Príchod Slovanov do strednej Európy

-Slovanské kmene sídlili na sever od Karpát, na východ od Odry a Visly a na západ od Dnepra
-Z tejto pravlasti sa rozptýlili na všetky strany

-Koncom 4. Storočia časť z nich prekročila dolný Dunaj až k hraniciam Byzantskej ríše. V tom čase prvé vlny Slovanov zasiahli východné Slovensko. Južné Slovensko osídlili skupiny prichádzajúce z V a JV cez maďarskú nížinu. Prenikali cez Karpatské priesmyky Tisy. Ďalšie kmene prišli cez Moravskú bránu na Moravu, Čechy, cez Sliezsko do Nemecka až k Labe. Na juhozápade dosiahli Alpy a dolné Rakúsko.

-V pol. 6. Storočia vtrhli do Podunajskej nížiny bojovní Avari, ktorí zaujali stred Podunajskej nížiny. Stredisko ich náčelníka kagana Bajana bolo v okolí Debrecína. Podnikali lúpežné výpravy do okolitých krajín. Ich susedmi boli naddunajskí Slovania, ktorí im bránili prenikať severnejšie k slovenským riekam. Avari sídlili od Devínskej brány, v Poiplí až po Východoslovenskú nížinu. V tejto oblasti sa našli slovansko-avarské pohrebiská. Boli v dôsledku podradenia slovanských kmeňov Avarom, ktorí ich využívali v bojoch proti okolitým národom.

Spoločenské zriadenie a život starých Slovanov

Základnú spoloč. jednotku starých Slovanov tvorili rody a kmene. Na čele kmeňa- náčelníci, ktorých volili staršinovia rodov, prípadne ľudové zhromaždenie dospelých mužov (veča). Rodiny boli monogamné. Iba náčelníci a príslušníci vládnucej vrstvy mali viac žien. Verili v záhrobný život, prírodné úkazy pokladali za nadprirodzené bytosti. Bolo to roľníci a pastieri. Príbytky mali jeden priestor. V ich blízkosti boli vyhĺbené jamy na uskladnenie obilia. Slovania pestovali všetky druhy obilnín, olejnaté rastliny, ovocie, zeleninu, chovali ošípané, hydinu, ovce, rožný dobytok a kone. Lovili ryby, poľovali – získavanie kožušiny. Živili sa aj lesným včelárstvom (brtníctvom).

- Používal sa dvojpoľný systém. - Pôda obrábaná dreveným a neskôr železným radlom. - Vyspelé kováčstvo, tesárstvo a hrnčiarstvo. - - Spracúvanie kože, kožušiny, textilu, dreva, kameňa a kostí. Ručne modelovaná keramika...Pražský typ

Samova ríša

V 6. stor. si Avari podmanili časť naddunajských Slovanov. Pri pokuse dobyť Konštantínopol začiatkom 7. stor. boli porazení. To bol signál pre Slovanov, aby sa avarskej nadvláde vzopreli. Franský kupec Samo už predtým dodával Slovanom zbrane na boj proti Avarom a teraz sa k nim teraz pridal. Pod jeho vedením Slovania zvíťazili vo viacerých bitkách a zvolili si ho za vládcu. Pri konflikte s Franskou ríšou (631/632) sa postavil franskému kráľovi Dagobertovi. Podarilo sa mu zjednotiť stredoeurópskych Slovanov a zamedziť prenikaniu Frankov na východ. Frankovia ho považovali za nebezpečného suseda a preto Dagobert vtrhol na územie Slovanov. Bol porazený v trojdňovej bitke pri Vogastisburgu (632). Po víťazstve Samo vtrhol do Franskej ríše do Durínska. Pridali sa k nemu české kmene a lužickí Srbi pod vedením svojho vládcu Dervana. Samo vládol ako neobmedzený vládca až do roku 658.

Samova ríša bola kmeňovým zväzom, spojeným silnou osobnosťou vládcu, a po jeho smrti sa rozpadla. Je možné, že rozdrobené slovanské kmene si Avari znovu podmanili.

Samova ríša bola vôbec prvým pokusom Slovanov vytvoriť si vlastný štát. Archeologické bádania dokazujú nepretržitú kontinuitu slovanského osídlenia od príchodu Slovanov. Aj Pribinovo kniežatstvo a Mojmírovo kniežatstvo a neskôr aj Veľkomoravská ríša vznikla v rovnakom priestore ako Samova ríša. Centrom tejto ríše bolo pravdepodobne na dolnej Morave, v dolnom Rakúsku a na JZ Slovensku.

Pribinovo kniežatstvo v Nitre – Prvý štátny útvar našich predkov

V 7. -8. stor. sa na Slovensku rozvíjala výroba železných nástrojov. Nové odvetvie – kovotepectvo. Od začiatku 7. stor. – výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu. V severných častiach Slovenska (Orava, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš) existovali opevnené hradiská s rozvinutou remeselnou výrobou. Rozvíjalo sa aj poľnohospodárstvo (kosáky, pluhy).

Avarskú nadvládu rozvrátili výpravy Karola Veľkého. To umožnilo slobodný vývoj najmä na JZ Slovensku, ktoré bolo najvyspelejšie. Začiatkom 9. stor. tu vznikol nadkmeňový útvar so sídlom v Nitre. Prvých vládcov Nitrianskeho kniežatstva nepoznáme.

Okolo roku 828 dal knieža Pribina postaviť kresťanský kostol, ktorý vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám pri ceste do Panónie. Vtedy tu franskí misionári šírili kresťanstvo s podporou nepokrsteného Pribinu.

V oblasti riek Morava a Dyje vzniklo druhé kniežatstvo, na čele s Mojmírom. Roku 833 Mojmír násilne ovládol Nitrianske kniežatstvo a Pribina ušiel do Zadunajska. Uchýlil sa k Ratbodovi, vládcovi Východnej marky. Pribina sa chcel spojiť s Bulharmi a Chorvátmi, no pochopil, že pomoc mu poskytne iba Franská ríša. Od nemeckého kráľa Ľudovíta Nemca dostal ako léno územie okolo Blaténskeho jazera, kde vystaval Blatnohrat a asi 30 kostolov. V Nitre už vládli feudálne vzťahy. Po nepokojoch v Moravskom kniežatstve Ľudovít Nemec dosadil za vládcu Mojmírovho synovca Rastislava---Franská ríša považovala moravského vládcu za svojho vazala a toto územie za svoju záujmovú sféru. Aj po pripojení územia Slovenska k Moravskému kniežatstvu sa zachovala forma vlastnej správy, ktorú reprezentoval Svätopluk (Rastislavov synovec). Pričlenením územia Slovenska Moravské kniežatstvo získalo veľké územia a možno o ňom hovoriť ako o Veľkomoravskej ríši.

Jadro Veľkomoravskej ríše tvorilo územie ohraničené Českomoravskou vysočinou, pohorím Jeseníkov, Dunajom a na východe pripojeným územím Slovenska. Obyvatelia Slovenska i Moravy sa nazývali Sloveni, Slovieni a ich jazykom bola slovienčina. Nikdy sa nevytvorila veľkomoravská národnosť. Boli to Moravania a Slováci. Pôsobenie Pribinu a vznik štátu považujeme za kľúčové udalosti našich národných dejín.