Kráľ chcel mužského potomka, ako prostriedok na upevnenie moci a zaistenie budúcnosti tudorského rodu, ale vek Kataríny bol už príliš vysoký a jej zdravotný stav nevyhovujúci, kvôli niekoľkým potratom. Henrich túžil po Anne Boleynovej
(1507 - 1536). Rušenie manželského zväzku kráľov bolo bežné, ale Henrichove lipnutie na teologických zásadách a strach z toho, že bude mať medzinárodnú hanbu všetko skomplikovali. Trval na tom, aby mu rozvod priznala zodpovedná duchovná autorita. Jeho prvé manželstvo sa však zakladalo na výnimke udelenej pápežom Júliusom II., ktorá umožňovala sobáš Henricha s vdovou po bratovi. Aby dosiahol platnosť rozvodu, snažil sa pápežovi Klimentovi VII. dokázať, že výnimka bola neplatná. Pápež to poprel (1531). Onedlho už Henrich veril, že pápežstvo je len prostriedok, ktorý si vymysleli ľudia, aby obrali panovníkov o ich majetok. Roku 1533 vyhlásil kaplán rodiny Boleynovcov, canterburský arcibiskup Thomas Cranmer manželstvo za zrušené. Táto skutočnosť údajne priviedla kráľa k myšlienke, že je hlavou anglickej cirkvi. Začal osobne riadiť politiku, Wolseyho vymenil za Thomasa Morea (1478? - 1535), ktorý narozdiel od legáta nebol spätý s Rímom. Zvolal parlament a pustil sa do právneho podkladania existencie Anglicka nezávislého od Rímu. Postupne boli prijaté : zákon o annátoch ("prvých plodoch"; 1532), apelačný zákon - od kráľa pochádzajú svetské aj cirkevné zákony, zrušenie vplyvu rímskej stolice na vnútorné záležitosti (aj cirkevné), zákon o supremáte (o hlave cirkvi; 1534) - kráľ ako "jediná a najvyššia hlava anglickej cirkvi (Ecclesia Anglicana)", prvý zákon o nástupníctve (1534) - určenie poradia nástupníctva (týmto zákonom zbavil potomstvo prvej manželky práva dediť v prospech detí Boleynovej). S týmto zákonom súhlasil dokonca aj Thomas More, no spolu s iným zástancami pápežstva boli proti preambule, ktorú zákon obsahoval
a v ktorej sa pápežská moc úplne odmietala. More nezložil supremačnú prísahu "ibaže by vedome vydal svoju dušu večnému zatrateniu". Boli súdení na základe zákona o velezrade (1534) a v lete roku 1535 odporcov popravili. V roku 1536 bol vydaný zákon proti moci pápeža, ktorý úplne odstránil akýkoľvek jeho vplyv.
Po roku 1534 bol ministrom kráľa schopný Thomas Cromwell. Reformoval finančné inštitúcie a kráľovskú radu. Tá sa stala výkonnejšou a dostala pomenovanie Tajná rada. Vytvárala
a aplikovala politiku, ovplyvňovala súdy, finančné záležitosti a správu oblastí.

Neskôr došlo medzi Cromwellom a Henrichom VIII. k nedorozumeniu.