Svet na mapách v rokoch 1918 – 1938
Versaillský systém a povojnové usporiadanie sveta:
18.1.1919 sa v Paríži uskutočnila mierová konferencia, ktorá mala určiť vzťahy a usporiadanie Európy a sveta po prvej svetovej vojne. Jej cieľom bolo zabrániť novému medzinárodnému konfliktu a udržať mocenskú prevahu štátov Dohody. O podmienkach rozhodovalo plenárne zhromaždenie, ktoré tvorilo 27 víťazných dohodových štátov. Hlavné slovo mala Rada desiatich, ktorú tvorili predsedovia vlád a ministri zahraničných vecí Francúzska, Veľkej Británie, USA, Talianska a Japonska. Systém mierových zmlúv, podpísaných v rámci mierovej konferencie sa nazýva Versaillský systém. Hlavný význam zmlúv bolo vymedzenie hraníc novovzniknutých štátov a dotvorila sa politická mapa Európy.
Pre Nemecko koniec prvej svetovej vojny znamenal značné územné straty. Stratilo 13 % svojho predvojnového územia (7000 km2 ) a 10 % obyvateľstva (6,4 miliónov). Stratilo všetky svoje kolónie v prospech iných štátov:
•Francúzsko – Alsasko a Lotrinsko
•Belgicko – Eupen a Malmedy
•Dánsko – Šlezvicko a Holštajnsko
•Česko – Hlučínsko
•Poľsko – Poznaňsko, Pomoransko, Horné Sliezsko, časť Pruska
Prístav Gdaňsk bol vyhlásený za slobodné mesto pod správou Spoločnosti národov a Poliaci mali k nemu prístup zaistený koridorom, ktorým bolo východné Prusko oddelené od ostatných častí Nemecka. Spoločnosť národov dostala na 15 rokov pod správu územie Sárska. Spoločnosť národov mala pod kontrolou aj ľavý breh rieky Rýn, pričom pravý breh (50 km na západ) bol vyhlásený za demilitarizované pásmo.
Rakúsko taktiež stratilo niektoré územia v prospech iných štátov:
•Taliansko – južné Tirolsko, Istria a Gorlica
•Juhoslávia – časť Štajerska a Korutánska, Slovinsko a Dalmácia
•Poľsko – Halíč
•Rumunsko – Bukovina
Zmluva s Bulharskom znamenala odstúpenie pobrežných častí Trácie Grécku.
Maďarsko muselo odstúpiť nasledovné územia týmto štátom:
•Československo – Slovensko
•Rumunsko – Transylvánia
•Juhoslávia – Banát
Turecko stratilo všetky územia okrem Malej Ázie a okolia Istanbulu (medzinárodná kontrola).
Staré ríše (osmanská, ruská, rakúsko-uhorská) sa rozpadli a na ich troskách vznikli nové štáty
Na území Rakúsko-Uhorska vznikli 4 nové štáty:
- Československá republika – 28.10.1918
- Rakúska republika – 12.11.1918
- Maďarsko – 16.11.1918
- Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov – 1.12.1918 (od 1929 Juhoslávia)
Na území Ruska vznikli:
- Litva – 18.2.1918
- Estónsko – 24.2.1918
- Lotyšsko – 18.11.1918
- Fínsko – 6.12.1917 vyhlásilo samostatnosť a v r.1919 sa stalo republikou
Ďalej vznikli štáty:
- Poľsko – 11.11.1918
- Island – 30.11.1918
- Írsky slobodny štát so štatútom domínia v rámci Britskej ríše – 6.12.1921
Hranica s Maďarskom
Najťažšou otázkou ohľadom územia Slovenska na mierovej konferencii ostalo určenie slovensko-maďarskej hranice. Pre konferenciu bola táto otázka o to zložitejšia, že južná hranica Slovenska existovala dovtedy iba v predstavách, resp. v prácach vzdelancov, v ktorých sa uvažovalo o etnicko-demografickom či geografickom ohraničení možnej slovenskej provincie. Čs. delegácia presadzovala zásadu geografickej a prirodzenej jednoty teritória Slovenska spolu s chápaním slovenského historického územia “od Tatier k Dunaju alebo od Prešporka po Užhorod”. V tejto fáze riešenia problému maďarská delegácia na konferencii nebola prítomná.
