil ho. Obsadil Veľkú Moravu a za správcov vymenoval Viliama a Engelšalka. Avšak pod vedením kňaza Slavomíra sa obyvateľstvo vzbúrilo. Karolman Svätopluka pustil a poslal vojsko na čele s ním na Veľkú Moravu. Svätopluk však uzavrel tajnú dohodu so Slavomírom. Po príchode prešiel na druhú stranu a porazil bavorské vojsko a padli aj grófi. Aj ďalšie bavorské útoky boli odrazené, a tak bol v roku 874 vo Forchheime uzavretý mier.

2.3. Svätopluk a Metod

Medzičasom bol Metod väznení bavorskými biskupmi na čele so salzburským arcibiskupom Aldwinom. Na pápežský post však nastúpil mladý pápež Ján VIII., ktorý ihneď nakázal prepustiť Metoda, to bolo v roku 873. Taktiež odmietol akékoľvek diskusie s Ľudovítom Nemcom o Panónii, pretože ide o Metodovu provinciu, ktorá podlieha priamo Rímu. Avšak zakrátko pápež vydal zákaz slovienskej liturgie, čo bol problém pri budovaní cirkvi na Veľkej Morave. Svätopluk sa však rozhodol naďalej šíriť kresťanstvo v jazyku, ktorému ľudia rozumejú. Takisto aj Svätopluk vedel, že sa nemôže postaviť Franskej ríši za vtedajších podmienok. Preto začal „šíriť kresťanstvo“ do okolitých pohanských krajín a podmaňovať si okolité územia. Dôležitou časťou bolo pripojenie územia Čiech, kde stál na čele knieža Bořivoj. Bavorskí kňazi však vytušili nebezpečenstvo a rozhodli sa rozdeliť spoluprácu Metoda a Svätopluka. Oznámili Svätoplukovi, že Metod sa odkláňa od učenia rímskej cirkvi a je tým pádom kacírom. Svätopluk nevedel ako konať a tak sa obrátil na pápeža, ktorý mu však povedal, že Metoda si volá do Ríma, aby mu objasnil svoje učenie. Pápež súhlasil nielen s Metodovou, ale aj Svätoplukovou činnosťou a predchádzajúce nariadenie zrušil. Ale pripomenul, že evanjelium sa musí prečítať najprv po latinsky a až potom po sloviensky. Pápež však vyslal na Veľkú Moravu švábskeho biskupa Wichinga. Bolo mu pridelené nitrianske biskupstvo. Svätopluk to chápal ako zmierenie s bavorským duchovenstvom.