Staroveká literatúra

Staroveká literatúra

Staroveká literatúra sa člení na:

- orientálna literatúra
- antická literatúra

Orientálna literatúra

V starovekej literatúre vznikajú prvé literárne diela v písanej forme, ktoré vychádzajú z ústne podaných mýtov o stvorení sveta, človeka... Najstarším epickým útvarom je epos. V ňom sa opisujú reálne skutočnosti a miešajú sa s nadprirodzenými javmi. Do starovekej literatúry patrí:

- sumerská
- akkadská
- staroegyptská
- hebrejská


Sumerská literatúra – v 4. tisícročí p. n. l., pamiatky, ktoré sa zachovali – Epos o Gylgamešovi – spracúva mýty o stvorení sveta, o potope, o zakladaní štátu a mesta Uruk v Mezopotámií. Gylgameš bol synom človeka a matky bohyne (titan). Bohovia mu dali krásu, múdrosť a silu, keďže bol človekom, bol smrteľný, túžil po nesmrteľnosti.


Hebrejská literatúra – od 12. stor. p. n. l., bola najmladšou literatúrou. Zohrala úlohu sprostredkovateľa medzi literatúrou východu a západu. Dala svetu hebrejskú bibliu, ktorú potom kresťanstvo prijalo pod názvom Starý zákon. Obsahovala súhrn pravidiel a viery pre židov.

Biblia

V preklade „knihy“ – kniha kníh. Delila sa na starý zákon (39 kníh) a Nový zákon (27 kníh). Starý zákon  pôvodne písaný v hebrejčine v papyrusoch a pergamenoch. Neskôr ho preložil aj s Novým zákonom Hieroným do latinčiny v 4. stor. n. l. .


Starý zákon

Knihy Starého zákona: 

- Päť Mojžíšových kníh – Tóra (Genezis)
- Kráľovské knihy
- Samuelové knihy
- Mýty o stvorení sveta a človeka
- Šalamúnová pieseň piesní
- Žalmy, hymny, príslovia, novely (O Jozefovi, ktorého bratia predali do otroctva), bohatierske povesti (O Dávidovi, ktorý premohol obra Goliáša).

Boh

Stvoril svet a človeka za 6 dní a na 7. odpočíval. Prví prarodičia Adam a Eva boli vyhnaní z raja, zbavení nesmrteľnosti, lebo zjedli ovocie zo zakázaného stromu poznania. Za ich hriech bolo ľudstvo potrestané tak, že ženy budú rodiť v bolestiach, muži pracovať v pote tváre, ľudstvo budú prenasledovať rôzne choroby. Kain, syn Adama a Evy, zabil svojho brata Ábela zo žiarlivosti. Boh vypálil Kainovi na čelo znak, aby všetci vedeli, aký je zlý človek. Ľudstvo bolo nepolepšiteľné, Boh zoslal potopu, zachránil sa iba bohabojný Noe, postavil si archu, vzal rodinu a po páre z každého zvieraťa. Pršalo 40 dní a 40 nocí. Noemova archa pristála
v Turecku pri posvätnej hore Ararat. K

Keď znovu pyšné ľudstvo stavbou Babylonskej veže chcelo dosiahnuť nebesá, Boh pomiešal jazyky, aby sa ľudia nemohli dohovoriť. Jediným vyvoleným národom s ochranou prostredníctvom Abraháma (bál sa Boha, bol ochotný obetovať svojho syna Izáka miesto obetného baránka) bol židovský národ (prvý národ, ktorý prijal monoteizmus). Neskôr Mojžíš vyviedol s Božou pomocou židovský národ z Egyptského otroctva a Boh dal ľudstvu 10 Božích prikázaní (boli vyryté na hlinených tabuliach,
nájdené na hore Sinaj – morálny kódex).


Nový zákon

Kresťanská Biblia – písmo sväté – obsahuje okrem starého aj nový zákon (najstaršia kresťanská literatúra). Nový zákon vznikol v 1. a 2. stor. n. l.. Obsahuje život a učenie Ježiša Krista, tak ako nám to sprostredkovali jeho žiaci a stúpenci v evanieliach a epištolách.

Evanielium – radostná zvesť (4 – Marek, Lukáš, Matúš a Ján)
Epištola – apoštolské listy (20), Skutky apoštolské a apokalypsa.


Ježiš Kristus sa narodil v Betleheme v Jeruzaleme. Mária s Jozefom museli z Nazaretu do Jeruzalema prísť, bolo sčítanie ľudu. Hostinská dovolila tehotnej Márií a Jozefovi prespať v maštali. (24. decembra). Malému Ježišovi sa prišli pokloniť traja králi z východu (Gašpar, Melicher a Baltazár). Cestu do Betlehema im ukázala hviezda. Priniesli mu dary – zlato, kadidlo a mirhu. Zastavili sa na dvore židovského kráľa Herodesa Veľkého, hľadali Ježiša. V strachu, že príde Herodes o moc, dal vyvraždiť všetky nemluvňatá do 3 rokov. Márií a Jozefovi sa podarilo ujsť do Egypta, Ježiš sa vyučil za tesára, po rokoch na Veľký piatok sa vrátil do Jeruzalema. Kristus zhromaždí svojich stúpencov – učenníkov, hlása svoje učenie určené biednym. Podstata jeho učenia: „Ten, kto bude dodržiavať 10 Božích prikázaní, bude po smrti odmenený večnou blaženosťou v nebi!“

Kristus pri tom konal zázraky – liečil chorých, oživil mŕtveho Lazara, niekoľkými rybami a pecňami nasýtil davy, v Káni Galilejskej premenil vodu na víno. Vládnuca židovská kňažská kasta sa bojí Kristovho vplyvu, pomocou Judáša, ktorému dal Kajfáš 30 strieborných, chytia Ježiša, potom ho ukrižujú medzi lotrami na Golgote (miesto lebiek). Po 3 dňoch Kristus vstane z mŕtvych, pošle svojich učenníkov do celého sveta hlásať svoje učenie a sám vstúpi na nebesá ako syn boýží. Biblia poznamenala aj našu slovenskú literatúru už od Veľkej Moravy, kedy ovplyvnila tvorbu Konštantína Metoda, ktorí ju preložili do
staroslovienčiny, čiže mala najsilnejší vplyv na stredovekú a barokovú literatúru, Hugolín Gavlovič chcel svojim dielom prispieť k výchove dobrého kresťana.

V 20. stor. si literatúra symbolizmu vypožičiava symboly (kríž na stene, božie muky na rázcestí).

Hviezdoslav sa venoval po svojej krátkej epike biblickým témam.

Katolícka moderna priamo čerpá z Biblie, báseň pokladá za modlidbu.

Milan Rúfus napísal pre deti modlidbičky.