Rozmach Veľkomoravskej ríše za Rastislava a Svätopluka

Počiatky Rastislavovej vlády

-Spočiatku udržiaval dobré vzťahy s Východofranskou ríšou. Budoval systém opevnení v prípade franského útoku.
-Rastislav podporil odboj markgrófa Ratboda proti Ľudovítovi Nemcovi, Ľudovít roku 855 zaútočil na Veľkú Moravu a Rastislav sa ubránil
-Neskôr podporoval odboj Ľudovítovho syna Karolmana proti otcovi. Rastislav využil spojenectvo s Karolmanon na útok proti Pribinovi. Rastislavove vojská vpadli do Blatnohradu a Pribina roku 861 v boji s Moravanmi hynie. Jeho nástupcom sa stal jeho syn Koceľ, ktorý sa vyhýbal konfliktom s Veľkou Moravou

Misia Konštantína a Metoda

Na území Mojmírovho i Pribinovho kniežatstva pôsobili franskí misionári aby tu šírili kresťanstvo. Rastislav si uvedomoval, že prijatím kresť. od franských panovníkov bude jeho ríša závislejšia od Východofranskej ríše. Požiadal preto pápeža Mikuláša I. o vyslanie vierozvestcov ovládajúcich slovanský jazyk. Pápež takých vierozvestcov nemal a nechcel narušiť práva juhonemeckej cirkevnej provincie. Preto sa Rastislav roku 862 obrátil na byzantského cisára Michala III., ktorý vyslal na Moravu dvoch bratov Konštantína a Metoda.

Konštantín a Metod prišli na Moravu roku 863 v lete. Hneď po príchode založili učilište na výchovu kňazov, kde vyučovali o.i. aj liturgiu v domácom jazyku. Solúnski bratia nemali vyššie cirkevné vzdelanie, preto nemohli vysvätiť svojich učeníkov za kňazov. Preto sa roku 867 vybrali do Ríma. Cestou sa zastavili u Koceľa, ktorí im pripojil ďalších 50 žiakov čakajúcich na vysvätenie. Keď došli do Benátok obhajovali sloviensku liturgiu proti trojjazyčníkom. V Benátkach sa zdržali tri mesiace. Pozval ich pápež Mikuláš I., ktorý medzitým zomrel. Prijal ich nový pápež Hadrián II. Priniesli mu ostatky pápeža Klimenta I., ktoré objavili pri Chersone. Po preskúmaní slovienskych bohoslužobných kníh ich pápež schválil symbolickým položením na oltár baziliky Santa Maria Maggiore na Vianoce 867. Konštantín vstúpil do baziliánskeho kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril. 14.2.869 zomrel.

Metoda a niekoľkých učeníkov vysvätili za kňazov. Metod sa vracal na Veľkú Moravu s poverením cirkevného učiteľa, adresované Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi. Koceľ Metoda presvedčil, aby sa vrátil do Ríma a získal od pápeža vyššie cirkevné svätenie a poverenie. Na prelome 869/870 pápež Metoda vysvätil za biskupa a súčasne ho menoval za arcibiskupa pre Panóniu a Moravu. Na Veľkej Morave prepukla vojna s Východofranskou ríšou. Po vzájomnom konflikte Svätopluk vydal Rastislava do rúk nepriateľa a sám upadol do ich zajatia. Metod nič nevediac sa vrátil na Veľkú Moravu, kde ho zajali vojaci bavorských biskupov a uvrhli ho do väzenia v Regensburgu.

Vnútorné boje na Veľkej Morave

Ľudovít Nemec podnikol roku 869 výpravu proti Veľkomoravskej ríši. Napriek rozsiahlemu plieneniu vidieka bola neúspešná. (obliehanie pravdepodobne Devína).

Ako druhý napadol územie Slovenska Karolman, ktoré bránil Svätopluk. Po uzavretí prímeria došlo k dohode čo Rastislav pochopil ako zradu. Chcel Svätopluka zajať, no skončilo to naopak. Svätopluk zajal Rastislava a v máji 870 ho vydal Karolmanovi. Rastislav skončil v Regensburgu kde aj zomrel. Bavori nakoniec uväznili aj Svätopluka. Karolman obsadil VM a za správcov dosadil Engelšaka a Viliama. Obyvateľstvo sa vzbúrilo pod vedením kňaza Slavomíra. V lete 871 Karolman znovu poslal vojsko na VM na čele so Svätoplukom, ktorý už bol mimo podozrenia. Svätopluk sa tajne dohodol so Slavomírom, prešiel na stranu povstalcov a porazil bavorské vojsko, ktoré sám priviedol. V nasledujúcich rokoch pokračovali bavorské útoky, Svätopluk však všetky odrazil.