Úlohou vypracovať návrh hraníc medzi Maďarskom a ČSR Najvyššia rada spojencov poverila Komisiu pre česko-slovenské záležitosti, ustanovenú 27. februára 1919, ktorá predostrela svoj návrh 26. marca 1919. No Lloyd George (ministerský predseda VB) predložil Rade štyroch pamätné memorandum, bezprostredne namierené proti francúzskej politike v strednej a východnej Európe v súvislosti so vzmáhajúcim sa boľševizmom v Nemecku a s vyhlásením Maďarskej republiky rád (21. marca 1919). Označil čs. hranice za nekvalifikovane vytýčené a nebezpečné. Na memorandum ihneď reagoval G. Clemenceau (fr. ministerský predseda) a obhajoval záujmy ČSR. Rozpor v názoroch na riešenie kritickej politickej situácie zapríčinil odklad a vyžiadal si nové preskúmanie vymedzenia konečnej hranice medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Keďže ČSR sa dostala aj do vojnového konfliktu s boľševickým Maďarskom, otázkou južnej hranice Slovenska sa musela zaoberať i Najvyššia vojenská rada pod predsedníctvom Ferdinanda Focha, ktorá rozhodovala o vojenských veciach a dávala osvedčenia vojensko-strategického charakteru pre Najvyššiu radu spojencov. Návrh konečnej hranice, ktorý teritoriálna komisia vypracovala, bol plodom zložitého a prácne získaného kompromisu, keď sa nevyhnutne musel prekonávať odpor a námietky najmä talianskeho, ale aj amerického zástupcu. Komisia volila hranicu tak, aby v sporných úsekoch, t. j. v podstate na celom úseku na východ od hranice na Dunaji, viedla zhruba stredom územia so zmiešaným slovenským a maďarským obyvateľstvom. Rozhodla sa neuplatniť ani výlučne geografický, ani čisto etnický princíp. Zvolila ich kombináciu s hospodárskymi, komunikačnými, historickými a inými faktormi, teda uprednostnila princíp vzájomnej vyváženosti. Rozhodnutie o definitívnej hranici prijala Najvyššia rada spojencov 12. júna 1919. Veľmi závažným rozhodnutím konferencie bolo, že Dunaj bol vyhlásený za medzinárodnú rieku.
Niekoľko politických zmien v rokoch 1918-1938:
EURÓPA:
1920 – Šesť severných grófstiev (Ulster) sa oddelilo od zvyšnej časti Írska a ustanovilo parlament v Belfaste.
1922 – Vyhlásenie Zväzu sovietskych socialistických republík.
1924 – Monarchiu v Grécku nahradila republika.
1931 – Vyhlásenie republiky v Španielsku.
1937 – Vyhlásenie úplnej nezávislosti Írskeho slobodného štátu.
1938 – Nemecko anektovalo Rakúsko a na základe Mníchovskej dohody, podpísanej Britániou, Francúzskom, Nemeckom a Talianskom, bolo Československo donútené odstúpiť časť svojho územia Nemecku (Sudety) a Maďarsku (Viedeňská arbitráž).
AFRIKA A STREDNÝ VÝCHOD:
1920 – Zajordánsko sa oddelilo od Sýrie.
1922 – Marockí Berberi vyhlásili nezávislú Rífsku republiku.
1922 – Vyhlásenie Tureckej republiky – moc mal v rukách Mustafa Kemal, známy ako Atatürk.
1922 – Francúzsko získalo od Spoločnosti národov mandátnu správu nad Sýriou.
1923 – Južnú Rodéziu (dnes Zimbabwe) ako kolóniu formálne anektovala Veľká Británia.
1926 – Libanon sa odčlenil od Sýrie a vyhlásil republiku.
1932 – Územia Hidžáz a Nedžd sa zjednotili a vytvorili Saudskú Arábiu.
1936 – Podpísaním zmluvy s Egyptom vyhlásila Británia koniec svojho protektorátu nad ním. Vyhradila si však na 20 rokov kontrolu nad Suezským prieplavom.
1936 – Talianske jednotky obsadili Addis Abebu, hlavné mesto Etiópie, a anektovali krajinu.
1938 – Mussolini vyhlásil Líbyu za súčasť Talianska.
ÁZIA A OCEÁNIA:
1927 – Canberra sa stala hlavným mestom Austrálskeho zväzu.
1931 – Mao Ce-tung vyhlásil Čínsku sovietsku republiku v odľahlej provincii Ťiang-si.
1935 – Perzia sa premenovala na Irán.
1937 – Barma sa oddelila od Britskej Indie a stala sa z nej samostatná kolónia.
Kolónie a protektoráty po prvej svetovej vojne:
FRANCÚZSKO:
Afrika – Madagaskar, Kamerun, Fr. Rovníková Afrika, Fr. Západná Afrika, Tunisko, Alžírsko, Maroko, Fr. Guinea
Ázia – Fr. Indočína, Sýria
Amerika – Fr. Guayana
USA:
Amerika – Aljaška
Filipíny
HOLANDSKO:
Amerika – Holandská Guayana
Ázia – Holandská Východná India (Jáva, Borneo, Sumatra, Celebes, Nová Guinea – západná časť)
BELGICKO:
Afrika – Belgické Kongo
PORTUGALSKO:
Afrika – Angola, Mozambik, Port. Guinea
DÁNSKO:
Grónsko
NÓRSKO:
Špicbergy
TALIANSKO:
Afrika – Líbya, Eritrea, Tal. Somálsko
ŠPANIELSKO:
Afrika – Španielska Západná Sahara, Španielske Maroko
JAPONSKO:
Kórea
Tchaj-wan
VEĽKÁ BRITÁNIA:
Afrika – Sierra Leone, Nigéria, Egypt, Uganda, Keňa, Angloegyptský Sudán (kondomínium), Juhozápadná Afrika, Severná Rodézia, Južná Rodézia, Britské Somálsko
Ázia – Omán, Irak, India, Barma, Malajzia
Amerika – Bahamy, Jamajka
brit. domíniá – Kanada, Juhoafrická Únia, Nový Zéland, Írsky slobodný štát, Austrália