Roku 874 vo Forchheime uzavrel Ľudovít Nemec so Svätoplukom mier. Svätopluk tým získal neutralitu a začal vo výbojoch do Potisia, Malopoľska a Sliezska.

Šírenie kresťanstva a kultúry vo Veľkej Morave

Arcibiskup Metod sa 873 dostal z bavorského väzenia. Svätopluk ho prijal a odovzdal mu všetky chrámy a duchovných na všetkých hradoch. Metod sa tým pádom stal aj predstaveným aj nemeckým kňazom, čo vyvolávalo konflikty. Pápež roku 880 vydal bulu Industiae tuae, v ktorej Svätopluka a jeho ľud vzal pod ochranu Svätej stolice, schválil liturgiu v slovienskom jazyku a vysvätil švábskeho mnícha Wichinga za nitrianskeho biskupa (na žiadosť Svätopluka). Nemeckí kňazi s Wichingom, za podpory Svätopluka útočili na Metoda a domácich kňazov. Wiching pred Metodovou smrťou odišiel do Ríma a dosiahol u pápeža Štefana V. zákaz slovienskej liturgie. Wiching sa po návrate ujal vedenia moravskej cirkvi. Domácich kňazov, ktorí sa nechceli vzdať slovienskej liturgie uväznili alebo vyhnali. Bol medzi nimi aj Gorazd, ktorého si Metod vybral ako nástupcu. Pápežská kúria ho však nepotvrdila. Metodovi učeníci sa uchýlili do Bulharska, kde pokračovali v rozvíjaní slovanského písomníctva a v šírení kultúry. Tradícia slovanského písomníctva sa preniesla do bulharskej Preslavi kde na prelome 9. a 10. Storočia vznikla cyrilika, odkiaľ sa rozšírila na Balkán a Kyjevskú Rus.

Mocenský rozmach Veľkej Moravy a jej Pád

Svätopluk využil prímerie s Franskou ríšou na výboje do susedných slovanských oblastí . V 70.-80. Rokoch obsadil Vislansko a odňal územie na ľavom brehu rieky Tisy Bulharom, zmocnil sa soľných baní v Sedmohradsku. 883 obsadil bývalé Pribinovo a Koceľovo kniežatstvo. Tieto výboje viedli k nepriateľstvo s Východofr. Ríšou. Východofranský panovník Arnulf povolil, aby si Svätopluk pripojil Čechy a Územie Lužických Srbov (890). Wiching opustil Svätopluka a prešiel k Arnulfovi. 892 napadla Franská ríša Veľkú Moravu, kde spojencami Arnulfa už boli kočovné kmene Maďarov. Ukázalo sa, že ríšu drží pokope len silná osobnosť panovníka. Novopripojené územia sa po jeho smrti (894) snažili odtrhnúť. České kniežatá sa na sneme v Regensburgu (895) podriadili Arnulfovi. To isté spravili (897) aj Lužickí Srbi.

Najväčšou hrozbou pre VM bol vpád Maďarov do Podunajskej nížiny (896). Od zač. 10. stor. ustavične ohrozovali východnú časť VM. Arnulf využíval rozpory medzi Mojmírom II. a Svätoplukom II., ktoré prešli do otvorených bojov. Bavori roku 899 oslobodili Svätopluka z Mojmírovho zajatia a odviedli ho do Bavorska. Maďarské kmene pod vedením náčelníka Arpáda obsadili Podunajskú nížinu, vyplienili Panóniu a svoje výpravy zamerali na VM a Bavorsko. V bojoch s Maďarmi zahynul Svätopluk II.(904-906). O zániku VM nie sú žiadne údaje. V trojdňovej bitke neďaleko Bratislavy v júli 907 Maďari porazili Bavorov a zanikla Východná marka

Veľkomoravská spoločnosť

V čase rozkvetu boli novým sídliskovým útvarom hradské mestá. -niekoľko osád s centrálnym opevneným hradiskom (Nitra, Devín). Boli tu aj útočištné hrádky (Sv. Jur). Okrem kniežaťa tvorili vládnucu vrstvu aj veľmoži so svojimi družinami a klérus. Roľníci žili na dedinách a boli osobne slobodní. Zo spoločne obrábanej pôdy odovzdávali naturálne produkty na obživu vládnucej vrstvy a kléru. Na najnižšom stupni bolo nevoľníci (rabi), časť z nich bola darom cirkvi ako obeta za spásu duše toho, kto ich daroval (donátor). Nazývali sa dušníci.

Význam VM je v tom, že Slovieni a Moravania vytvorili v strednej Európe štátny útvar, okolo ktorého sa zoskupili ďalšie slovanské národy a kmene pod vedením kráľa Svätopluka.